Balík Lex Ukrajina je na svete. Ukrajinci dostanú peniaze na ruku, na stôl by mali prísť i dane

Pomoc Ukrajine je pre krajiny Európskej únie (EÚ) realita už pár týždňov. Teraz prišla na rad legislatíva. Slovenská vláda v stredu 16. marca schválila takzvaný balík zákonov Lex Ukrajina, podobne ako Česko, ktoré to ale stihlo urobiť už skôr.

Rieši napríklad príspevky na ubytovanie pre Ukrajincov, začleňovanie detí do školského systému a rôzne opatrenia v nemocniciach či na trhu práce. Ľudia z praxe už teraz volajú po ďalších zmenách, ktoré by pomohli aj tuzemskému trhu.

Meškanie schválenia komplexných zmien od začiatku kritizovali aj odborníci. Slovenská vláda začala paradoxne najskôr riešiť nie až tak podstatné príspevky pre občanov, ktorí sa rozhodli poskytnúť ubytovanie utečencom, upozornila ešte na začiatku marca účtovná poradkyňa Jaroslava Lukačovičová. Namiesto toho mala podľa nej vláda riešiť celý legislatívny balík v súvislosti s Ukrajinou.

„Tak ako predtým prijala súbor opatrení a legislatívnych návrhov v súvislosti s covidom, tak i teraz bolo na mieste v zrýchlenom konaní prijať základný legislatívny rámec, ktorý sa dotýka situácie na Ukrajine v súvislosti so zamestnancami, živnostníkmi či podnikateľmi,“ dodáva J. Lukačovičová. Vláda napokon balík schválila až teraz – v polovici marca.

Zmena rozpočtu a výdavkové limity

Minister financií Igor Matovič už predtým avizoval, že pre vojnu na Ukrajine bude treba meniť aj štátny rozpočet. Slovensko to podľa neho so súčasným rozpočtom nezvládne. Suma 500 miliónov eur pre všetky krajiny EÚ na riešenie ukrajinskej krízy podľa ministra neznamená absolútne nič, je to len otázka výdavkov na pár dní. 

Na Slovensku sa tiež zavedú limity verejných výdavkov, teda ich maximálna výška, v rámci novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Nevzťahujú sa však napríklad na výdavky územnej samosprávy, financie z rozpočtu EÚ či štátneho rozpočtu, ktoré sú určené na financovanie spoločných programov Slovenska a EÚ. Limit bude prvýkrát platiť v rozpočtovom roku 2023.

Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (KRRZ) výdavkové limity víta, podľa nej môžu byť  výrazný posun k lepšiemu udržaniu verejných zdrojov.

„Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa v súčasnosti nachádza v pásme vysokého rizika a je najhoršia z krajín EÚ,“ spresnila KRRZ. Rozpočet na tento rok počíta so schodkom 4,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Rozpočtová rada ho vo februári odhadovala na 4,6 percenta z výkonu ekonomiky.

Opatrenia sa dotknú mnohých rezortov

Nevyhnutné opatrenia na zvládnutie utečeneckej krízy schválila vláda bez vážnejších pripomienok. Ministerstvo dopravy a výstavby si zobralo pod seba poskytovanie príspevkov za ubytovanie pre hotelierov, rezort vnútra zasa rieši prenájmy bytov súkromných osôb pre odídencov z Ukrajiny.

Ľudia, ktorí ubytujú utečencov, dostanú od štátu príspevok maximálne 500 až 1250 eur mesačne, a to podľa počtu poskytovaných miestností. Príspevok môžu získať fyzické i právnické osoby, ktoré Ukrajincom poskytnú ubytovanie vo svojej nehnuteľnosti  aj obce, mestá a vyššie územné celky. Ubytovanie musia poskytovať bezplatne. 

V oblasti zamestnávania majú návrhy aj majitelia ubytovacích zariadení. Napriek tomu, že Slovensko má tisíce voľných pracovných miest a žiadostí o prácu zo strany odídencov z Ukrajiny pribúda, ich zamestnanie v praxi komplikuje spôsob získavania osvedčení o odbornej spôsobilosti.

„Práve osvedčenie je podľa platnej slovenskej legislatívy podmienka pre ich zamestnanie. V tejto oblasti potrebujeme riešenie a zjednodušenie procesu zo strany štátu a Úradu verejného zdravotníctva SR,“ spresnil Marek Harbuľák, prezident Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS). Dobrá správa je, že ubytovacie zariadenia sa môžu registrovať do oficiálneho online systému na webe pomocpreukrajinu.sk.

Podpora iných oblastí v štáte

Ďalšie opatrenia vlády sa dotýkajú prijímania detí z Ukrajiny do vzdelávacieho systému. Od 24. februára do 16. marca bolo od materských až po stredné školy umiestnených okolo tisíc ukrajinských detí, uviedol minister školstva Branislav Gröhling.

V balíku Lex Ukrajina sa nachádza aj ustanovenie v rámci bezúhonnosti pedagogických zamestnancov. „Návrh do ukončenia mimoriadnej situácie bude, že jednotliví učitelia predložia čestné vyhlásenie a následne odborný znalecký posudok," spresnil B. Gröhling.

O ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny sa postará Slovensko aj po zdravotnej stránke. Ukrajinci so statusom azylanta alebo dočasného odídenca majú garantovanú neodkladnú zdravotnú starostlivosť neobmedzene, no zatiaľ iba do júna. Utečencom bez akéhokoľvek statusu štát garantuje urgentnú starostlivosť na 30 dní.

„Najväčšia záťaž je zatiaľ v ambulantných zariadeniach a na centrálnych príjmoch,“  opísal situáciu minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Tiež priblížil, že občania Ukrajiny, ktorí sú zdravotne a nemocensky poistení, avšak zdržiavajú sa na Ukrajine kvôli výkonu služby v armáde, nemusia platiť odvody.

Pre Ukrajincov sú v prípade potreby k dispozícii aj zariadenia sociálnych služieb pre seniorov alebo zdravotne znevýhodnených.

„V prípade, že  masovo prídu staršie osoby či ťažko zdravotne postihnutí, budeme na to pripravení. Môžeme zamestnať aj odborný personál takýchto zariadení sociálnych služieb,“ uviedol  minister práce Milan Krajniak. Slovensko tiež odpustí Ukrajincom diaľničnú známku, humanitárnym konvojom zas poplatky za mýto, informoval zase minister dopravy a výstavby Andrej Doležal.

Treba upraviť zdaňovanie darov

Podnikatelia  hovoria o probléme, ktorý ich trápi už dlhodobo. Humanitárne dary či bezodplatné poskytnutie služby pomoci nie sú na Slovensku oslobodené od povinnosti zdanenia. To by bolo vhodné zmeniť a odbremeniť ich od povinného zdaňovania.

Podnikateľom, ktorí poskytujú materiálnu pomoc alebo bezodplatné služby, nie je umožnené si tieto náklady zahrnúť do daňových výdavkov a navyše musia ešte odviesť daň z pridanej hodnoty (DPH) z týchto tovarov a služieb.

„Stačilo by do zákona o dani z príjmov doplniť ustanovenie, ktoré umožní daňovú uznateľnosť darov, ktoré sú poskytnuté na humanitárnu pomoc. Je pritom na zvážení vlády, či daňovo uzná dary len v prípade humanitárnej pomoci v období vojny a pre utečencov, alebo pojme humanitárnu pomoc oveľa širšie, napríklad ako pomoc ľuďom v núdzi,“ spresňuje Silvia Hallová, partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Je na vláde, či daňovo uzná dary len pri humanitárnej pomoci v období vojny a pre utečencov, alebo pojme humanitárnu pomoc oveľa širšie.

Paralelne s úpravou zákona o dani z príjmov treba podľa expertky zmeniť aj zákon o DPH, a to tak, aby bezodplatné dodanie služby či tovaru na humanitárne účely, najmä v období vojny, bolo považované za dodanie s nulovou sadzbou DPH. „Tým by sa vyriešil aktuálny stav, keď sa výdavky na pomoc podnikateľovi navyšujú o odvedenú DPH,“ dodáva S. Hallová. 

S týmto návrhom súhlasí aj Daniel Krakovský, predseda Iniciatívy slovenských maloobchodníkov (ISKM). V súčasnosti firmy musia humanitárnu pomoc komplikovane účtovať a odvádzať z nej dane, aj keď na nej nezarábajú, tvrdí.

„Nie je čas na analýzy, konať treba rýchlo, podobne, ako tomu bolo napríklad v susednom Česku, kde je už takýto zákon v platnosti. Stačí sa len inšpirovať,“ dodáva D. Krakovský. 

Balíček Lex Ukrajina v Česku a na Slovensku

Dve krajiny, dve podobné formy pomoci pre utečencov z Ukrajiny.

Čo aktuálne platí pre český i slovenský trh, v čom sú prípadné rozdiely? TREND zisťoval viac.

Finančný príspevok pre utečencov

Slovensko: O dávky v hmotnej núdzi môže požiadať každý občan Ukrajiny, ktorému cudzinecká polícia vystaví doklad odídenca. Ukrajincom štát ponúka pomoc v hmotnej núdzi  68,80 eura. Patrí im aj ochranný príspevok (70,40 eura mesačne) i príspevok na nezaopatrené dieťa (19,30 eura mesačne).  Príspevok pre súkromnú osobu, ktorá ubytuje odídenca, bude za dospelého sedem eur na noc a za dieťa (do 15 rokov) 3,50 eura na noc. Maximálna výška sumy bude súhrnne 500 až 1250 eur za mesiac, v závislosti od počtu poskytovaných miestností.

Česko: Ukrajinci získajú od vlády päťtisíc českých korún (198,31 eura) na mesiac na ruku. Podporu získajú, keď sa zaregistrujú v asistenčnom centre. O príspevok môžu žiadať na pol roka. Ubytovacie zariadenia dostanú od štátu podporu 180 Kč (7,14 eura) denne na jedného dospelého utečenca a 90 Kč na dieťa (3,57 eura).

Pomoc pre školy

Slovensko: Deti z Ukrajiny majú nárok na dotáciu na stravu v materskej a základnej škole. Podmienkou je, aby navštevovali školu a boli súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Ich rodičia by si mali na webe rezortu školstva naštudovať pokyny v ukrajinčine, ako postupovať pri zaradení žiakov z cudziny do slovenských škôl. Dôležité je, aby požiadali o azyl alebo dočasné útočisko.  

Česko: Poslanci upravili podmienky prijímania detí do predškolských zariadení, základných, stredných i vysokých škôl, nevynímajúc ani odborné vzdelávanie. Lex Ukrajina napríklad umožňuje štátu financovať detské skupiny pre ukrajinské deti alebo predĺžiť termín na podanie prihlášok na určitý typ škôl. Utečenci z Ukrajiny by mohli v Česku podať prihlášku na maturitné odbory stredných škôl do 5. apríla.  Do nematuritných odborov by sa mohli hlásiť do 8. apríla. 

Rýchlejšie získanie pobytu

Slovensko:  Žiadatelia o azyl, ktorí sú štátni príslušníci Ukrajiny a ich rodinní príslušníci, by mohli prechodne vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu ihneď po požiadaní o azyl. Navrhovanou úpravou zákona o pobyte cudzincov sa má predĺžiť platnosť udelených prechodných pobytov, trvalých pobytov a tolerovaných pobytov, ktorá by inak skončila počas mimoriadnej situácie. Upraviť by sa mohlo aj použitie zákonných lehôt. Zmenu adresy pobytu by mali odídenci  hlásiť obci alebo mestskej časti, nie na polícii ako doteraz. 

Česko: Potrebné je schváliť návrh zákona, ktorý upravuje dočasnú ochranu, a to tak, aby zodpovedala európskym predpisom. Dočasná ochrana alebo špeciálne pobytové vízum potom zaručuje obdobné práva aj v ostatných štátoch EÚ, napríklad prístup k zamestnaniu a zdravotnej starostlivosti. Od 10. marca v Česku platí, že prichádzajúci Ukrajinci sa nemusia na asistenčnom centre registrovať do troch dní, ale až do tridsiatich. 

Ďalšie dôležité správy