Holandský odborník na budúcnosť mobility Carlo van de Weijer vystúpi ako hlavný spíker na TREND konferencii Parkovacia politika 2024, ktorá sa bude konať v Bratislave už 24. apríla.
V exkluzívnom rozhovore pre TREND hovorí, ako elektromobilita ovplyvní parkovaciu politiku v európskych mestách v najbližších rokoch.
Na úvod aspoň stručne predstavme vašu prácu a to, ako ste sa dostali k oblasti mobility a parkovania.
Vždy som pracoval v oblasti mobility, teraz je to viac ako tridsať rokov. Pracoval som v automobilovom priemysle. A pôsobil som v spoločnosti TomTom (holandský výrobca automobilových navigačných prístrojov, príslušenstva a máp – pozn. TRENDU), kde som veľa spolupracoval s parkovacím priemyslom. Pred dvanástimi rokmi som začal pracovať na čiastočný úväzok na univerzite v oblasti výskumu mobility. Odvtedy sa ešte viac zapájam do diskusie o vzťahu medzi budúcnosťou mobility a vplyvom na parkovanie.
A ako to vyzerá?
Ak hľadáte na internete budúcnosť mobility, uvidíte veľa extrémnych vízií. Veľa ľudí si myslí, že jedného dňa budeme lietať dronmi z bodu A do bodu B. To by znamenalo, že nebudú žiadne autá a viac nebudeme potrebovať garáže. Alebo že nás budú voziť samojazdiace robotické taxíky, ktoré nepotrebujú parkovanie. Trúfam si spochybniť takúto budúcnosť, pretože drony a samoriadiace autá sú len dva z mnohých trendov, ktoré budú mať vplyv na parkovanie.
Ste generálnym riaditeľom Eindhovenského inštitútu pre systémy umelej inteligencie. Čomu sa inštitút venuje?
Vyvíjame nástroje umelej inteligencie aplikované v medicínskom priemysle, priemysle mobility a high-tech priemysle, aby sme videli, ako môžeme tieto odvetvia posunúť na ďalšiu úroveň. Umelá inteligencia (AI) sa používa v rôznych odvetviach, mobilita je jedným z nich. A mobilita a AI sa prekrývajú dokonca aj pri parkovaní. Spolupracujem takisto s Deloitte International na programe Budúcnosť mobility.
Kde sú hranice AI v mobilite a parkovaní?
Umelá inteligencia, tak ako každá technológia, ktorú kedy vynašli, môže priniesť veľa výhod, ale má aj tienistú stránku. AI môže zlepšiť život, ale spájajú sa s ňou aj riziká, a preto ju musíme regulovať a byť ostražití. Ak sa pozrieme na parkovanie a umelú inteligenciu, je tam veľa prienikov. Po prvé, AI vie lepšie ako súčasné modely určiť, ako sa bude tok dopravy vyvíjať v blízkej alebo vo vzdialenejšej budúcnosti.
Po druhé, samojazdiace autá, ktoré sú založené len na AI, budú mať pravdepodobne vplyv na parkovanie. Napríklad keď nás bude voziť robotické taxi. Alebo na parkovacie služby, keď sa postará o poslednú míľu na zaparkovanie auta namiesto jeho majiteľa.
Ďalšie využitie AI sa týka inteligentného nabíjania. To sa bude diať v 95 percentách prípadov, keď auto stojí a nepoužíva sa. Ak to bude možné využiť na obchodovanie s energiou, môžete zarobiť peniaze na zaparkovanom aute. Som presvedčený, že začneme používať autá na vyrovnávanie siete. To vytvára nový obchodný model pre majiteľov garáží
Pred niekoľ kými rokmi bolo populárne hovoriť o inteligentných mestách. Teraz svet a Európa čelia rôznym krízam, ako je aj energetická kríza, takže niektoré plány sa museli zmeniť a viac sa hovorí o hľadaní zdrojov elektriny. Čo dnes vnímate ako smart?
Myslím si, že by sme sa nemali ani tak zameriavať na inteligentné mestá ako skôr na inteligentnú spoločnosť. Smart systém vždy pozostáva z inteligentných prvkov na nie príliš inteligentnej infraštruktúre, preto sa musí rozvíjať. Internet bol úspešný, pretože pozostával z inteligentných klientov a zo smart serverov na dvesto rokov starej medenej infraštruktúre. Takto sa môžete veľmi rýchlo rozširovať, pretože nie ste závislí od veľmi inteligentnej infraštruktúry, ktorá sa musí prispôsobiť. Myslím si, že smart mobilita, to sú inteligentné autá na relatívne hlúpej infraštruktúre.
A preto uprednostňujem hlúpe mestá, kde sa múdrym ľuďom a obsluhe darí čo najlepšie. Takže podľa môjho názoru by sme sa nemali snažiť investovať do všetkých druhov meracích systémov, ktoré nie sú škálovateľné, ale sústrediť sa na množstvo senzorov, ktoré sa do systému pridávajú.
Aká je situácia s elektromobilitou v Holandsku?
Polovica áut má zástrčku, z toho viac ako polovica je len na batérie. Elektromobily budú o päť až šesť rokov lacné aj bez dotácií a všetkých druhov stimulov. Tento prechod bude veľmi rýchly, pretože je to jednoducho lacnejšia alternatíva.
Cena batérií bude klesať. O pár rokov dôjde k veľmi rýchlemu nárastu využívania elektrických áut. Ako v Nórsku. Mali absurdné množstvo stimulov, ale ako krajina sú veľmi bohatí. Ale aj v krajinách, ktoré si nemôžu dovoliť stimuly, si ľudia o pár rokov vyberú elektrické vozidlo, pretože je to lacnejšia možnosť. A ak vlastníte elektrické vozidlo, pravdepodobne chcete mať istú záruku, že si ho môžete nabiť aj doma. Takže ochota platiť za vlastné miesto na nabíjanie sa bude zvyšovať.
Aký vplyv elektromobility na parkovaciu politiku možno očakávať o päť až desať rokov?
Nemyslím si, že návštevníci miest potrebujú nabíjať auto. Jazdím na elektrinu dvanásť rokov. Nikdy sa nespolieham na to, že môj cieľ bude mať nabíjaciu zásuvku, pretože je to príliš neisté.
Ale u ľudí, ktorí žijú v meste, vidím veľkú potrebu vlastného parkovacieho miesta s nabíjacou zásuvkou, ktorá, mimochodom, nemusí byť rýchlonabíjacia. Z tohto dôvodu predpokladám väčšie investície do parkovania mimo ulice. Samozrejme, v tejto súvislosti sa bude veľa diskutovať o problémoch s požiarmi.
Keď mestá zavádzajú reguláciu parkovania, často to viaceré z nich v súčasnosti „zjemňujú“ zľavami pre elektromobily alebo bonusovými hodinami. Je to ešte stále bežné v zahraničí, napríklad aj v Holandsku?
Nie, už nie. Aj v Nórsku mali najprv bezplatné parkovanie, bezplatné trajekty, žiadne mýto za diaľnice pre elektroautá. Teraz však tieto nariadenia rušia, pretože k prechodu už došlo a už nie je potrebné tak intenzívne stimulovať.
Viac spoplatnenia parkovného na Slovensku v súčasnosti prechádza aj do digitálnej podoby, najmä v rámci parkovacích aplikácií. Aké sú podiely jednotlivých platobných kanálov v Holandsku?
V Holandsku už takmer nevidím nikoho platiť hotovosťou, všetci platíme cez aplikácie. Ale aj keď nemáte mobilný telefón, mali by ste vedieť zaparkovať. A to je veľmi dobrá otázka, čo s tým robiť. Verím inštitúciám, že nezneužijú súkromie údajov, pretože je to nezákonné podľa európskeho práva. To, samozrejme, funguje v dobrých časoch a v slobodnej spoločnosti. Ide však o to, že sa to môže v prípade zmien rýchlo obrátiť, a potom by sme mali byť vždy opatrní a zabudovať ďalšiu implicitnú ochranu.
Aký je váš názor na mobilné parkovacie aplikácie vyvinuté samotnými mestami?
Pracoval som v TomTom, čo je globálny operačný navigačný systém. Ale potom k nám prišli mestá s otázkou: Viete to, prosím, navigovať takým a takým spôsobom? A museli sme ich sklamať. Hovorili sme im: Prosím, prispôsobte svoju infraštruktúru tak, aby logická trasa bola aj želaná trasa, aby ste nám potom nemohli vyčítať, že váš systém je trochu nelogický.
Výsledkom však bolo to, že si mnohé mestá vyvinuli vlastnú navigačnú aplikáciu, minuli na ňu milióny, no nakoniec ju nikto nepoužil. Osud neškálovateľných miestnych parkovacích aplikácií nebude príliš odlišný od všetkých tých miestnych navigačných aplikácií, ktoré tu už boli pred desiatimi rokmi.
Nie som príliš optimistický, pokiaľ ide o úspech týchto typov izolovaných aplikácií, pretože budovanie, údržba, stabilita takého systému, ktorý by sa aspoň priblížil k alternatívam BigTech, to je neuveriteľne nákladné.
V Amsterdame plánovali zrušiť desaťtisíc parkovacích miest na ulici v prospech verejného priestoru. Ako sa to vyvíja?
Musíme si uvedomiť, že v Amsterdame už nežije veľa Amsterdamčanov. Vidíte tam čoraz viac študentov, „expatov“, bohatých mladých ľudí a turistov. Väčšina z nich v každodennom živote nepotrebuje auto. Pôvodní obyvatelia Amsterdamu sa odsťahovali niekam, kde mohli mať parkovacie miesto a dom.
Treba si zvážiť, na akom mieste chcete žiť. To sa deje v každom veľkom meste, predpokladám, že je to rovnako v Bratislave. Vždy existuje nebezpečenstvo, že obmedzenia parkovania presunú ľudí na predmestia. Preto som presvedčený, že autá by sme nemali zakazovať. Nemali by sme ich dávať preč z nášho života. Mali by sme ich dostať z dohľadu. A to môže byť najdôležitejšia úloha pre parkovanie v budúcnosti.
Pre Slovensko je automobilový priemysel mimoriadne dôležitý. Niektorí výrobcovia automobilov v Európe pred niekoľkými rokmi ohlásili prechod na plnú elektromobilitu. Dnes tento ambiciózny plán prehodnocujú. Aké trendy podľa vás prevládnu?
Možno výrobcovia áut prehodnocujú svoje plány nie pre nejaký strategický pohyb, ale skôr z paniky. Niektorí z nich nie sú s elektromobilmi príliš úspešní, pretože tie sú stále príliš drahé a strácajú náskok pred zahraničnou konkurenciou. Myslím si, že aj v budúcnosti tu budú spaľovacie motory využívajúce e-palivá.
Ale o desať rokov to bude marginálna časť v porovnaní s počtom elektromobilov. Ak sa aj niektoré automobilky pokúšajú obmedziť rýchlosť transformácie na elektromobilitu, celý tento proces už nemôžeme zastaviť. Hlavná konkurencia teraz prichádza z Číny. Ale pri európskom automobilovom priemysle by som nebol príliš negativistický. Mal budíček zhruba pred päťdesiatimi rokmi, keď na scénu vstúpil japonský automobilový priemysel
Ktoré faktory budú kľúčové pre parkovanie v budúcnosti?
Nebudú sa viac akceptovať mestá, ktoré budú preplnené mobilitou. Mestá sa musia upratať, aby boli čistejšie a krajšie. Znamená to, že autá sa budú viac skrývať, mobilita nebude toľko na očiach. Bude sa celkovo ustupovať k pomalším formám a možnostiam.
Ale zopakujem, že autá by sme nemali z nášho života vytesniť. Hlavným cieľom parkovania bude vyčistiť mestá. No predstavy, že autá automaticky zmiznú, nie sú namieste, to sa nestane.
„Zmiznúť“ z ulíc by im mali pomôcť parkovacie domy. Myslím si, že budeme svedkami prechodu z parkovania na ulici na parkovanie mimo ulice. To je čistenie ulíc, ktoré mám na mysli. Zároveň si myslím, že k elektrifikácii určite dôjde v strednodobom horizonte. Čo má takisto svoje nároky na parkovanie, pretože jednoducho potrebujete nejakú zásuvku.
- Carlo van de Weijer
Absolvoval štúdium strojárstva na Technickej univerzite v Eindhovene. Má bohaté pracovné skúsenosti v automobilovom priemysle. Pôsobil na výkonných pozíciách v spoločnostiach Siemens a TomTom. V súčasnosti je na čele Eindhovenského inštitútu pre systémy umelej inteligencie (EAISI). Je poradcom pre ministerstvá a priemyselné odvetvia po celom svete v oblasti budúcnosti mobility. Je členom dozornej rady niekoľkých high-tech firiem a startupov. Vystupuje na medzinárodných konferenciách o budúcnosti high-tech oblasti aj ako člen Singularity University v Silicon Valley. Prispieva do popredných holandských finančných a ekonomických periodík.
Ďalšie dôležité správy
