Aby Európa dosiahla nulové emisie v doprave do roku 2050, musí každoročne investovať desiatky miliárd eur do inovácií, infraštruktúry a ekologických projektov. Transformácia bude finančne náročná – celkové investície dosiahnu 7,6 bilióna eur – a vyžaduje si súčinnosť verejných aj súkromných zdrojov. Dopravné odvetvie je však už dnes pod tlakom geopolitických konfliktov, narušenia dodávateľských reťazcov či ekologických regulácií.
Investície v miliardách
Mimovládna organizácia Transport & Environment (T&E) odhaduje, že na dosiahnutie nulových emisií bude potrebné každoročne investovať 39 miliárd eur. Ročné investície by mali do roku 2030 vzrásť na 310 miliárd eur a do roku 2040 na 507 miliárd eur. Tieto sumy pokryjú dekarbonizáciu všetkých odvetví dopravy vrátane letectva, lodnej dopravy, osobných automobilov, autobusov a nákladných vozidiel.
„Je potrebné urýchlene zaviesť investičnú stratégiu na úrovni Európskej únie, ktorá podporí dekarbonizáciu dopravy a zároveň zvýši konkurencieschopnosť sektora,“ uvádza správa T&E. Napriek tomu, že dekarbonizácia je dôležitá na splnenie klimatických cieľov, firmy varujú, že tempo zmien môže brzdiť nedostatočná infraštruktúra a ekonomické obmedzenia.
Navyše rastie neistota v medzinárodnej preprave. Poukazuje na to aj riaditeľka českej a slovenskej pobočky MSC Michaela Svrčková. „Pred koronou bežné jazdy fungovali na 92 až 98 percent presne. Teraz sme radi, ak dosiahneme 60 percent.“
Riešenia a riziká
K eliminácii meškaní a k optimalizácii prepravy môžu prispieť nové technológie, ako napríklad internet vecí (IoT) a prediktívna analytika. „Efektivita v medzinárodnej preprave je postavená na využívaní pokročilých technológií. Dokážeme lepšie plánovať trasy a reagovať na nečakané udalosti, čím znižujeme riziko meškania,“ vysvetľuje generálny riaditeľ Raben Logistics Slovakia Jakub Trnka.
Významnou súčasťou transformácie je aj zber a analýza dát. „V rámci spoločnosti Nestlé zbierame údaje o využití kapacít vozidiel a vyťaženosť vyhodnocujeme. V súčasnosti sa pohybujeme na úrovni 85 až 90 percent, no s dátami dokážeme dosiahnuť až 95 percent a tým znížiť emisie CO2,“ uvádza Stanislav Martínek z firmy Nestlé.
Konflikty a nestabilita na svetovej scéne majú negatívny dosah na kontinuitu prepravy. Podľa Vladimíra Doboša zo spoločnosti Hafen Hamburg Marketing geopolitické faktory ovplyvňujú námornú prepravu, pričom spoľahlivosť lodných liniek klesla na 50 až 60 percent. „Ak je spoľahlivosť nízka, vytvára to tlak na terminály a prístavy. Našou snahou je presúvať viac prepravy na železnicu, aby sme boli ekologickejší.“
Táto zmena sa už prejavuje v niektorých regiónoch. „Z Hamburgu do Českej republiky prepravujeme až 90 percent tovaru vlakmi,“ uvádza V. Doboš. Jedným z riešení, ako zvládnuť výkyvy v preprave, je multimodálna preprava, ktorá kombinuje viaceré spôsoby dopravy. Spomínaná stratégia umožňuje pružnejšie reagovať na krízové situácie a minimalizovať negatívne dosahy na zákazníkov. „Vďaka multimodálnej preprave a strategicky umiestneným skladom dokážeme znížiť riziko zdržaní aj v čase globálnych kríz,“ zdôrazňuje J. Trnka.
- Náklady verzus nízke marže
Ekologická transformácia predstavuje značnú finančnú záťaž pre firmy s nízkymi maržami, akými sú aj logistické spoločnosti. Aleš Willert zo spoločnosti C. S. Cargo upozorňuje na rozpor medzi požiadavkami na udržateľnosť a reálnou dostupnosťou technológií. „Najväčšou výzvou je nejasná dostupnosť elektrických nákladných vozidiel s väčším dojazdom, čo brzdí tempo zmien,“ dodáva. Napriek tomu výrobcovia často požadujú ekologickejšie riešenia už teraz. „Každý štvrtok máme stretnutia s partnermi, kde hľadáme možnosti, ako posunúť veci ďalej. Testujeme elektrické kamióny, hoci v súčasnosti nejde o finančne výhodné riešenie,“ konštatuje Stanislav Martínek z Nestlé. (ts)
Slovensko zaostáva
Kľúčovou súčasťou ekologickej transformácie je budovanie infraštruktúry, pričom Slovensko v tomto smere výrazne zaostáva za Poľskom aj Maďarskom. Odborníčka na dopravu Pavlína Tomková z českého rezortu dopravy upozorňuje, že v Poľsku je udržateľnosť infraštruktúrnych projektov vyššia a pokračujú naprieč vládami. „U nás dodržiavame hlavne záväzky transeurópskej dopravnej siete, ktoré dodržiavať musíme. Všetko závisí od štátneho rozpočtu,“ konštatuje.
Podobne Jakub Zeman z mimovládnej organizácie INESS (Inštitút ekonomických a spoločenských analýz) kritizuje zložité podnikateľské prostredie a pomalé regulácie na Slovensku. „Slovenskí manažéri stále považujú čas potrebný na začatie podnikania za jeden z najdlhších v rámci EÚ. Pre investorov je kľúčové stabilné a jasné právne prostredie,“ hovorí s tým, že Poľsko a Maďarsko už teraz profitujú z investícií, ktoré Slovenská republika nedokázala prilákať. S týmto názorom súhlasí M. Svrčková. „Napriek tomu, že sme preferovanou krajinou, investori napokon narazia na skostnatenú verejnú správu a prehnanú byrokraciu.“
Experti sa zhodujú, že dekarbonizácia dopravy si vyžiada masívne investície, technologické inovácie a pružné regulačné prostredie. Len tak Európska únia dokáže splniť svoje ciele na ceste k bezemisnej budúcnosti. V podobnom tempe by malo napredovať Slovensko. Zatiaľ však chýba rozumná stratégia, prokatívna a jasná legislatíva a financie, ktoré by pomohli podnikom zdolať finančné ťažkosti pri dosahovaní bezemisnej dopravy.
Ďalšie dôležité správy
