Európska únia (EÚ) a Slovensko sa zaviazali k ambicióznym cieľom v oblasti dekarbonizácie dopravy. Jednou z kľúčových zložiek tejto stratégie je využívanie biometánu a tekutých biopalív. Hoci sa preferujú skôr elektrické vozidlá a pohony na vodík, realita ukazuje, že aj tieto technológie majú svoje obmedzenia. Odborníci preto očakávajú, že po posledných eurovoľbách dôjde k zreálneniu ekologických cieľov.
Dôležitá časť palivového mixu
Biometán predstavuje kľúčovú súčasť palivového mixu, ktorý môže v budúcnosti významne prispievať k dekarbonizácii dopravy. Business development manager pre biometán zo spoločnosti Envien Group Michal Gaži zdôrazňuje, že biometán je stopercentný ekvivalent zemného plynu a je možné ho jednoducho prepravovať pomocou plynovodov v rámci Európskej únie.
Ďalšou výhodou je možnosť efektívneho spracovania potravinových zvyškov na energetickú komoditu, teda biometán, ktorý plnohodnotne nahrádza svoj fosílny ekvivalent. „V neposlednom rade je výhodou logistika dodávok zákazníkom, pretože Slovensko je jednou z najplynofikovanejších krajín EÚ.“ Biometán sa môže vyrábať aj z odpadových surovín, čím prispieva k cirkulárnej ekonomike.
Plány Európskej komisie na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 sú podľa odborníkov veľmi ambiciózne a za aktuálnych podmienok ťažko dosiahnuteľné. Na ich realizáciu, aj s využitím obnoviteľných palív, bude potrebná spolupráca všetkých zainteresovaných strán od domácností a firiem, ktoré poskytujú suroviny, cez výrobcov biometánu až po jednotlivé členské štáty, ktoré by mali prispôsobiť svoju environmentálnu politiku tomuto zdroju.
Bez využitia všetkých dostupných možností, ako sú tekuté biopalivá, bioLNG, bioCNG, bioLPG, obnoviteľná elektrina či zelený vodík, budú ciele na zníženie emisií z cestnej dopravy v krátkodobom a strednodobom horizonte takmer nemožné. „V dlhodobom horizonte to môže viesť k obmedzeniu hospodárskeho rastu a poklesu pracovných miest,“ dodáva M. Gaži.
Emisie sa znižujú už dnes
Biometán, ktorý sa vyrába z organických odpadov, prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov už v súčasnosti. Predstavuje ekologickú alternatívu fosílnych palív, no podpora zo strany niektorých členských štátov EÚ je podľa odborníka stále nedostatočná. Výrobcovia biopalív preto očakávajú čo najskoršie zmeny, ktoré by umožnili masívnejšie využívanie biometánu a tekutých biopalív nielen v doprave, ale aj v iných oblastiach hospodárstva.
„Za kľúčové považujeme zefektívnenie povoľovacích procesov, zníženie administratívnej záťaže pre výrobcov biometánu, ako aj zjednodušenie podmienok vstrekovania biometánu do siete SPP-D. Na druhej strane je potrebné myslieť aj na plynovú mobilitu, ktorá by pri využívaní biometánu namiesto zemného plynu výrazne prispela k dekarbonizácii dopravy,“ zdôrazňuje M. Gaži.
Keďže biometán je plnohodnotne zameniteľný za zemný plyn, vo viacerých zahraničných krajinách ho už využívajú vo forme bioCNG alebo bioLNG. Výrazným benefitom ďalej je, že môže dosiahnuť úsporu skleníkových plynov nad sto percent. To je možné v prípade, že sa na jeho výrobu použije surovina, ktorá by inak emitovala metán do ovzdušia, napríklad kurací trus alebo kravský hnoj. „Metán je oveľa silnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý, takže keď v motore spálite metán (premena na oxid uhličitý), ktorý by inak unikol do atmosféry, dosiahnete výraznú úsporu emisií skleníkových plynov.“
Stále vysoké náklady výroby
Výroba biometánu prostredníctvom anaeróbnej digescie, pri ktorej mikroorganizmy rozkladajú organický materiál bez prítomnosti kyslíka, vedie k produkcii bioplynu, ktorý sa následne čistí na biometán s vysokým obsahom metánu. Tento proces prispieva nielen k udržateľnému nakladaniu s odpadmi, ale aj k energetickej sebestačnosti. M. Gaži medzi perspektívne suroviny zaraďuje napríklad kuchynský odpad z domácností, ktorý sa bežne separuje do takzvaných hnedých nádob, zvyšky z potravinárskej alebo poľnohospodárskej výroby či trus zvierat.
Náklady na výrobu biometánu sú však stále vyššie v porovnaní s fosílnymi palivami. Štát, ale aj prevádzkovateľ distribučnej siete zemného plynu by mohli investorom do biometánu pomôcť znížiť náklady na jeho výrobu a dodávku, čím by sa stal dostupnejším aj pre koncových zákazníkov.
„Pomohlo by oslobodenie biometánu od distribučných a prepravných poplatkov a zosúladenie požadovanej kvality biometánu, ktorý je možné vtláčať do plynárenskej siete. V súčasnosti sú totiž požiadavky na biometán vstrekovaný do tejto siete na Slovensku prísnejšie ako v okolitých krajinách,“ podčiarkuje odborník na biopalivá.
Výrobcovia biopalív očakávajú, že v blízkom čase sa začne viac zohľadňovať „zelenosť“ podnikov a ich dodávateľských reťazcov aj na finančných trhoch. Spoločnosti, ktoré budú pri svojej činnosti preukázateľne nasledovať prechod na bezuhlíkové hospodárstvo, získajú výhodnejšie podmienky financovania.
Dôležité je aj to, aby sa po transpozícii viacerých európskych legislatívnych aktov postupne znižoval rozdiel medzi cenami obnoviteľných palív a fosílnych palív. Už aj na Slovensku sa prejavuje trend, že dopravcovia pre ESG reporting pociťujú zo strany svojich zákazníkov väčšiu pozornosť v súvislosti so znižovaním emisií z dopravy. To zvýši záujem o nízkoemisné palivá a podporí budovanie infraštruktúry pre tieto palivá a ďalší vývoj vozidiel.
Potrebné sú všetky technológie
Na dosiahnutie uhlíkovej neutrality bude podľa producentov biopalív potrebná každá dostupná technológia. Staviť len na elektromobilitu alebo vodík by mohlo viesť k problémom. Preto je potrebné buď masívne podporiť aj využívanie biometánu a ostatných obnoviteľných palív, alebo prehodnotiť ekologické ciele na úrovni Únie. Biometán, podobne ako tekuté biopalivá, môže byť jedným z mnohých riešení, no jeho implementácia si vyžaduje koordinované úsilie vlád, priemyslu a spoločnosti.
Koordinácia však stále chýba. Bioplynové stanice sú na križovatke, pretože súčasný systém podpory výroby obnoviteľnej elektriny a tepla sa o pár rokov skončí a nie sú náznaky, že by sa tento trend mal meniť. „Nie každú bioplynovú stanicu bude možné transformovať na biometánovú. Preto je potrebná koordinácia, aby sa potenciál výroby biometánu na Slovensku využil čo najlepšie,“ zdôrazňuje expert na biopalivá.
Napriek výzvam je presvedčený, že biometán sa stane integrálnou súčasťou palivového mixu na Slovensku a jeho význam bude narastať nielen pre rastúce ciele dekarbonizácie dopravy. Tento plyn je možné použiť vo všetkých odvetviach, kde sa využíva zemný plyn. „Všetko je však otázkou jeho dostupnosti a prémií voči fosílnemu ekvivalentu, ktoré sú zákazníci ochotní akceptovať,“ dodáva M. Gaži.
Napriek výhodám však stále existujú vážne výzvy spojené s výrobou a distribúciou biometánu vrátane vysokých počiatočných investícií, potreby infraštruktúry a zabezpečenia stabilného zdroja organických materiálov.
Administratívne prekážky
Dôležitou témou je i certifikácia udržateľnosti biometánu a jej súlad naprieč členskými štátmi EÚ. Hoci je biometán chemicky totožný s fosílnym metánom, stále existujú mnohé administratívne bariéry, ktoré bránia jeho predaju v iných členských štátoch Únie.
Výrobcovia biopalív veria, že nový Európsky parlament, Európska komisia a slovenská vláda urobia potrebné zmeny a podporia aj ostatné obnoviteľné palivá v rámci dekarbonizácie. Zvýšenie výroby biometánu by totiž mohlo priniesť nielen environmentálne benefity, ale aj ekonomické príležitosti nielen pre firmy, ale aj pre samotný štát.
„Súčasná ekonomická situácia pri výrobe biometánu nie je najpriaznivejšia, no rôznou štátnou podporou je možné tieto trhové výzvy znížiť a podporiť produkciu obnoviteľnej energie. Jedným zo spôsobov je zohľadňovanie emisnej stopy pri zdaňovaní energetických produktov. Európska komisia takýto návrh predložila už v roku 2021, doposiaľ sa však nepodarilo nájsť zhodu medzi členskými štátmi.
Ďalším nástrojom na vyrovnávanie ceny medzi biometánom a fosílnymi palivami v doprave je spustenie systému obchodovania s emisnými povolenkami v cestnej doprave a budovách, teda systém EÚ ETS2“ dodáva M. Gaži.
Článok je súčasťou seriálu Ekologická doprava, ktorého partnerom je spoločnosť Envien Group.
Ďalšie dôležité správy
