Amsterdam je na ceste zobrať Moskve kľúče od plynu

V závere roka 2011 sa udiali dve kľúčové udalosti, ktoré mali veľký vplyv na trh so zemným plynom v Európe. Holandsko v septembri otvorilo svoj prvý LNG terminál s kapacitou 12 miliárd kubických metrov ročne, ktorý dostal príznačný názov – Gate (Brána).

Na základe zmluvy z roku 2007 poslal Katar prvé dodávky a zaplnil približne tretinu kapacity nového terminálu. Ten vznikol preto, aby Európa znížila svoju závislosť od dodávok zemného plynu z Ruska a  Severnej Afriky.

O niekoľko mesiacov neskôr, v novembri, do prevádzky slávnostne uvedli prvú rúru plynovodu Nord Stream 1, druhá nasledovala o rok neskôr. Tento plynovod znížil závislosť ruského dodávateľa na tranzitných krajinách, napríklad Ukrajine či Bielorusku, a plyn prúdil cez Baltické more priamo do Nemecka, ktoré je najväčším zákazníkom Gazpromu.

Nemecký príbeh sa skončil neslávne. Berlín si vybudoval a posilnil závislosť na ruskom plyne a dlhé roky vôbec neuvažoval o alternatíve. O desať rokov neskôr si uvedomil svoju chybu. Teraz má čo dobiehať.

Amsterdam ukázal, ako sa myslí na dekády dopredu

Holandský príbeh je zaujímavejší. V prístave Rotterdam vybudovalo Holandsko infraštruktúru, ktorá umožňovala hladký príchod LNG tankerov, vykládku nákladu, možnosti skladovania a dokonca aj možnosť plyn opäť zmraziť a naložiť v podobe LNG na tanker. Skrátka import a export plynu v oboch skupenstvách z mora na pevninu a opačne so všetkými náležitosťami.

V terminále je priestor až pre tri tankery, ktoré môžu nezávisle od seba nakladať či vykladať LNG. Výhodné dopravné spojenie so všetkými dôležitými prístavmi je samozrejmosť a skúsenosti bývalého tretieho najväčšieho producenta plynu sú pridaná hodnota.

Dva roky po otvorení terminálu získal tento projekt dotácie z fondov Európskej únie na ďalšie rozšírenie infraštruktúry, aby bol prepojený s riekami Rýn, Mohan a Dunaj. Zásielka z terminálu tak môže prísť aj do prístavu v Bratislave. Terminál sa postupne zmenil na veľké LNG stredisko, ktorého význam presahoval Európu.

Veľký zlom nastal ešte pred krízou

Nie je divu, že objem prepraveného plynu aj objem zobchodovaného plynu počas nasledujúcich rokov neustále rástol. V roku 2019 nastal veľký zlom.
Holandská vláda oznámila, že produkciu na veľkom plynovom ložisku Groningen postupne odstavia do troch rokov, teda v októbri 2022. Pôvodne mala byť zastavená až v roku 2030.

Rozdiel medzi plynovodom a trhom LNG

Oba spôsoby prepravy majú svoje výhody a nevýhody. Na prvý pohľad je preprava plynovodom rýchlejšia a lacnejšia. Rýchlejšia pravdepodobne je, ale nie nevyhnutne lacnejšia. Poplatky za tranzit môžu tvoriť aj 10 percent z ceny. Výhodou plynovodu je aj fakt, že nezávisí od premávky či počasia na mori, netýkajú sa ho zápchy v prístavoch. Na druhej strane je preprava plynovodom neflexibilná. Plynovod vedie z bodu A do bodu B, od producenta k zákazníkovi. Nikde inde. Vybudovanie plynovodu je drahá záležitosť, kratšie trasy ako napríklad Nord Stream stáli niečo vyše 10 miliárd dolárov, plynovod do Číny (Power of Siberia) však stál viac ako 50 miliárd dolárov. Za to je možné postaviť aj 20 LNG terminálov. Preprava a logistika LNG tiež nepatrí medzi lacné záležitosti a napríklad len prevod do tuhého skupenstva a následne do plynového môže tvoriť 10 až 20 percent z ceny plynu. Hlavnou výhodou trhu s LNG je neuveriteľná flexiblita. Nie len že tanker môže chodiť tam, kde treba. Plyn na palube môže počas cesty meniť majiteľa a prípadne upraviť trasu. Ten kto chce plyn skutočne dodať a nie len s ním obchodovať, zadá príkaz na svojej platforme, splní podmienky a tanker mu náklad vyloží, kde si zvolí. Tak je zabezpečené, že plyn prúdi tam, kde je ho najviac treba.

Ďalšou dôležitou správou bolo rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Ten vyhovel žiadosti Poľska, Litvy a Lotyšska, aby Gazprom nemal prístup k plnej kapacite plynovodu OPAL, ktorý vedie z Nord Stream 1 cez Nemecko do Česka.

Vzhľadom na princíp energetickej solidarity Gazprom nemohol ovládať plnú kapacitu plynovodu, len polovicu. Tento krok Gazprom prinútil k tomu, aby neprestal využívať existujúce trasy transportu cez Ukrajinu a Bielorusko. To mohlo znamenať, že cez plynovody Nord Stream bude prúdiť menej plynu, ako sa pôvodne predpokladalo.

Okrem toho francúzsky operátor jadrových elektrárni EDF naznačil, že z dôvodu nekvalitných súčiastok je potrebná odstávka elektrární, čo znamená zvýšenie dopytu po zemnom plyne.

Ako Holanďania prerástli USA aj Áziu