TREND sa pýtal záujmových združení aj analytikov, ako hodnotia doterajšie kroky vlády? Čo sa jej podarilo a čo naopak nepodarilo? Kde je potrebný reparát?

Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy

Doterajšie kroky vlády hodnotíme prevažne pozitívne. Oceňujeme najmä zmeny v oblasti zamestnávania cudzincov, kde vláda preukázala snahu zrýchliť procesy a vyriešiť nedostatky. Schválenie novely zákona o pobyte cudzincov prináša nádej na efektívnejšie zamestnávanie zahraničnej pracovnej sily z tretích krajín. Teší nás, že štát prijal naše návrhy a pripravil kvalitný zákon, ktorý umožní skrátenie migračných procesov. Pozitívne tiež vnímame ohlásenie reformy siete škôl. Vzhľadom na vysoký počet škôl je nevyhnutné znížiť ich počet a zvýšiť finančné prostriedky na tie zostávajúce, čím sa môže zvýšiť ich kvalita.

Na druhej strane, potrebujeme urýchliť budovanie zariadení na energetické využitie odpadov (ZEVO). Ak chceme prilákať zahraničných investorov, musíme mať dostatočné kapacity na ekologické spracovanie odpadu. Pre priemysel je nevyhnutná aj bezpečná a kvalitná dopravná infraštruktúra. Udalosti posledných rokov len zdôrazňujú potrebu dlhodobého plánu na modernizáciu dopravnej infraštruktúry. Potrebujeme jasnú víziu a istotu ohľadom finančných prostriedkov na tieto investície, aby sme mohli zabezpečiť stabilný rozvoj dopravných sietí, ktoré sú kľúčové pre efektívnu logistiku a konkurencieschopnosť našich priemyselných odvetví.

Republiková únia zamestnávateľov

Veľmi pozitívne hodnotíme aktivitu ministerstva školstva, a to najmä v súvislosti so snahami o zefektívnenie siete stredných škôl, za ktorú Republiková únia zamestnávateľov bojuje dlhodobo. Rovnako pozitívne hodnotíme aj informácie, že rezort školstva zvažuje prípadné zavedenie povinnej maturity z matematiky, ktorá by taktiež mohla byť jedným z riešení akútneho nedostatku pracovníkov vo vybraných odvetviach na pracovnom trhu.

Pozitívny bol aj prístup ministerstva práce pri masívnom odchode pracovníkov do predčasných dôchodkov, kedy rezort začal problematiku aktívne riešiť či zvýšenie počtu kvót na zamestnávanie kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín. Čo sa týka menej uspokojivých krokov – sem možno zaradiť avizovanú konsolidáciu verejných financií, ktorá môže opätovne spôsobiť zvyšovanie daňového zaťaženia pre jednotlivé podniky.

Róbert Chovanculiak, analytik INESS

Nový minister školstva nasadol do rozbehnutého vlaku reforiem v rámci Plánu obnovy. Vieme, že tieto reformy boli naštartované a začalo sa na nich pracovať ešte za predchádzajúcich ministrov. Nevieme však detaily do akej miery boli rozpracované a nastavené procesy ich realizácie do praxe. Z tohto pohľadu je ministerstvo školstva čierna skrinka, kde sa môže nachádzať množstvo kostlivcov. Najbližšie míľniky ukážu, či nový minister školstva zvládol manažérsko-organizačnú stránku prebiehajúcej reformy.

Na druhú stranu od ministra školstva by sme mali očakávať viac, než „plnenie domácich úloh“ z Plánu obnovy. Rozbehnuté reformy nie sú ani zďaleka zázrak, ktorý vyrieši väčšinu problémov nášho školstva. Z tohto pohľadu minister školstva začal dobre, keď sa odhodlal na zavedenie regionálnych príplatkov pre učiteľov, po ktorých volá odborná verejnosť už dlhšie. Avšak ich výška a nastavenie nebolo úplne najoptimálnejšie. Momentálne rieši ministerstvo skôr menej dôležité témy ako zavedenie povinnej maturity z matematiky, než aby sa aktívne venovalo veľkým výzvam, ako je napríklad vzdelávanie detí zo znevýhodneného prostredia.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení

Programové vyhlásenie vlády sa prihlásilo k riešeniu niekoľkých dôležitých otázok pre zdravotníctvo ako sú napríklad optimalizácia siete nemocníc a nový zoznam výkonov ambulantnej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva témy uchopilo štruktúrovaným projektovým riadením, avšak (ako to už v realite býva), implementovať legislatívu vecne, technicky a procesne do praxe je oveľa časovo a personálne náročnejšie ako sa predpokladalo.

Čo sa opakovane nedarí, je zabezpečenie dostatku finančných zdrojov pre rezort zdravotníctva. Už podľa výsledkov prvého polroka je zrejmé, že na udržanie aktuálnej dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov Slovenska chýba 300 miliónov eur (napriek úsporným opatreniam ako zrušenie zubného benefitu). Dofinancovanie bude preto pre vládu v čase jej konsolidačných ambícií veľmi náročnou úlohou, ktorú však musí zvládnuť. V opačnom prípade hrozí platobná neschopnosť zdravotných poisťovní, v nemocniciach v prípade nezmluvného vzťahu by tak bola poskytovaná len akútna starostlivosť, ambulancie by zase boli nútené vyberať vyššie poplatky a mnohí pacienti by tak mali problém dostať sa k svojej potrebnej liečbe.

Okrem vyriešenia financovania roku 2024 je však  zároveň je potrebné v sektore plánovať vecne a zodpovedne rozpočet na rok 2025 vo všetkých sférach zdravotnej starostlivosti tak, aby sa všetci  mohli v kľude venovať pacientom a zvyšovaniu kvality zdravotnej starostlivosti.

Naďa Trenčanská Bedušová, výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov

Väčšina krokov súčasnej vlády dokazuje, že sektor zdravotníctva a obzvlášť ambulantný sektor nie je jej prioritou. Dôkazom je nedostatočné. Financovanie, odkladanie dôležitých projektov a legislatívnych úprav, ale i dodatočné daňové a odvodové zaťaženie. Všetky vymenované atribúty majú priamy vplyv na zhoršenie ekonomického prostredia v zdravotníctve, čo prináša všetky súvisiace negatívne prevádzkové aj personálne dôsledky, ktoré majú priamy dosah na výrazne obmedzenú dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Príkladom hovoriacim za všetko, je najnovšie odložená účinnosť nového zoznamu zdravotníckych výkonov, ktorá sa podľa posledných informácii posúva z 1.januára 2025 na 1. január.2027.

Martin Vlachynský  analytik INESS

Rozbeh Ministerstva zdravotníctva vyzeral zo začiatku nádejne, keď sa prihlásilo k viacerým chystaným a rozbehnutým reformám, k čomu ho isto motivovali v nemalej miere aj míľniky Plánu obnovy. Krátko po voľbách prišla noc dlhých nožov, keď bola povymienaná veľká časť manažmentu súvisiacich inštitúcií, väčšinou bez udania dôvodu. To je negatívny signál, keďže sa tým narúša kontinuita rozbehnutej práce, ale už sme si na to zvykli. Nanešťastie s pribúdajúcimi mesiacmi je vidieť, ako sa ďalšie a ďalšie projekty menia a odsúvajú ďalej a ďalej - optimalizácia siete nemocníc, Katalóg zdravotných výkonov, oficiálne čakacie lehoty...

Veľa týchto zmien a  oneskorení bolo naviac slabo, alebo vôbec komunikovaných, čo vytvára v sektore veľkú neistotu o budúcnosti. Tu neplatí, že neubehol ešte ani rok, pretože väčšinu projektov dostalo ministerstvo rozrobených. Je najvyšší čas, aby ministerstvo ukázali aj konkrétnu implementáciu svojich plánov.

Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov

V programovom vyhlásení vlády je uvedené, že pacient má byť v centre záujmu, že  má byť stanovený nárok pacienta a cesta pacienta . V rámci nároku aj to, čo bude mať hradené v plnej výške zo zdravotného poistenia, a čo si bude hradiť čiastočne za jasne stanovených pravidiel tak, aby na jeho ceste nedošlo k zníženiu dostupnosti starostlivosti v rámci prechodu celým  zdravotným systémom. Pacient by si mal byť vedomý každého následného kroku  a neblúdiť, nestrácať sa v systéme.

Len ťažko sa dá očakávať, že ani nie po roku, by ktorákoľvek nová vláda, a teda aj nová ministerka, dokázali nastaviť nárok a cestu pacienta, vyriešiť v zdravotníctve  dlhoročné problémy a problémy po ťažkých krízach, spôsobených pandémiou, infláciou a nedostatkom financií, personálnou poddimenzovanosťou a výpoveďami nemocničných lekárov,  zhoršením vzťahov v zdravotníctve, politickou nestabilitou, eskaláciou napätia v spoločnosti, vystupňovaním nedôvery verejnosti voči politikom, aj voči zdravotníctvu a zdravotníkom. Vyriešiť  už spomínané krízy a problémy v zdravotníctve si vyžaduje dlhšie časové obdobie, nastavenie strategických dlhodobých a krátkodobých cieľov, ktoré musia byť jasné, realizovateľné a kontrolovateľné nie len politikmi, ale aj verejnosťou

V rámci krátkodobejších cieľov, ktoré sa odvíjajú od Plánu obnovy,  nás potešili správy o tom, že sa začalo s výstavbou novej nemocnice v Banskej Bystrici, taktiež v Martine, a pristupuje sa aj k výstavbe a rekonštrukcii ďalších nemocníc a zdravotníckych zariadení. Pri takmer päť miliardovom investičnom dlhu v zdravotníctve  to považujeme za prioritné. Obdobne by malo byť  prioritným pre vládu a kompetentné ministerstvá aj  financovanie zdravotníctva. Štát navýšil v tomto roku odvody  ekonomicky aktívnym poistencom o jedno percento (respektíve zamestnávateľom), ale odvody za poistencov štátu ( dôchodcovia, mamičky na MD, deti, nezamestnaní)  v tomto roku neboli navýšené. Zdravotné poisťovne avizovali, že im do konca roka bude chýbať 300 miliónov eur. Kvôli stabilizácii, garancii akej – takej dostupnosti pre pacientov, zdravotníctvo už  tento rok potrebuje dofinancovať a navýšiť odvody za poistencov štátu. 

Ambulantní lekári sa dozvedeli, že nový katalóg výkonov vstúpi do platnosti aj s navýšením cien až v roku 2027. Čo povedie k tomu, že na ambulanciách sa budú vyberať aj naďalej poplatky a doplatky, hoci sa nimi nesmie podmieňovať poskytovanie zdravotnej  starostlivosť. Pri nedostatočnom financovaní ambulancii a očakávanom  úbytku lekárov  pacienti, ktorí na to budú mať si za vyšetrenie  priplatia. Nízkopríjmové skupiny pacientov avizujú, že nebudú chodiť na ambulantné kontroly, čo povedie  k zhoršeniu  zdravotného stavu a nárastu nákladov na akútnu zdravotnú starostlivosť. Opakovane,  aj v minulosti, sme upozorňovali na to, že  je to veľmi nešťastné riešenie, keď pacienti majú nekontrolovateľnými poplatkami, doplatkami dofinacovávať zdravotníctvo. Vedie to k jeho degradácii , zhoršovaniu vzťahov , vystupňovaniu nedôvery pacientov k zdravotníkom, zdravotníctvu a politikom.

Zdravie nie je nákladom, ale celospoločenskou investíciou, ktorá sa nám a generáciám, ktoré prídu po nás niekoľkonásobne vráti. Radi by sme verili tomu, že sa vláde, ministerstvu zdravotníctva, politikom, podarí upratať roky chaosu a nastaviť jasné, transparentné pravidlá v celom systéme, aby mohol efektívne fungovať pre nás pacientov.

Na snímke predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) na 43. rokovaní vlády SR 10. júla 2024 v Bratislave. FOTO TASR - Pavel Neubauer
Neprehliadnite

Vládne reformy: Namiesto operácie vyhladenie vrások