Národniari zo SNS v rámci konsolidácie tlačia na mimoriadne zdanenie obchodných reťazcov. Ak získajú od koaličných partnerov podporu, veľké spoločnosti pravdepodobne zaplatia mimoriadny odvod z obratu. Takýto systém už niekoľko rokov funguje v Maďarsku aj Poľsku. Týždenník TREND sa opýtal ekonómov, aké dôsledky by pre domáce hospodárstvo malo extra zdanenie obchodných reťazcov.
Jiří Cihlář, analytik spoločnosti Next Finance
Takéto opatrenie by malo na slovenskú ekonomiku aj peňaženky občanov negatívny vplyv. Obchodníci by sa veľmi pravdepodobne postupne snažili prenášať zvýšené náklady na konečných spotrebiteľov. To by znamenalo drahšie nákupy. Oveľa horšie by boli dlhodobejšie dôsledky. Mohlo by to viesť k tomu, že sa časť obchodníkov zo Slovenska stiahne. Konkurencia by teda bola slabšia. Platí ekonomická poučka, že slabšia konkurencia zákonite vedie k vyšším cenám. Všeobecne nie sme priaznivcami sektorových daní v žiadnom odvetví. Snaha viac zdaniť úspešné sektory je nebezpečná.
Vladimír Pikora, ekonóm a zakladateľ Pikora Invest
Návrh prinesie na Slovensko inflačné tlaky. Pomôže to teda štátnej pokladnici, ale nie občanovi. Navyše už na Slovensko pravdepodobne neprídu noví obchodníci, ktorí by podporili konkurenciu. Rozhodne nepodporujem ďalšie dane, nie je to cesta k prosperite. Navyše je dosť možné, že neprídu ani investori do iných oblastí slovenskej ekonomiky, pretože hrozí zavádzanie sektorových daní práve na tú oblasť, kde budú noví investori pôsobiť. Sektorová daň nie je dobrá pre ekonomiku, rozhodne ju nemožno označiť za protržnú a prorastovú. Väčšinu investorov odradí, pretože signalizuje zlé podnikateľské prostredie.
Martin Vlachynský, analytik INESS
Ako pri viacerých nápadoch tejto vlády, aj v tomto prípade ide o déjà vu. Takéto niečo sme tu už mali, skončilo to neslávne, ale prečo nezmeniť zopár parametrov a neskúsiť to predať voličom znova. Odvodom samozrejme nebudú zaťažené „obchody“, ale kupujúci. Je to obratová daň, ktorá sa svojim ekonomickým vplyvom podobá na DPH. Maloobchod s potravinami má ziskové marže v nízkych jednotkách percent, nemá preto kam inde dlhodobo takúto daň „schovať“ než do cien tovarov.
Boris Tomčiak, ekonóm spoločnosti Finlord
Mimoriadne zdanenie veľkých reťazcov by znamenalo, že by sa jednoducho zvýšili ceny potravín a ďalších tovarov, ktoré tieto obchody predávajú. Veľké obchodné reťazce majú na svojich relevantných trhoch prakticky oligopol. Zákazníci nezačnú chodiť viac do malých obchodov, ktoré síce môžu konkurovať cenou, ale ich ponuka je značne obmedzená. Výsledkom by bolo zvýšenie daňových príjmov štátu a mierne zníženie kúpnej sily domácností. Ekonomika ako celok by si s nariadením poradila. Prostriedky by ostali na Slovensku, len by o ich rozdelení nerozhodovali samotní občania, ale štát. Ten nie je efektívny, takže by to bolo ďalšie z opatrení súčasnej vlády, ktoré by spomaľovalo hospodársky rast. Navrhované legislatívne riešenie je zbytočné a svedčí o neznalosti ekonomických procesov zo strany navrhovateľa.
Vladimír Baláž, ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied
Na jednej strane štát vyberie viac peňazí. Na druhej strane táto daň zaťaží všetkých obyvateľov a najviac na to doplatia chudobnejší ľudia. Reči o tom, že politici budú tvrdou rukou regulovať ceny mi pripomínajú obdobie spred roka 1989, kedy v rámci plánovaného hospodárstva stanovovali ceny politici a výsledkom bola obmedzená ponuka. V trhovej ekonomike sú ceny výsledkom ponuky a dopytu. Ak sa niekomu nepáči cena konkrétneho výrobku, tak ho jednoducho nekúpi, ale nájde si lacnejšiu alternatívu u konkurencie. V žiadnom prípade nie je možné, aby štát mimoriadne zdanil obchodné reťazce a výsledkom budú nižšie ceny.