Banky v eurozóne začínajú byť nervózne, bankroty dlžníkov rastú

Pre banky v eurozóne boli posledné roky pozitívne. Obavy z bankrotov počas pandémie sa nenaplnili, pretože ekonomiku zaliala lacná likvidita od centrálnych bánk. Následné zvyšovanie úrokových sadzieb sa začalo najskôr prejavovať v náraste úrokov na úveroch, zatiaľ čo na vkladoch sa úroky zvyšovali len postupne. To zvýšilo úrokové marže bánk a ich ziskovosť.

Dobré časy sa však končia. Banky už čelia rastúcim nákladom financovania. Od centrálnych bánk si požičiavajú drahšie ako v minulosti a ak si chcú udržať depozitá klientov, musia zvyšovať sadzby aj na termínovaných vkladoch.

Úvery sú drahé, dopyt po nich klesá. Preto klesá aj objem poskytnutých úverov. To však nie je to najhoršie, čo môže banky postretnúť. Najväčšie obavy plynú z toho, že klienti prestanú splácať svoje záväzky. A to sa už postupne začína diať. Slovensko je na tom lepšie ako eurozóna.

Rast bankrotov je návratom do normálu

Počet bankrotov začína stúpať, hoci ide o rast z historicky nízkych úrovní a teda vlastne návrat do normálu. Máme za sebou dekádu veľmi lacných peňazí, počas ktorej počty bankrotov výrazne klesli.

Súčasný nárast tak zatiaľ nie je dôvod na paniku, banky by straty mali vykryť z vlastných rezerv a kapitálových vankúšov, ktoré sú povinné držať práve pre tieto účely. Ich ziskovosť pôjde nadol, čo však zatiaľ neohrozuje fungovanie bankového sektora.