Vystáť si dlhý rad na benzínovej pumpe a natankovať do kanistra len pár litrov tak, aby to vystačilo rodine na základnú prepravu za prácou či rodinou. To, čo politici vlády Eduarda Hegera ešte verejne nepripúšťajú, sa môže stať čoskoro realitou, upozorňuje na to Medzinárodná agentúra pre energetiku.
Keď sa v Európe a USA začne hlavná dovolenková sezóna, dopyt po palivách podľa nej stúpne, čo môže spôsobiť nedostatok nafty, benzínu i leteckého paliva, spresnila agentúra pred niekoľkými dňami.
Lídri Európske únie sa politicky rozhodli definitívne odstrihnúť od ruských komodít. Sankčné balíčky už obsahujú ruské uhlie, ktorého import by Európa mala ukončiť 10. augusta 2022. Európska komisia (EK) rozhodla o postupnom ukončení dodávok ruskej ropy do šiestich mesiacov a rafinovaných produktov do konca roku 2022.
Problém je v tom, že v ekonomických a surovinových vojnách ako v tej, ktorú vedieme s Ruskom, väčšinou vyhrávajú krajiny, ktoré suroviny majú, nad tými, ktoré ich nemajú. A Slovensko sa ocitá v značnej nevýhode.
Napriek tomu premiér Eduard Heger bez problémov odklepol v Bruseli, že výnimka pre náš trh nebude trvať tri roky, ale len osem mesiacov, a to na vývoz ropných produktov. Ťažnosti, ktoré pocítia Slováci na vlastnej koži, nenechajú na seba dlho čakať.
Zlé rozhodnutie politikov, krik do vlastných radov
Liter 98 oktánového benzínu sa koncom mája 2022 po prvýkrát predával za viac ako dve eurá, ukázali priemerné týždenné údaje zverejnené Štatistickým úradom SR.
Analytici predpovedajú, že ceny pohonných látok budú rásť aj z kvôli embargu na dovoz ropy z Ruska. Rovnaké problémy začínajú pripúšťať aj politici vo vláde. Ako médiám 6. júna uviedol na tlačovej konferencii podpredseda parlamentu Boris Kollár, Slováci si výrazne priplatia za palivá a ďalšie problémy ešte len prídu.
„Neviem, či ideme teda zachraňovať svetový mier, alebo ako. Toto je falošná solidarita. My robíme pre Ukrajinu veľa, ale som prvý v rade, ktorý kričí, že ekonomicky nepoškodzujme Slovensko a našich ľudí. Keď sme raz mohli vyrokovať výnimku na tri roky, mali by sme tvrdo na nich trvať. Keď sa chcel niekto niekomu zapáčiť, tak ma to mrzí, doplatia na to bežní ľudí. Bolo to veľmi nešťastné,“ uviedol B. Kollár s tým, že by bol rád, keby v budúcnosti o smerovaní Slovensko a závažných dopadoch na celý trh rozhodoval parlament a nie dvaja politici.
Ako ďalej poznamenal, myslel tým premiéra Eduarda Hegera a ministra hospodárstva Richarda Sulíka. Aj z tohto vyjadrenia B. Kollára je jasné, že so skrátením lehoty nesúhlasili všetci koaliční partneri, možno sa to dozvedeli až po „funuse“. Tento problém sa vraj bude riešiť aj na koaličnej rade.
„Štát by mal Slovnaft zdaniť mimoriadnymi výnosmi. Navrhol by som nechať ho tri roky fungovať a žiť z lacnej ropy, nech zarobí. Potom mu môžeme zobrať miliardu eur pre rôzne sociálne skupiny. My sme si lehotu skrátili na osem mesiacov, čo sme sa zbláznili,“ poznamenal B. Kollár.
Prídelový systém? Môže to byť tvrdá realita
Predstavitelia bratislavskej rafinérie riešia aktuálne úplne iné problémy, ako bola avizovaná vyššia daň. Trápia ich iné priority. Tvrdia, že už o osem mesiacov môže nastať technický problém kvôli zavedeniu embarga na obchodovanie s ruskými ropnými produktami.
„Doteraz nám nie sú známe dôvody, na základe ktorých sa trojročné obdobie zmenilo na osem mesiacov. Z tohto dôvodu nemôžeme niesť prípadné následky a dopady na slovenskú ekonomiku a zásobovanie obyvateľstva,“ poznamenal pre médiá Anton Molnár, riaditeľ komunikácie spoločnosti Slovnaft.
Slovnaft vyváža dve tretiny produkcie, preto toto obmedzenie bude mať radikálny dopad na rafinériu, upozorňuje TREND Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz (INESS): „Rafinéria nie je pec na chlieb, ale technologický zložité zariadenie, ktoré musí spĺňať veľmi prísne technologické a environmentálne kritéria. Úprava výroby zaberie dlhú dobu a je otázne, či by to Slovnaft pravdepodobne do budúceho septembra vôbec stihol,“ objasnil pre TREND.
Ak to nestihne, tak v tomto regióne bude podľa analytika chýbať pomerne veľký objem produktov, predovšetkým nafty, ktorá je v Európe dlhodobo nedostatková.
„Práve z toho dôvodu je nepravdepodobné, že iné rafinérie by vedeli tento výpadok ľahko nahradiť. Veď prečo by už dnes nevyužívali trhový priestor na jeho obsadenie? Načo by držali rezervné kapacity? Nedostatok ponuky nevyhnutne povedie k rastu cien,“ konštatuje R. Ďurana.
Pre podnikateľov to bude podľa analytika INESS znamenať riziko výrazného nárastu cien, ktorý by sprevádzal nedostatok palív a olejov. „Rast cien sa dá očakávať už teraz, keďže firmy sa budú snažiť aspoň v nejakej forme predzásobiť. Vláda pre spotrebiteľov benzín ani naftu nevie ani vyrobiť, ani nakúpiť. Prísľub nízkych cien ostane len prísľubom. Ak by sa ho vláda snažila naplniť, ľahko sa dostaneme do situácie prídelového systému,“ varuje.
Očakávané problémy so zásobovaním trhu
To následne môže vyústiť aj do problému so zásobovaním slovenského palivového trhu, potvrdila pre RTVS Zuzana Oprchalová, výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie palivového priemyslu a obchodu (SAPPO). Navyše sa nachádzame na začiatku letnej motoristickej sezóny, ktorá môže byť do výraznej miery tiež ovplyvnená.
Čo bude teda embargo na ruskú ropu v praxi znamenať? „V prvom rade to prinesie veľké napätie na trhu. Uvedomme si, že embargo platí pre všetky štáty Európskej únie. Bude ho treba nastaviť na nové typy rôp, teda aj na nové výrobky vyrobené z nich. Európske rafinérie sú spravidla nastavené na ten istý typ ropy. Ak sa chcete výrobne preorientovať, musíte robiť veľké technologické zmeny, tie však potrebujú svoj čas,“ uviedla Z. Oprchalová.
Tým nastáva veľký problém v rafinériách nielen na Slovensku, ale aj v okolitých rafinériách. Stačí jeden malý výpadok, jedna nepredvídateľná technická udalosť v ktorejkoľvek rafinérii v Európe, alebo v regióne, a nafty či benzínu bude nedostatok.
Už na konci mája Slováci videli, že ceny napríklad 98 oktánového benzínu stúpli nad dve eurá. Je to prirodzená reakcia trhu. „Existuje výrazné riziko, že ceny palív ostanú vysoké, respektíve budú vyššie ako bez embarga. Embargo povedie k obmedzeniu ponukovej strany pri systematicky rastúcom dopyte, špeciálne po nafte, čo by sa malo prejaviť vo vyšších cenách,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Nie je to len ilúzia palivovej krízy
Do akej miery je však situácia skutočne vážna? Výkonná riaditeľka SAPPO tvrdí, že realita sa odkryje až časom.
„Sme na začiatku. Kríza bude eskalovať alebo bude na vrchole niekedy začiatkom budúceho roku. Vtedy preklenieme osemmesačné obdobie, ktoré máme na export ropných výrobkov práve z ruskej ropy,“ prognózuje pre RTVS Z. Oprchalová.
Otázkou podľa nej bude, či reálne ropa bude skutočne ropovodom Družba naďalej tiecť, alebo ju ruský prezident zastaví, keďže to nebude ani desatina toho, čo ruský ropovod môže reálne prepravovať.
Nie je možné predvídať, či možno očakávať reálne obmedzenie vývozu z ruskej strany. „Očakávať môžeme všetko. Nikto nevie, ako sa zachová obchodný partner na druhej strane. Teda, či bude pre neho takáto preprava rentabilná,“ dodáva riaditeľka SAPPO.
Po otvorenom dialógu v týchto otázkach márne volajú zástupcovia priemyslu, ale i zástupcovia zamestnávateľov či ďalších dôležitých strategických podnikov na Slovensku. Od vlády nemajú jasné strategické zámery, ani krízové scenáre, ako chce Slovensko v tomto prípade postupovať.
Jedno je isté. Celý trh s palivami sa preskupí, bude vyzerať úplne inak ako dnes. Ak Slovensko musí prestať exportovať výrobky do ostatných okolitých štátov práve preto, že budú vyrobené z ruskej ropy Ural, tak v tom prípade môže nastať nedostatok týchto ropných výrobkov, upozorňuje Z. Oprchalová.
To znamená, že treba veľké politické rokovania medzi jednotlivými štátmi Európskej únie na to, ako napríklad rozšíriť úzke hrdlo na chorvátskej strane ropovodu pre potreby našej krajiny.
Podľa údajov Fínskeho centra pre výskum energie a čistého vzduchu zaplatila Európska únia od začiatku vojny viac ako 32 miliárd eur za dovozu ruskej ropy. Tento export z pohľadu Kremľa, samozrejme, znamená veľké príjmy do rozpočtu, keďže takmer polovica ruskej ropy smeruje práve do Európskej únie, uviedla RTVS.
Pomoc Slovákom nevisí vo vzduchu
Slovenskí politici by mali okamžite začať rozmýšľať o tom, ako finančne uľaviť spotrebiteľom, či už firmám, ale aj bežným občanom. V Česku i Nemecku začali najnovšie zlacňovať pohonné hmoty.
Je to vďaka dočasnému zníženiu spotrebnej dane o 1,50 českej koruny (0,06 eura), opatrenie začalo platiť 1. júna 2022, až do 30. septembra 2022. Rovnako zrušila povinné primiešavania biozložky do palív a zrušila i cestnú dane pre časť vozidiel.
Nemecká vláda pred pár dnami zase znížila daň z pohonných hmôt na nadchádzajúce tri mesiace. Okrem toho zaviedla celoštátny mesačný cestovný lístok vo verejnej doprave v hodnote iba deviatich eur, a to od 1. júna.
Tento mesačný lístok platí vo všetkých regionálnych vlakoch a autobusoch, rovnako ako vo všetkých systémoch mestskej dopravy po celej krajine. Zľavnené cestovné je dostupné aj pre slovenských turistov. Prakticky v každom automate na lístky sa dá jednoducho kúpiť mesačný kupón.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?