Medzi subjektívnym vnímaním a ekonomickými dátami bývajú veľké rozdiely. Najmä ak je reč o relatívnom bohatstve či rovnosti. Tohtoročná Európska štatistická ročenka ponúka viacero grafov, ktoré môžu na prvý pohľad prekvapiť. V širšom kontexte však pomáhajú pochopiť, kam ekonomika smeruje, prípadne, prečo prešľapuje na mieste.
Región rovnosti
Veľmi zaujímavý pohľad ponúka graf o príjmovej (ne)rovnosti v rámci regiónov, kde kraľuje Bratislava. Takzvaný „pomer príjmových kvintilov“ ukazuje, koľkonásobne vyššie príjmy dosahujú bohatí v porovnaní s chudobnými. V tomto prípade ide o prvý a štvrtý príjmový kvitnil. Zjednodušene povedané: prvý kvintil znamená, aký príjem je hranicou pre zaradenie medzi 20 percent najslabšie zarábajúcich, štvrtý kvintil zas určuje, aký príjem treba na zaradenie medzi 20 percent najlepšie zarábajúcich.
V tomto prípade pracuje Eurostat s väčšími regiónmi na úrovni NUTS2. To v slovenskom prípade znamená štyri sledované kraje: Bratislava, západné Slovensko, stredné Slovensko a východné Slovensko. Tiež si treba uvedomiť, že tento ukazovateľ neporovnáva príjmy medzi východom a západom krajiny, ale iba medzi bohatšími a chudobnejšími v rámci regiónu. Aj preto sú výsledky na prvý pohľad prekvapivé.
Dáta za rok 2023 ukazujú, že v 83 regiónoch bol pomer bohatých a chudobných pod priemerom EÚ, v troch regiónoch bol pomer rovnaký a v 38 regiónoch boli príjmové rozdiely vyššie ako priemer.
Ako vidieť aj z mapy, najväčšie rozdiely sú v Bulharsku, Taliansku, Pobaltí a Rumunsku. Úplne najvýraznejšie rozdiely má Turecko, ktoré však nie je členom EÚ. Z jednotlivých regiónov sú najvyššie rozdiely v Kalábrii, kde bol rozdiel až 8,5-násobný.
Slovensko sa javí rovnostárske, no iba v rámci stanovených regiónov, nie však v rámci regiónov navzájom. Podľa Eurostatu je jeden z najnižších príjmových rozdielov v rámci EÚ v Bratislavskom kraji, iba 2,7 násobok. Tento údaje je zaujímavejší o to viac, že v mnohých štátoch je práve v hlavnom meste príjmová nerovnosť najvýraznejšia. To je prípad Belgicka, Bulharska, Litvy či Poľska.
Na Slovensku je to naopak. Podrobnejší pohľad ukazuje, že na strednom a západnom Slovensku je príjmová nerovnosť o niečo vyššia a najvyššia je v rámci východného Slovenska. To je spôsobené početným zastúpením sociálne vylúčených komunít.
