Brusel za 18 rokov daroval Slovensku 24 miliárd eur. Peniaze zadarmo naučili vlády rozhadzovať

Štrukturálne a investičné fondy Európskej únie slúžia na vymazávanie rozdielov životnej úrovne v jednotlivých členských štátoch. Bohatšie krajiny sú prostredníctvom finančných príspevkov solidárnejšie s chudobnejšími. Slovenská životná úroveň je na európske pomery nízka. Z tohto dôvodu krajina dostáva z eurofondov výrazne viac peňazí, ako prispeje do spoločného rozpočtu.

Konkrétnu výšku čistých príjmov analyzovala Národná banka Slovenska. Podľa jej prepočtov ide od roku 2004 do roku 2022 o sumu 24 miliárd eur. „To v prepočte na obyvateľa predstavuje takmer 4 500 eur alebo 20 eur na každú osobu každý mesiac od roku 2004,“ konštatuje v analýze Ekonomické prínosy členstva Slovenska v Európskej únii. Spomínané sumy sú očistené o platby a ide o čistý príjem slovenskej ekonomiky. Väčšina peňazí bola minutá za účelom zvýšenia hospodárskeho rastu prostredníctvom podpory investičných aktivít. Finančné zdroje tiež vo veľkom smerovali na odstraňovanie environmentálnych záťaží, sociálnych rozdielov a podporu poľnohospodárstva.

Čoraz menej efektívne míňanie

Vplyv eurofondov na ekonomický rast krajiny je vidieť po prepočítaní čistých platieb na hrubý domáci produkt. Čím vyššie číslo, tým vyšší príspevok eurofondov k objemu HDP v danom roku. V domácej ekonomike bol z tohto pohľadu najlepší rok 2015, kedy bol podiel na úrovni 4,2 percenta, a najhorší rok 2004 s podielom len 0,43 percenta.

Pri eurofondoch je dôležité aj použitie daných peňazí. Slovensko v tomto ukazovateli v posledných rokoch čoraz viac zaostáva. Obrovské finančné zdroje slúžia ako náhrada domácich investícií. Štát výrazne menej investoval vlastné zdroje napríklad do obnovy nemocníc. Tie boli väčšinou rekonštruované z eurofondov. Takto ušetrené eurá bolo rozumné v dobrých časoch použiť na znižovanie deficitov štátneho rozpočtu. V realite rástli verejné výdavky. Eurofondy, paradoxne, slovenské vlády podporovali v nezodpovednom rozhadzovaní peňazí.

Najviac profitovali Maďari

Budapešť je tvrdým kritikom politiky Bruselu. Pritom práve maďarská ekonomika v regióne najviac profituje z eurofondov. Kumulatívny objem (2004 – 2022) čistých príjmov oproti HDP za rok 2022 tam dosiahol 24,8 percenta. Slovensko skončilo na druhom mieste s podielom 17,9 percenta HDP, Česko 13,9 percenta HDP a Slovinsko 8,3 percenta HDP. Národná banka Slovenska spravila medzinárodné porovnanie len za tieto krajiny.

Neustála zmena priorít