Bez cenových stropov nemusí rast cien stopnúť ani recesia. Inflácia opäť nepríjemne prekvapila

Cenové stropy nepovažujú autori moderných učebníc ekonómie za dobrý nápad. Dôvodom je postupný nedostatok tovarov s pevne stanovenými cenami. Politici sa to väčšinou snažia vyriešiť zavedením prídelovej ekonomiky. Výsledkom cenových stropov je zjednodušenie vždy nedostatok.

Brusel napriek tomu navrhol zaviesť cenové stropy na elektrinu vyrobenú z neplynových zdrojov. V časoch extrémne drahých energií to môže byť dobré riešenie. Atómové elektrárne dokážu vyrobiť jednu megawatthodinu za cenu pohybujúcu sa okolo 50 až 60 eur.

Vyrobenú elektrinu koncom augusta dokázali na burze predať za viac ako tisíc eur. Aj v súčasnosti o polovicu nižšie ceny sú stále vysoké. Cenový strop pritom má byť na úrovni 200 eur. Túto hranicu ešte musia definitívne potvrdiť všetky členské krajiny únie. Aj v prípade zavedenia tejto prísnej regulácie ostane atómovým elektrárňam stále slušný priestor na dosiahnutie zisku.

Zároveň sa vládam bude ľahšie dotovať najviac zasiahnuté firmy a domácnosti. Je totiž obrovský rozdiel kompenzovať náklady na elektrinu predávanú za 200 alebo 1 000 eur. V prvom prípade dotácia 140 eur zníži výslednú cenu na 60 eur. Bez zavedenia cenových stropov bude štátna podpora extrémne drahá.

Hrozbe nedostatku sa európske štáty dokážu vyhnúť znižovaním spotreby. „Dobrovoľné“ úspory majú vyzerať približne takto. Za štátom dotované ceny bude možné nakúpiť len 85 percent minuloročnej spotreby. Zvyšných pätnásť percent sa bude predávať za trhové ceny. Takto nastavený systém automaticky motivuje do šetrenia ľudí aj firmy. V opačnom prípade budú výsledkom vysoké faktúry. Ide o návrh Bruselu. No presnú výšku úspor musia schváliť vlády jednotlivých členov Európskej únie. Teoreticky môže slovenská vláda rozhodnúť aj o nulových úsporách.

Cenové stropy kombinované so znižovaním spotreby majú pomôcť zvládnuť prichádzajúcu zimu a odvrátiť kolaps európskeho priemyslu. Taká je aspoň optimistická predstava Bruselu. Lenže v prípade tuhej zimy môžu byť realitou energie na prídel. Napriek tomu cenové stropy majú zmyslel. Európsku úniu bez nich zasiahne tvrdá recesia. Dočasné zatváranie fabrík spôsobí nedostatok tovarov a obmedzená ponuka automaticky zvýši tlak na rast inflácie.

Slovenská ekonomika pritom už čelí prudkému rastu cien. Štatistický úrad v auguste nameral v medziročnom porovnaní infláciu 14 percent. Nečakane vysoký rast prekvapil viacerých analytikov. Domácemu trhu veľmi nepomohli ani klesajúce ceny pohonných hmôt. Tento pozitívny trend eliminovalo zdražovanie potravín. Za dvanásť mesiacov napríklad o 53,8 percenta stúpli ceny olejov a tukov. Ceny kľúčových potravín v rovnakom období rástli o 22 až 25 percent. Ide o pečivo, mäso, mlieko, syry a vajcia. Drahé energie totiž prudko dvíhajú náklady na spracovanie potravín.

Na druhej strane aj bez zavedenia stropov energie s príchodom nového roka zlacnejú. K takémuto záveru prichádza čoraz viac renomovaných spoločností. Americká banka Goldman Sachs prognózuje v prvom štvrťroku 2023 razantné zlacnenie plynu v Európskej únii, a to zo súčasných 200 eur za megawatthodinu až na menej ako 100 eur.