Z bohatstva do úpadku za sto rokov. Keď korporátny socializmus a tlačenie peňazí nemajú konca

V 21. storočí je len ťažko predstaviteľné, že pred sto rokmi bola Argentína jednou z najbohatších krajín sveta. V roku 1913, ešte pred provou svetovou vojnou, obsadila desiate miesto v rebríčku HDP na hlavu. Bola bohatšia ako Francúzsko alebo Nemecko. Francúzi používali frázu „bohatý ako Argentínčan“.

Dôvodom jej bohatstva bola bohatá zem, ktorá z nej spravila poľnohospodársku veľmoc. Tou je doteraz, ostatné parametre však chýbajú. V HDP na hlavu skončila v roku 2020 na 89. mieste sveta. Zastavenie poklesu je v nedohľadne.  

Bez dôvery

V druhú júlovú nedeľu sa Argentínčania prebudili do šoku, keď ekonomický minister Martin Guzman náhle rezignoval. Iba 39-ročný ekonóm bol nádejou, že krajina sa dohodne s Medzinárodným menovým fondom na novej pôžičke a ostatnými veriteľmi na reštrukturalizácii dlhov, čím by sa zastavil akútny ekonomický kolaps. M. Guzman však v ľavicovej vláde nedokázal dohodnuté kroky presadiť.

Po správe o jeho odstúpení mnoho cien tovarov vzrástlo skokovo o pätinu, a o podobnú veľkosť poklesla aj hodnota argentínskeho pesa na čiernom trhu.

Dopyt po devízach je obrovský, no limitovaný dvesto dolármi na osobu mesačne. Na čiernom trhu sa preto kurz pohybuje na úrovni viac ako 330 pesos za americký dolár, čo je 150 percent nad oficiálnym kurzom. Takýto spred medzi oficiálnym a čiernym trhom Argentína nezažila od hyperinflácie v 90. rokoch minulého storočia.

Medzitým krajina trikrát zbankrotovala a finančné zdroje jej nepožičia nikto. Argentína je odkázaná výhradne na export poľnohospodárskych plodín, no klesajúca cena pri vysokých cenách energií ďalej zhoršuje situáciu. Riešením nie je nič iné ako tlačenie peňazí centrálnou bankou.

Nezastaviteľné ceny