Bankrot Slovenska sa priblížil. V roku 2030 bude jeho pravdepodobnosť sedemdesiatpäť percent

Výdavky slovenských vlád v posledných rokoch vysoko prevyšujú príjmy štátneho rozpočtu. Životná úroveň nad možnosťami miestnej ekonomiky začína postupne znepokojovať investorov. Obavy vyvolávajú najmä obrovské rozpočtové schodky. Štát v poslednej veľkej aukcii predal dlhopisy len vďaka ponúknutiu výnosov na úrovni štyroch percent za rok. V prípade pokračovania v nezodpovednom spravovaní verejných financií nemusí investorom už o pár rokov stačiť ani ponúknutie nadštandardných ziskov.

Slovensko v súčasnosti stále ťaží z relatívne nízkeho verejného dlhu. Jeho hodnota koncom minulého roka dosiahla asi 59 percent HDP. Lenže pri ponechaní súčasného nastavenia verejných financií – rozumej žiadne zvyšovanie daní ani škrtanie výdavkov – narastie už do roku 2030 na 83 percent HDP a 2040 až na 165 percent HDP. Finančné trhy nenechajú slovenský verejný dlh vyrásť do astronomických výšok. Krajina sa s veľkou pravdepodobnosťou ocitne už o pár rokov v platobnej neschopnosti.

Rizikom je najmä volebný rok

„V prostredí nízkeho rastu, veľkej zraniteľnosti ekonomiky voči externým šokom, starnúcej populácie a vysokých, päť až šesť percentných primárnych deficitov môžeme v takomto scenári očakávať zásadnejšie problémy s financovaním dlhu a postupnej straty dôvery zo strany finančných trhov a ratingových agentúr už pred rokom 2030,“ upozorňuje Zuzana Múčka, analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V prípade ignorovania konsolidácie začne pravdepodobnosť bankrotu výrazne narastať už od roku 2025. Krajina aktuálne čelí 16-percentnému riziku bankrotu. Bez prijatia zásadných zmien sa toto číslo do roku 2030 zvýši na 75 percent.

Predchádzajúca analýza RRZ zo septembra 2023 hovorila o 14-percentnom riziku bankrotu pre rok 2032 s následným zvyšovaním tohto rizika až po 93 percent v roku 2040. Medzitým nastúpila nová vláda tvorená z väčšej časti ľavicovými stranami, ktorá okrem iných opatrení schválila vyplácanie plnohodnotného trinásteho dôchodku už od tohto roku.

Aspoň slovne sa však nová koalícia chystá konsolidovať. „Budeme pravidelne znižovať deficit o 0,5 percenta HDP,“ vyhlásil pred prijatím tohtoročného rozpočtu premiér Robert Fico. Minister financií Ladislav Kamenický dokonca v schválenom dokumente naplánoval konsolidáciu o jedno percento HDP. Konkrétne na roky 2025 a 2026. Takto nastavené ozdravovanie verejných financií bude mať zákonite negatívny dopad na preferencie koaličných strán. Preto je otázne, ako sa vláda postaví k zodpovednému hospodáreniu rok pred voľbami. Doteraz väčšinou práve v tomto období prišlo k razantnému zvyšovaniu výdavkov.

Roky uťahovania opaskov