Američania mali sen, ktorý nedokázali dosiahnuť. Teraz im ho Putin splnil

Americký prezident Donald Trump plánoval v lete 2019 cestu do Európy s cieľom uspieť tam, kde zlyhal John F. Kennedy a Ronald Reagan. Chcel zastaviť snahu Kremľa ďalej zvyšovať svoj vplyv v Európe prostredníctvom nových plynovodov a ropovodov, čo úspešne robil už od 60. rokov.

Pokusy USA zastaviť rozmach Moskvy v Európe nie len že neuspeli, ale ešte podnietili protiamerické nálady na Starom kontinente.

Je to o európskej suverenite a tomu Washington nerozumie. Nord Stream 2 môže mať meškanie a môže byť drahší, ale nebude zastavený. Vlak je už preč.

D. Trump ponúkal Európanom americký skvapalnený zemný plyn LNG, ktorý už kupovali napríklad aj Poliaci. Väčšinu Európy však nepresvedčil a spoločnosti Shell, OMV či Wintershall, ktoré financovali ruský plynovod, mali jasnú preferencie v podobe ďalšieho prepojenia s Ruskom.

Sovietsky zväz bol pritom po druhej svetovej vojne ďaleko od pozície lídra na energetickom trhu. Stal sa ním aj s prispením náhody. Svoju šancu plánoval využiť tvrdo a za každú cenu.

Nastalo polstoročie dominancie Moskvy na trhu s energiami v Európe, ktorú nedokázali zastaviť ani USA svojim lobingom a sankciami. To, čo sa nedarilo Kennedymu, Reaganovi a Trumpovi celé dekády, dokázal Vladimír Putin v priebehu niekoľkých mesiacov.

Uliaty štart a Stalinovo zúfalstvo

Spočiatku akoby Rusi ani nepripisovali novým zdrojom energie väčší význam. Ešte koncom 50. rokov, získaval Sovietsky zväz dve tretiny energie pre domácu spotrebu z uhlia, rašeliny, bridlice a dreva. Ropu síce ťažil, ale pre hospodárstvo nebola kľúčová.

Zmenu priniesol až Joseph Stalin, ktorý pochopil, aký slabý je ruský naftársky priemysel. Nastalo obdobie veľkých investícií a snáh posunúť veci dopredu. Do konca 50. rokov sa produkcia ruskej ropy zdvojnásobila a Sovietsky zväz predbehol Venezuelu, čím sa dostal na globálne druhé miesto z hľadiska produkcie ropy. Ťažba na Urale a Volge predstavovala tri štvrtiny objemu celého Blízkeho východu.

Po období prudkého rastu produkcie však náhle začali ropné rezervoáre vysychať. Rusko bolo v šoku a len tesne uniklo veľkému úpadku hospodárstva. Na západnej Sibíri hľadali začiatkom 50. rokov zemný plyn a v horizonte do roku 1965 bolo v pláne využívať ho v priemysle.

Sovietske autority sa práve chystali zrušiť geologický prieskum, pretože nikam neviedol. Doslova v poslednej chvíli však z malej dedinky Beryozovo prišiel telegram.

Urgentné. Určené pre ropných geológov v Tuymene. Výbuch počas pokusu o odobranie vzorky. Tlak 75 atmosfér! Okamžite pošlite lietadlo. Surkov.

Vďaka spomínanému výbuchu bol v regióne objavený zemný plyn a ďalšia ropa. Komunistická strana dala za úlohu rozvíjať ťažbu ropy a zemného plynu na Sibíri a to za každú cenu, pretože staré zdroje ropy boli z veľkej časti vyťažené a tlak klesal.

Nižšie kádre sa snažili toto ťažké zadanie ignorovať a zahrať do stratena niekoľko rokov. Podmienky v oblasti boli totiž ťažko znesiteľné, v lete tam boli močiare, v zime tuhé mrazy s teplotami -50 stupňov Celzia, nijaké cesty.

Počas ďalšej dekády bolo v regióne objavených mnoho ložísk plynu a ropy. A to nie hocijakých. Existujúca klasifikácia ropných a plynových rezervoárov nestačila, prepisovali sa rekordy z hľadiska objemov, ktoré bolo možné vyťažiť. Objavenie rezervoáru, ktorý obsahoval viac ako dve miliardy barelov ropy, sa v tom čase stalo bežné. Podobne aj v prípade zemného plynu.

USA sa snažilo blokovať Rusko. Neúspešne

Hoci domáca spotreba zemného plynu a ropy okamžite narástla, prioritou vedenia Sovietskeho zväzu bol export. Viac ako uspokojenie domáceho dopytu záležalo na zvyšovaní zahraničného vplyvu a súboj o hegemóniu s USA.

Washington sa snažil zabrániť budovaniu plynovodov a ropovodov z Ruska do Európy, pretože sa obával priveľkej závislosti Európy na ruských energiách.