Andrej Gajdoš z SPPK: Už dlho je to o nás bez nás. Farmári od EK žiadajú zdravý dialóg

Farmári kritizujú prehnanú európsku byrokraciu i zelené ciele Európskej komisie (EK). Výkonný podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Andrej Gajdoš v rozhovore pre TREND uvádza, prečo sa poľnohospodári na Slovensku zapoja do protestov. Vysvetľuje, ako v súčasnosti reagujú farmári na Spoločnú poľnohospodársku politiku a či je na stole odstúpenie od Green Dealu, teda európskej Zelenej dohody.

Rozhovor si môžete vypočuť aj v podcaste:

SPPK sa zapája do protestov, od 22. februára. Aké sú dôvody a plán protestných akcií na Slovensku?

Len prednedávnom som sa vrátil z Varšavy z rokovaní krajín V4, kde sa nám podarilo s kolegami z Maďarska, Poľska a Česka dohodnúť. Pridávajú sa k nám dokonca aj poľnohospodári z Litvy a Lotyšska.
Sústredíme sa na tri oblasti.

Prvou sú lokálne protesty. V rámci nich budú aj naše regionálne pracoviská upozorňovať na problémy, ktoré máme, či už menšou blokádou cesty alebo nejakým pochodom. Táto forma protestov sa uskutoční v 37 lokalitách Slovenska.

Druhou oblasťou sú hraničné priechody, o čom bola najväčšia diskusia v rámci krajín V4.

Nakoniec sme sa dohodli, že 22. februára sa stretneme na hraniciach v okolí Zakopaného, podáme si symbolicky ruky a spoločne prednesieme naše požiadavky.

Druhý hraničný priechod kde sa stretneme s kolegami z Česka a pripoja sa k nám aj poľnohospodári z Maďarska, bude hraničný priechod Holíč-Hodonín. Naše regionálne pobočky a naši poľnohospodári v nich zastúpení budú krátko blokovať aj hraničný priechod s Ukrajinou.

A tretia oblasť protestov bude v Bratislave, kde pôjdeme bez strojov pred sídlo Stáleho zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Chceme sa stretnúť s jej predstaviteľmi a predniesť naše požiadavky. Ale to neznamená, že v Bratislave nebudú stroje, budú, ale budú sa presúvať po vopred určenej trase.

V jednotlivých členských krajinách majú farmári na vlády špecifické požiadavky. Ktoré ich spájajú naprieč EÚ?

V Holandsku pred necelými dvoma rokmi farmárov vyhnali do ulíc opatrenia vlády, ktorá im chcela rušiť a vykupovať farmy, Nemcov zase do ulíc vyhnali opatrenia, ktoré mali rušiť zelenú naftu. Ale to je len vrchol pyramídy. Problémy sa hromadili od čias covidu, keď situácia nielen pre nás, ale ani pre iné sektory nebola jednoduchá. Pokračovalo to ďalšou politikou EÚ, pri ktorej máme často pocit, že sa viac pozerá za hranice a na zvýhodnenie tretích krajín ako na vlastných poľnohospodárov. A keď k tomu pribudli národné obmedzenia, tak to si už poľnohospodári povedali „máme toho dosť“ a vyšli do ulíc.

Ktoré dôvody na protesty sú najvýraznejšie?

Je to prehnaná byrokracia. Poľnohospodár skutočne musí tráviť veľmi veľa času čítaním a prekladaním rôznych predpisov. Zároveň musí zakresľovať svoje pozemky. Nehovoriac o tom, že tento rok sa ešte museli naučiť robiť aj geotagované fotografie. Hoci tu máme družice, systém Sentinel, ktorý patrí EÚ, napriek tomu museli poľnohospodári robiť stovky až tisícky fotografií.