Druhá najsilnejšia koaličná strana Sme rodina predstavila svoj pohľad na rozbehnutie slovenskej ekonomiky. Reagovala tým na „reformné menu“ z dielne ministerstva financií, ktoré v pondelok predstavil jeho šéf Eduard Heger.

„Za najväčší problém brániaci naštartovaniu slovenskej ekonomiky považujeme vysoké daňovo-odvodové zaťaženie,“ povedal počas tlačovej konferencie minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Hnutie preto navrhuje razantne znížiť odvodové zaťaženie, ktoré má klesnúť zo súčasných 34,6 percenta na 28,6 percenta. Ako bonus tiež o jeden percentuálny bod klesnú všetky daňové sadzby z príjmu.

Realizácia tejto reformy štátnu pokladnicu pripraví o miliardy eur. ,,Všetky straty v najbližších troch rokoch dokážeme pokryť zo sumy 2,9 miliardy eur. Zároveň po dvoch rokoch si môže sadnúť, spočítať reálne dopady a následne upraviť systém tak, aby fungoval aj bez európskych peňazí,“ dodal M. Krajniak.

Vo vládnej koalícií zatiaľ panuje len zhoda na znížení daňovo-odvodového zaťaženia. O konkrétnych riešeniach sa začína len rokovať.
Zdroj: Lukáš Grinaj
Vo vládnej koalícií zatiaľ panuje len zhoda na znížení daňovo-odvodového zaťaženia. O konkrétnych riešeniach sa začína len rokovať.

Zníženie daní presadzuje aj Francúzsko

Brusel členským štátom zatiaľ nepotvrdil, či európske dotácie budú môcť použiť na realizovanie daňovo-odvodových reforiem. Podľa predstav úradníkov sa voľné finančné zdroje majú použiť hlavne na zelené investície, digitalizáciu a obnovu. Lenže možnosť použiť peniaze aj na reformu daňovo-odvodového systému presadzuje vplyvné Francúzsko, ktoré si v Európskej únií nedovolí nikto ignorovať a nakoniec pravdepodobne príde k nejakej forme kompromisu.

„Hlavne v časoch krízy pomôže firmám každé zníženie daní alebo odvodov. Len treba pri tom dať pozor, aby zníženie jednej sadzby nebolo kompenzované zvýšením inej a firmy aj zamestnanci nakoniec ostanú na tom istom,“ upozorňuje pre TREND tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.

Návrh Sme rodina na zníženie sociálnych odvodov z 34,6 percenta na 28,6 percenta je pomerne razantný. Ide o zníženie sadzieb, ktoré z hrubej mzdy platí firma aj zamestnanec. Sociálna poisťovňa dnes od človeka pracujúceho za 1 200 eur v hrubom inkasuje sociálne odvody vo výške 415,20 eura. Táto suma v prípade presadenia reformy klesne o 72 eur na 343,20 eura.

Po minutí miliárd poslaných z Bruselu môže zníženie odvodov nakoniec priniesť zvýšenie daní.
Zdroj: Francois Lenoir
Po minutí miliárd poslaných z Bruselu môže zníženie odvodov nakoniec priniesť zvýšenie daní.

Nakoniec sa nemusí zmeniť vôbec nič

Háčik je v tom, že v takom prípade sa zo sociálnych odvodov bude platiť len dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a takzvaný kurzarbeit. Sociálna poisťovňa príde o peniaze na vyplácanie invalidného, nemocenského, úrazového a garančného poistenie. Tieto dávky sa majú platiť priamo z rozpočtu a štát ich bude financovať z vybraných daní.

Po vyčerpaní európskych peňazí sa nakoniec nemusí zmeniť vôbec nič a zníženie odvodov bude kompenzované zvýšením daní. Sme Rodina počíta s tým, že po znížení sadzieb sa firmy začnú správať viac férovo a prestanú časť mzdy platiť zamestnancom priamo na ruku. Z týchto peňazí sa dnes totiž neplatia žiadne dane ani odvody.

Ak sa predstavy naplnia, aj v realite môže štát vybrať viac peňazí aj pri nižších sadzbách. Niečo podobné zažila krajina po zavedení rovnej dane z príjmu, ktorá v roku 2004 prešla na jednotnú sadzbu vo výške 19 percent.

Napriek tomu sa s jej návratom momentálne v koalícií nepočíta a namiesto toho je v hre plošné zníženie všetkých sadzieb o 1 percentuálny bod. V takom prípade daň z príjmu právnických osôb klesne z 21 na 20 a v prípade živnostníkov s ročným obratom do 100-tisíc eur z 15 na 14 percent. Väčšine zamestnancov zas reforma prinesie pokles z 19 na 18 percent a nadpriemerne zarábajúcim ľuďom zníži sadzbu z 25 na 24 percent.

Reformný pláni ministra financií Eduarda Hegera koaličných partnerov moc nenadchol.
Zdroj: Jakub Kotian
Reformný pláni ministra financií Eduarda Hegera koaličných partnerov moc nenadchol.

Chaos ohľadom prijímania reforiem

Ministerstvo financií v pondelok predstavilo plán, ako v najbližších desiatich rokoch vybudovať moderné a úspešné Slovensko. Práve na jeho základe mali lídri koalície vybrať päť až šesť základných reforiem, ktoré Slovensku po odsúhlasení preplatí Brusel.

„Videli sme peknú omaľovánku s návrhmi za 30 miliárd eur, ale k dispozícií mame len 5,8 miliardy eur,“ povedal počas tlačovej konferencie predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár. Nepáčia sa mu príliš všeobecné ciele dokumentu, a preto jeho strana v piatok predstavila vlastné riešenia.

To je len päť dní pred tým, ako má Slovensko do Bruselu poslať plán obnovy. V ňom majú byť aspoň rámcovo predstavené zmeny, ktoré pomôžu krajinu dostať z recesie spôsobenej pandémiou . Následne sa začne pracovať na dolaďovaní detailov a každá členská krajina musí mať svoj plán reforiem schválený najneskôr do 30. apríla. Potom príde k vyplácaniu miliárd eur.

Slovenskí analytici pod krídlami ministerstva financií pracovali celé leto na návrhu reforiem. Napriek tomu nie je v koalícií zhoda na minutí európskych peňazí. Líder SaS Richar Sulík dokonca časť predstavených plánov na transformáciu hospodárstva označil za nebezpečné a sám ponúka vlastnú predstavu o zmene daňovo-odvodového systému. Takzvaný odvodový bonus má všetky sociálne dávky nahradiť jedným finančným príspevkom od štátu.

Počas najbližšieho pol roka sa pravdepodobne bude hľadať kompromis len v rámci samotnej koalície. Vylúčenie opozície môže ohroziť fungovanie reforiem po zmene vlády.