Brusel sa nemieni zľaknúť Moskvy, navrhuje energetický štít

V súčasnosti sa bojuje na dvoch frontoch. Na východe a juhu Ukrajiny sa vedie skutočná vojna, pri ktorej umierajú ľudia a ničí sa infraštruktúra. Na území celej Európskej únie však zúri aj energetická vojna, pričom celé odvetvia ekonomiky bojujú o prežitie v dôsledku rastúcich cien.

Na oboch frontoch mala doteraz Moskva navrch. Avšak, tak ako na Ukrajine sa črtá prekvapivo účinný protiútok. Zdá sa, že Brusel plánuje v tom istom čase niečo podobné.

Je čas, aby Európania pocítili úľavu

Energie z východu sú postupne nahrádzané a pokrok je prekvapivo rýchly. Európe sa podarilo pred zimou do značnej mierny naplniť zásobníky zemného plynu. Ceny elektrických energie a plynu sú však aj napriek prudkému poklesu z posledných týždňov ešte stále o tretinu vyššie, ako počas v závere minulého roka.

Podiel Gazpromu na dodávkach plynu do EÚ poklesol zo 40 na 9 percent, no čo z toho, keď ceny plynu ďalej rastú. Nehovoriac o tom, že Rusku členské štáty platia rovnakú cenu, ako iným dodávateľom. Horúčkovité úsilie a značný pokrok v emancipácii od Ruska neprináša ekonomike žiadanú úľavu.

Ceny plynu do značnej miery poháňajú rast cien elektrickej energie, aj keď energia z obnoviteľných zdrojov a energia z jadrových elektrární by mala zostať rovnako lacná. Riešiť kumuláciu veľkých ziskov na niektorých miestach a brutálneho nárastu účtov za energie na miestach iných sa zatiaľ nedarí.

To sa EÚ snaží zmeniť a pred víkendom dala na stôl konkrétne návrhy. Napríklad obmedzenie spotreby v čase, kedy je najvyššia. Dôvodom je, že práve počas denných vrcholov spotreby sa musia zapájať plynové turbíny, ktoré prenášajú ceny plynu do účtov za elektrinu. Ak dôvod na ich zapájanie pominie, plyn prestane mať priamy dosah na ceny elektrickej energie.

Ďalším opatrením je obmedzenie tržieb pre výrobcov, ktorí vyrábajú elektrinu z lacných zdrojov, teda iných ako je uhlie a zemný plyn. Týmto výrobcom sa doslova prihodili niekoľkonásobné tržby oproti tým, na aké boli zvyknutí počas minulých rokov. Nemuseli pre to urobiť nič. Zároveň im nijako nestúpli náklady na výrobu energie. Zvýšené tržby teda priamo zvyšujú zisk, ktorý elektrárne nedokážu zmysluplne preinvestovať.

Nečakané zisky treba rozumne využiť

Na druhej strane, iné subjekty ekonomiky dostávajú niekoľkonásobne účty za energie, pritom nezvýšili svoju spotrebu. Tento stav podľa Bruselu nie je fér a je čas, aby spotrebitelia pocítili, že obnoviteľné zdroje ponúkajú lacnú elektrickú energiu. Toto opatrenie je prioritné. Návrhom je zaviesť limit 200 eur za megawatthodinu (MWh). Tento rok pritom dosiahli cenové maximá na trhu takmer 1 000 eur za MWh, v súčasnosti je cena na úrovni 500 eur za MWh.