V. Baláž: Chudobným najviac ublíži zvýšenie DPH

TREND sa rozprával s ekonómom Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied o navrhovaných zmenách v odvodoch, daniach a rodinnej politike z dielne Ministerstva financií SR.

Súčasná vláda si naštartovanie ekonomiky sľubuje od zmeny daňového mixu. Spor o jeho nastavenie vypukol potom, ako Richard Sulík povedal, že Igor Matovič navrhuje zvýšiť sadzbu DPH zo súčasných 20 na 25 percent. Ako vnímate tieto úvahy?

Nechcem sa vyjadrovať k tomu, čo kto povedal alebo nepovedal. To sú politické spory a samotný nápad prudko zvýšiť sadzbu DPH považujem z čisto ekonomického hľadiska za zlý. Spôsobí totiž zdražovanie všetkých tovarov aj služieb a na to najviac doplatia chudobní ľudia. Práve oni väčšinu svojho príjmu minú na spotrebu.

Na druhej strane Európska komisia nás bude tlačiť do konsolidácie verejného dlhu a to sa bez zvýšenia daní nebude dať spraviť. Tu vidím ako najschodnejšiu cestu zvýšenie nízkych daní z nehnuteľností.

Vo veľkých rodinných domoch žije aj veľa dôchodcov. Tí nebudú mať každý rok niekoľko tisíc eur na zaplatenie dane z nehnuteľnosti. Prečo táto zmena nespôsobí nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva ešte väčšie škody ako DPH?

Tento problém z časti eliminuje zavedenie cenových máp. Na ich základe bude výška zaplatenej dane závisieť od reálnej ceny nehnuteľnosti. Veľký rodinný dom má v Sobranciach oveľa menšiu hodnotu ako v Bratislave. Preto zvýšenie daní z nehnuteľností najviac zasiahne lepšie zarábajúcich ľudí bývajúcich v priemyselne rozvinutých častiach krajiny.

Samozrejme, na začiatku budú mnohé problémy. Jedným z nich sú vysoké ceny nehnuteľností v hlavnom meste Slovenska. Staršie štvorizbové byty sa v Bratislave bežne predávajú za sumy pohybujúce sa okolo 200-tisíc eur. Lenže ich majitelia k nim prišli ešte v časoch, keď ceny neboli také vysoké. Nejde len o penzistov, ale napríklad aj o učiteľov, ktorí bez ohľadu na to kde žijú, dostávajú rovnaký tabuľkový plat.

Vyššie zdanenie nehnuteľností považujem za najlepšie riešenie hlavne kvôli snahe viac zdaniť bohatých ľudí. Dobre zarábajúci robotník v bratislavskom Volkswagene zvládne oveľa ľahšie zaplatiť viac ako jeho kolega montujúci za minimálnu mzdu káblové zväzky niekde na východe Slovenska.

Nie je lepším riešením namiesto zvýšenia daní znížiť výdavky štátu?

To sú také populistické reči na úrovni, že stačí nekradnúť a peňazí bude dosť. Nebude, lebo čísla nepustia a ak sú verejné zákazky predražené o desať percent, tak pri pohľade na objem vynaložených zdrojov môže odstránenie korupcie priniesť maximálne stovky miliónov eur za rok. To sú síce obrovské peniaze, ale na konsolidáciu verejných financií nestačia.

Do štátnej kasy môže až dve miliardy každý rok priniesť zlepšenie výberu DPH.

Nikde na svete nedokážu na 100 percent vybrať DPH. Aj v tomto prípade môže úspešný boj s podvodníkmi priniesť maximálne stovky miliónov eur za rok. To sú pri pohľade na vývoj verejných financií stále malé zdroje a zvyšovaniu daní sa nevyhne. Vysoký deficit nemôžeme mať večne a po skončení pandémie nás aj Európska komisia začne tlačiť do jeho znižovania.

Richard Sulík vidí riešenie v zavedení daňovej brzdy a následnom razantnom osekaní výdavkov.

Daňová brzda je čisto ideologický koncept odtrhnutý od reality. Už dnes sa celkové daňovo-odvodové zaťaženie pohybuje okolo úrovne 42 percent. Liberáli ho navrhujú znížiť tuším na 30 percent a ja naozaj nevidím žiadny prínos v okresaní výdavkov na školstvo, zdravotníctvo a dôchodky. Lebo o tom v skutočnosti je daňová brzda.

Navyše, aký význam má dramaticky osekať štátne výdavky a potom nechať firmy vyviesť ešte viac peňazí do zahraničia? Za čo potom chceme zlepšiť vzdelanie mladých ľudí a vytvoriť firmám priestor na rozbehnutie vedy aj výskumu? Mimochodom doteraz sme nestihli vybudovať ani diaľničné spojenie medzi Bratislavou a Košicami a na to tiež treba peniaze.

Pri pohľade na súčasné politické spory časť ľudí verí, že všetko nakoniec dopadne zachovaním status quo. Nebol by to najlepší vývoj situácie?

Nečakaný príchod pandémie minulý rok prudko zvýšil deficit aj verejný dlh. Nebola to chyba súčasnej vlády a obrovské peniaze sa minuli v snahe tlmiť dopady prírodnej katastrofy. Kvôli tomu si vláda požičala miliardy eur a svoje záväzky musíme splatiť.

Ak tak nespravíme, tak v budúcnosti nám nikto nepožičia tak lacno ako dnes a potom budeme nútený do naozaj radikálnej konsolidácie. Dobrým príkladom sú Gréci, ktorí pre vysoké dlhy museli zvyšovať dane, znižovať dôchodky a privatizovať štátny majetok.

Inými slovami nezodpovedné míňanie raz skončí obrovskou katastrofou. Kvôli snahe sa jej vyhnúť diskutujeme o optimálnom nastavení daňovo odvodového mixu.

Napriek tomu nie je lepšie zamerať sa na úspory, ako zvyšovať dane a prepustiť napríklad zbytočných štátnych úradníkov?

Predstavy o tom, že nás zachráni prepustenie úradníkov, sú rovnako mimo, ako reči, že stačí len nekradnúť. Výdavky na penzie sú už dnes okolo 9 miliárd eur za rok. Takúto sumu neušetríte osekaním ľudí pracujúcich pre štát.