Celá diskusia o konsolidačnom balíčku prebiehla neskoro a rýchlo. Preto podľa ekonomického analytika Tatra banky Tibora Lörincza nebol čas na poctivú analýzu dynamických vplyvov, ktoré počítajú aj so zmenou správania sa ľudí a firiem. Za najhoršie opatrenie konsolidácie považuje zavedenie novej dane z finančných transakcií.
Nosnou časťou balíčka je zvýšenie základnej sadzby DPH až o tri percentuálne body. Bolo to správne rozhodnutie?
Pri konsolidácii neexistujú dobré rozhodnutia, iba menej a viac zlé. Zvyšovanie DPH patrí k tým menej zlým: nezdaňuje prácu, ale až spotrebu, má širokú základňu (aj keď je mierne regresívna, t.j. viac doľahne na menej zarábajúcich) a zvýšenie DPH o jeden percentuálny bod prinesie do štátneho rozpočtu zaujímavý výnos. Či ale bolo potrebné zvyšovať základnú sadzbu o tri percentné body a pri niektorých položkách znižovať, o tom presvedčený nie som a skôr by som sa priklonil k názoru p. Šustera z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, že by bolo lepšie zvýšiť základnú sadzbu o menej bez generovania výnimiek.
Zavedenie troch sadzieb DPH 23,19 a 5 percent je nesystémové?
Tri sadzby dane nie sú v európskom priestore nič výnimočné, nenazval by som to nesystémovým. Tri sadzby dane ale sťažujú prácu finančnej správe a vytvárajú priestor na daňové úniky. Je potom už otázkou politických preferencií, či jednu sadzbu DPH s jednoduchším vymáhaním, alebo viac sadzieb s náročnejším.
Ktorá oblasť sa nemala ocitnúť v 5-percentnej sadzbe?
To je otázka politických preferencií, priznám sa ale, že nerozumiem kľúču, podľa ktorého vláda rozdeľuje potraviny na „základné“, teda s 5-percentnou sadzbou DPH a ostatné s 19-percentnou sadzbou.
Daň z finančných transakcií je zatiaľ pre nás veľkou neznámou. Skúsenosti v Európe má len Maďarsko, kde sa sadzby postupne navyšovali. Môže to byť do budúcnosti lákadlom pre politikov? V čase krízy navyšovať sadzby, i keď len o pár stotín percenta?
Nerád by som špekuloval o budúcich zámeroch politikov, súhlasím ale, že daň z finančných transakcií je veľkou neznámou a ako bankári máme veľké obavy, aký bude mať vplyv na platobný styk na Slovensku.
Prinesie transakčná daň zvýšenie hotovostných operácií a nárast šedej ekonomiky?
Bolo by popretím ekonomických zákonov, keby to tak nebolo. To je práve bolestivé miesto konsolidácie: všetko, čo vláda zdaní, toho bude menej, ak zdaní spotrebu (napr. DPH), bude menej spotreby, keď zdaní prácu, bude menej pracovných miest, keď zdaní zisk, bude menej firiem. A keď zdaní bezhotovostné finančné transakcie, z definície bude menej bezhotovostných finančných transakcií.
Zníži sa životná úroveň? Ktorej skupiny obyvateľstva najviac?
Politici radi hovoria o konsolidácii, ktorú nezaplatia ľudia, my ekonómovia ale vieme, že každú konsolidáciu vždy zaplatia ľudia, otázka je, ktorí. Jeden dôležitý bod ohľadom konsolidácie sme nespomenuli a konkrétne, že celá diskusia prebieha veľmi, veľmi neskoro a veľmi, veľmi rýchlo, takže nie je čas na poctivú analýzu vplyvov, hlavne tzv. dynamických vplyvov, teda tých, ktoré počítajú aj so zmenou správania ľudí a firiem. Faktom teda je, že dnes nevieme, ako a komu sa na konci dňa zníži životná úroveň po konsolidácii.
Kde konsolidáciu najviac pocítia zamestávatelia?
Staticky, teda bez zohľadnenia zmeny správania, to budú asi daň z finančných transakcií a vyššia daň z príjmu právnických osôb. Ako som spomínal, dynamické vplyvy nebol čas analyzovať, očakávame ale, že vyššia DPH sa pretaví do vyššej inflácie, čo bude vytvárať aj tlak na rýchlejší nominálny rast miezd, ktorý tiež zamestnávatelia pocítia.
Konsolidačný balík by mal obsahovať aj rozvojové opatrenia. Má ich tento náš?
Žiadne sme zatiaľ nezachytili. Súčasťou návrhu rozpočtu je ale aj zvýšenie výdavkov o približne miliardu. Vláda zatiaľ nezverejnila, na čo chce tieto peniaze použiť. Dúfajme, že časť z toho bude na prorastové opatrenia.
Najlepšie a najhoršie opatrenie balíčka podľa vás?
Ako som spomínal, dobré rozhodnutia neexistujú, iba menej zlé. Za najmenej zlé považujem zdvihnutie DPH, osobne by som ho spravil inak. Za najviac zlé považujem daň z finančných transakcií, ktorá je relatívne vysoká a o ktorej vôbec netušíme, aký bude mať vplyv na ekonomiku. Takúto daň nie je dobré zavádzať v zrýchlenom konaní, ale po dôkladnej analýze a vypočutí zasiahnutých subjektov, na čo slúži práve štandardný legislatívny proces.
Stálo za to zmraziť platy zdravotníkov? Lekári svojmi protestami už otestovali viacero vlád a dosiahli ústupky.
Rozumiem, prečo sa vláda pre tento krok rozhodla. Na druhej strane, pracovný trh sa za posledných 10 rokov výrazne zmenil (a trh s lekármi obzvlášť globalizoval). Kým pred 10 rokmi úroveň miezd diktovali zamestnávatelia, pri dnešnej nezamestnanosti nemajú to, čo my ekonómovia nazývame „trhová sila“, teda schopnosť nastavovať ceny, v tomto prípade ceny práce. Myslím si, že aj vláda príde na to, že na dnešnom trhu práce je kráľom zamestnanec, v tomto prípade lekári, a bude musieť spraviť nejaké ústupky.
