Česko aj Slovensko sú na zlej trajektórii. V porovnaní so západom sú čoraz chudobnejšie

Na vlakovej stanici v Prahe Ostrave stojí pár mladých ľudí. „Nuž, na náš vlak si veru poriadne dlho počkáme. Mnoho ľudí si myslí, že skratka ČD znamená České dráhy, ale to je omyl. Znamená to čakáš dlho,“ vysvetľuje svojmu slovenskému priateľovi mladá dievčina. „To je v pohode. U vás aspoň vlaky na najrýchlejších tratiach jazdia 210 kilometrov za hodinu. U nás na Slovensku je po rekonštrukcii maximálna rýchlosť 160 kilometrov za hodinu,“ odpovedá jej priateľ.

Asi máločo vystihuje situáciu v týchto dvoch štátoch ako tento rozhovor. Obidve krajiny nie sú schopné vybudovať trate pre moderné rýchlovlaky. No české železnice sú aspoň o niečo lepšie ako slovenské. Stavať drahé japonské rýchlovlaky nemá príliš zmysel. No lacnejšiu taliansku verziu, ktorá dokáže rozbehnúť súpravu na 300 kilometrov za hodinu, by určite ocenili mnohí ľudia cestujúci medzi Prahou, Bratislavou a Košicami.

V čom je problém

Lenže v českej aj slovenskej ekonomike sa akosi vytratila snaha zaradiť sa aspoň v niečom medzi najlepších na svete. Pre obidve krajiny je typickým znakom chýbajúca vízia. Politici sa sústreďujú najmä na rozdávanie peňazí, prípadne vyvolávanie kultúrnych vojen. Spoločnosť v posledných rokoch rozdeľujú najmä názory na utečencov, práva sexuálnych menšín a očkovanie. Výsledkom neustálych politických škriepok je klesajúca dôvera v inštitúcie a demokraciu. Slovensko je v rebríčku hodnotiacom dlhodobú víziu krajiny na 117. mieste a Česko až 122. mieste.

Pritom práve dlhodobá zhoda na budúcom smerovaní krajiny je jedným z hlavných motorov ekonomického rastu. „Môj šéf je Ír. Počas jeho mladých rokov čelila krajina masívnemu odchodu mladých a vzdelaných ľudí. Dnes írska ekonomika, naopak, priťahuje talenty vďaka dostatočnému počtu dobre platených pracovných miest. Zásadnú zmenu k lepšiemu priniesla práve dohoda všetkých politických strán na nastavení podnikateľského prostredia a daňového systému,“ hovorí riaditeľ Slovenskej sporiteľne Peter Krutil.

Na nájdenie podobnej zhody to v českej ani slovenskej ekonomike nevyzerá. Na Slovensku sa pravica naposledy v roku 2004 dokázala zhodnúť na zavedení devätnásťpercentnej rovnej dane. „Zarezali sme posvätnú kravu pravice,“ vyhlásil počas jej rušenia v roku 2013 vtedajší premiér Robert Fico. Odvtedy politici nedokázali prísť so žiadnou zásadnou ideou a krajina začala postupne upadať.

Koniec konvergencie