Začiatok júla priniesol zverejnenie hospodárenia štátnych pokladníc za prvý polrok 2024. Vývoj bol prekvapujúci v Česku aj na Slovensku.
Východná Európa dobíja svet v prežívaní šťastia. Najnespokojnejší sú ale slovenskí dôchodcovia
Pražská vláda zaznamenala najmenší schodok hospodárenia od predcovidového roku 2019. Výška deficitu dosiahla úroveň v prepočte 7 miliárd eur. Veľkým pozitívom je rast príjmov, ktoré stúpli o 1,5 miliardy eur. Naopak, výdavky sa prakticky nezmenili, a to napriek rastu dôchodkov, výdavkov na obranu či investičných výdavkov. Dôvodom bola úspora z energetických dotácií.
Na Slovensku sa situácia vyvíjala opačne. Vládny rozpočet dosiahol deficit na úrovni štyroch miliárd eur. Prispeli k tomu nižšie daňové príjmy o takmer pol miliardy eur a vyššie výdavky o viac ako 700 miliónov eur v porovnaní so situáciou pred rokom.
Prvých šesť mesiacov roka 2024 postupne potvrdzuje odhady Európskej komisie, ktorá v jarnom ekonomickom odhade hovorila o pokračujúcom zlepšovaní českých financií a zhoršovaní situácie na Slovensku.
Kým český deficit v tomto roku má klesnúť k úrovni 2,4 percenta, slovenský naopak vzrastie na viac ako dvojnásobok. V roku 2025 sa situácia pre Slovensko ešte zhorší. Vysoký rozpočtový deficit ďalej zhorší trajektóriu slovenského dlhu, ktorý v roku 2025 dosiahne 60 percent HDP, pričom český dlh sa stabilizuje na úrovni 45 percent.
Nová slovenská vláda pokračuje v zadlžovaní krajiny. Čo sa týka vládneho deficitu aj udržateľnosti verejných financií, je síce na tom najhoršie zo všetkých krajín eurozóny, no stále sú na tom aj horšie krajiny.
V bezpečnej zóne krajín Únie, ktorá pozostáva z menej ako trojpercentného deficitu verejných financií a dlhu menšieho ako 60 percent HDP, sú iba tri východoeurópske štáty. Sú nimi Bulharsko, Litva a Lotyšsko. Vláda v Sofii je najšetrnejšia zo všetkých bývalých východoeurópskych krajín patriacich do EÚ s dlhom iba na úrovni 20 percent HDP a deficitom pod dvomi percentami.
Naopak, až osem krajín je v zóne ohrozenia. Spomedzi nich sú Estónsko, Česko aj Chorvátsko relatívne blízko zóny bezpečia. O Poľsku, Rumunsku a Slovensku sa to už povedať nedá. Všetky tri štáty charakterizuje stále ešte relatívne nízky dlh ale vysoké deficity.
Avšak jedna krajina úplne vyčnieva. Je to Maďarsko, ktoré balansuje s dlhom nad 70 percentami HDP pri stále takmer 7-percentnom vládnom deficite. Jeho fiškálna udržateľnosť je najotáznejšia, čo sa prejavuje silným výpredajom maďarského forintu v časoch finančných turbulencií.
Téma týždňa: Ako zachrániť slovenské dôchodky pred rozšafnou a zadlženou vládou
Slovensko má z finančného hľadiska šťastie, že sa nachádza v eurozóne. Skupina podobných krajín, Poľsko a Rumunsko, majú značne vyšší výnos na 10-ročných dlhopisoch, Rumunsko až takmer dvojnásobne vyšší. Keby Slovensko nebolo členom eurozóny, platilo by na úrokoch v prepočte o stovky miliónov eur viac.
Krajiny, ktoré nie sú členmi eurozóny, musia mať omnoho lepšie hospodárenie, aby platili rovnaké úrokové sadzby ako Slovensko. Bulharsko aj Česko tak platia daň za vlastnú menu vyššími sadzbami. Tie sú však stále iba marginálne vyššie od finančne rizikového Slovenska či geopoliticky rizikových baltských krajín.
Najmenej rizikovou krajinou bývalého socialistického bloku je z pohľadu investorov Slovinsko a ďaleko za ním nie je ani nováčik v eurozóne, Chorvátsko.
