Boj s infláciou: Pre štát je zníženie DPH rovnaký problém ako pre zamestnanca zníženie mzdy

Slovenskú ekonomiku posledné mesiace valcuje vlna obrovskej inflácie. Spolu s jej rastom silnejú hlasy za netradičné opatrenia v podobe zníženia sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH). „Pre štát je zníženie DPH rovnaký problém ako pre zamestnanca zníženie mzdy,“ hovorí ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Pokles len o jeden percentuálny bod pripraví slovenský rozpočet každý rok o stovky miliónov eur. Známy ekonóm rozpráva o inflácii aj neúspešných snahách zastaviť vysoký rast cien.

Ako vidíte vývoj slovenskej inflácie v nasledujúcich mesiacoch? Priniesol január vrchol zdražovania v podobe inflácie vo výške 8,5 percenta alebo v nasledujúcich mesiacoch zažijeme ešte prudší rast cien?

Vrchol inflácie príde najskôr už na jar. Potom rast cien s veľkou pravdepodobnosťou začne spomaľovať. Súčasné zdražovanie je totiž spojené hlavne s rastúcimi cenami energií. S príchodom teplejších mesiacov automaticky klesne dopyt. Jednoducho domácnosti aj firmy nepotrebujú toľko kúriť. Menšia spotreba automaticky znižuje tlak na zdražovanie.

Samozrejme na trhu je veľa neistoty a predikovať presný vrchol inflácie je veľmi ťažké. Napríklad výrazné obmedzenie dodávok ruského plynu môže cenu tejto komodity tlačiť nahor aj počas jari. Na druhej strane súčasné rokovania môžu vyústiť do zníženia napätia medzi východom a západom. Potom následné zvýšenie prepravy dôležitej suroviny naopak ešte viac zvýši tlak na zlacnenie plynu.

Ľudia majú vo všeobecnosti pocit, že platia príliš veľa peňazí za nákupy a všetko prudko zdražuje. Lenže v prípade Slovákov tieto pocity potvrdzuje aj Eurostat. Podľa údajov štatistického úradu o niečo lacnejšie ako my v roku 2020 nakupovali dokonca aj Slovinci, Gréci alebo Portugalci. Čomu to pripisujete?

Do tohto porovnania by som moc nešiel. Dôvod? Vedie sa veľká diskusia napríklad o vykazovaní parity kúpnej sily. Podľa časti domácich odborníkov sú tam veľké nezrovnalosti. Ja netvrdím, že Eurostat robí niečo zle, len som opatrný v prezentovaní výsledkov, ktoré porovnávajú výšku cien v jednotlivých štátoch Európskej únie.

Česká národná banka sa vysoký rast cien pokúsila zastaviť prudkých zvyšovaním úrokov. U našich západných susedov je základná úroková sadzba už vo výške 4,5 percenta.

Tu si treba položiť otázku: Čo tým dosiahli? Odpoveď je, že nič a česká inflácia je aj naďalej vysoká. Základné ekonomické skúsenosti sú takéto. V malej otvorenej ekonomike zvyšovanie úrokov veľmi dobre nefunguje v boji s vysokým rastom cien. Súčasné zdražovanie je hlavne výsledkom externých faktorov. Vysoké úroky nespravia nič s rastúcimi cenami energií, neobnovia ani popretŕhané obchodné reťazce a výsledkom je najmä sťaženie exportu domácich firiem. Pre tieto dôvody neuspeli Česi so zvyšovaním úrokov, čo si už uvedomuje aj ich centrálna banka, a preto deklaruje ponechanie úrokovej sadzby na hodnote 4,5 percenta.

Základná ekonomická poučka o zvyšovaní úrokov v časoch vysokej inflácie nefunguje?