Americký prezident Joe Biden prekvapuje razanciou svojej fiškálno-expanzívnej politiky. V stredu v Pittsburghu predstaví nový balík rozpočtových opatrení v objeme 2,25 bilióna dolárov.
Balík pozostáva najmä z infraštruktúrnych výdavkov, ktoré podľa americkej administratívy majú byť najrozsiahlejšie od doby tých, ktoré súviseli s vesmírnym programom 60. rokov a s programom budovania medzištátnej diaľničnej siete v 50. rokoch.
Zvýšené dane, väčšie sociálne programy
Bidenova administratíva ho zamýšľa financovať vyššími daňami, resp. čiastočným zrušením daňových úľav podnikovej sfére v USA, ktoré presadila predchádzajúca Trumpova administratíva. J. Biden chce zvýšiť podnikovú daň z 21 na 28 percent. Plánuje tiež zvýšiť minimálnu daň zo zahraničných ziskov amerických podnikov, a to z približne trinástich na 21 percent.
Biden chystá prvé veľké zvýšenie daní od roku 1993
V apríli pritom Biely dom plánuje prísť s ďalším zásadným balíkom rozpočtových opatrení, a to v rozsahu jedného bilióna dolárov. Ten by mal byť zameraný na napĺňanie cieľov v sociálnej oblasti a vo sfére verejnej zdravotnej starostlivosti.
Súčasná hlava Spojených štátov pritom nedávno podpísala balík opatrení na boj s ekonomickými vplyvmi covidovej krízy v objeme 1,9 bilióna. Celkom teda J. Biden presadil či plánuje v najbližšej dobe presadiť balíky v súhrnnom objeme presahujúcom päť biliónov dolárov, čo historicky nemá obdobu. Je dosť možné, že pôjde o zlomový moment, ktorý spustí výraznejšie infláciu.
Obavy o dolár
O už schválenom proticovidovom balíka za 1,9 bilióna dolárov exminister financií USA a jeden z najvplyvnejších amerických ekonómov súčasnosti Larry Summers vo februári vyhlásil, že môže vyvolať „inflačné tlaky nevidené po generáciu, ktoré poznamenajú hodnotu dolára a finančnú stabilitu.“ Teraz, po oznámení ďalších balíkov, sa Summersova obava zrejme ešte znásobí.
Hoci možno argumentovať, že takisto oznámené zamýšľané zvýšenie daní by malo pôsobiť protiinflačne. Podniky budú mať totiž menej peňazí na svoje investície či odkúpenie vlastných akcií, kým ich akcionári, vrátane napríklad dôchodkových fondov, sa nedočkajú takého rastu cien akcií, prípadne sa dokonca budú musieť zmieriť s menej priaznivým vývojom dividendovej politiky.
- Lukáš Kovanda
Český ekonóm. Pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície, aj nové fenomény ako kryptomeny a fintech. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie. Pôsobí aj ako socioekonomický analytik pri OSN. Je autorom viacerých titulov ekonomickej literatúry.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
