Prioritou slovenskej vlády je zaplátanie fiškálnych dier po neudržateľných sociálnych výdavkoch. Plánuje to dosiahnuť vyšším zdanením, čo sa následne prejaví nižším ekonomickým rastom.
Česká vláda má odlišnú stratégiu. Vo štvrtok schválila novú hospodársku politiku s cieľom, aby sa krajina do roku 2040 dostala medzi top desať štátov Únie s najvyšším HDP na obyvateľa. Momentálne je v druhej desiatke v rebríčku reálnych výdavkov obyvateľa voči priemeru EÚ. Postup na vyššie priečky by mala zabezpečiť viac než stovka podporných opatrení.
Výdavky na obyvateľa v Česku v roku 2023 dosiahli 91 percent priemeru EÚ, čo je z východoeurópskych krajín najviac spoločne so Slovinskom. Naopak, výdavky na obyvateľa na Slovensku sú len 73 percent.
„Spolu s odborníkmi sme pripravili 150 opatrení, ktoré pomôžu Česku posunúť sa medzi desať najvýkonnejších ekonomík Únie podľa výšky HDP na obyvateľa," uviedol nový český minister priemyslu a obchodu Lukáš Vlček, ktorý sa na príprave stratégie podieľal v spolupráci s bývalým ministrom Jozefom Síkelom.
Podľa neho sa dokument zameriava najmä na to, čo urobiť, aby pracovitosť Čechov prinášala viac ziskov – teda na tvorbu produktov s vysokou pridanou hodnotou. „Tá je základom prosperity každej ekonomiky, umožňuje firmám zvyšovať zisky aj lepšie odmeňovať svojich zamestnancov," doplnil exminister.
Opatrenia sú rozdelené do štyroch skupín, ktoré sú zamerané na rozvoj strategickej infraštruktúry a ľudského kapitálu, podporu industrializácie s pridanou hodnotou a zaistenie financovania strategických investícií.
Či sa podarí Česku naplniť stanovené ciele, je otázne. Každá podobná iniciatíva však vytvára predpoklad pre rýchlejší rast ekonomiky. Doteraz v ňom Česko nebolo príliš úspešné. Medzi rokmi 2007 a 2023 rástla česká ekonomika najnižším tempom zo všetkých východoeurópskych krajín, a to v priemere iba o 1,4 percenta. Slovensko rástlo takmer dvakrát rýchlejšie, Poľsko a Rumunsko 2,5-násobne rýchlejšie.
Ak by sa podobné tempo rastu z posledných 16 rokov malo zopakovať aj v nasledujúcich 16 rokoch, výrazne by to premiešalo kartami vo výške HDP krajín na hlavu. Česko by však stále príliš nezískalo a posunulo by sa iba k európskemu priemeru, podobne ako Slovensko.
Po ceste hore by spolu so Slovenskom predbehli nevýkonné západné krajiny ako Taliansko a Francúzsko, avšak pred ne by sa dostali ostatné východoeurópske krajiny. Najmä Litva, Poľsko a Rumunsko, ktoré by sa stali bohatšie ako Rakúsko či Nemecko. Česko tak musí zdvojnásobiť svoj ekonomický rast, pokiaľ sa má skutočne dostať medzi top 10 krajín Únie.
Krajina má však viacero výhod – ako jediná východoeurópska krajina má pozitívnu demografiu, čo bude zvyšovať ekonomický rast. Zároveň má nízky verejný dlh, čo prináša nízke výdavky na pôžičky a tak aj nižšie dane.
Krajiny východnej Európy pomaly, ale isto dobiehajú západnú časť kontinentu. Dobehnúť a predbehnúť sú však dve rôzne veci. Čím je totiž krajina bohatšia a staršia, tým viac sociálnych výhod populácia požaduje, čo následne zmenšuje ekonomický rast. Nie je tak príliš pravdepodobné, že nastolené tempo rastu z posledných dvoch dekád im vydrží.
Napriek tomu sú medzi východoeurópskymi krajinami v raste významné rozdiely. Slovensko a Česko na jednej strane a Poľsko a Rumunsko na strane druhej ukazujú rôzne rastové trajektórie. Každá zmysluplná hospodárska politika dokáže relatívnu pozíciu krajiny zlepšiť. Naopak, politika bez vízie ukrojí miliardy z bohatstva ekonomiky v nasledujúcich rokoch a desiatky miliárd v nasledujúcich dekádach.
