Alternatíva voči MMF vyzvala dolár na súboj. Teraz potrebuje viac dolárov

Nová rozvojová banka (NDB) sídliaca v Číne mala rýchlorastúce rozvojové krajiny zbaviť závislosti na dolárovom financovaní. Robila to tak, že sa z veľkej časti financovala dolármi. Spočiatku išlo všetko dobre, až kým nevypukla vojna.

Po februári 2022 banka zastavila financovanie ruských projektov, aby investori neporušovali sankcie. Banka však bola závislá na dolároch z Wall Streetu a ten veľmi skoro pochopil, že nemôže požičiavať inštitúcií, ktorú z 20 percent vlastní Moskva. Nehovoriac o družných vzťahoch medzi Ruskom a Čínou.

NDB tak začala platiť za svoje financovanie čoraz viac a snaží sa získať peniaze, kde sa dá. Rokovania sa vedú so Saudskou Arábiou, Argentínou aj Hondurasom. A zatiaľ na dlhopisoch, ktoré emituje, platí päťnásobný úrok oproti stavu spred invázie. Ako k tomu došlo?

Čínske nadnárodné projekty

Čína pod vedením prezidenta Si Ťin-pchinga systematicky roky pracuje na tom, aby vo svete vybudovala alternatívu voči USA. Ak má Západ dolár, Medzinárodný menový fond (IMF) či Svetovú banku (WB), Čína je presvedčená, že rozvojové krajiny by mali mať alternatívu, ktorá nie je závislá od dolára.

Pred desiatimi rokmi dnešný čínsky prezident na samite APEC v Bali navrhol, aby vznikla Ázijská infraštruktúrna banka AIIB. Tá začala svoju činnosť v roku 2016 a je zaujímavé, že jej členmi sú ako rozvojové krajiny, tak aj rozvinuté krajiny, hoci má byť alternatívou západných inštitúcií. Má spolu 105 členov, plus ďalších 16 má rozbehnuté rokovania o vstupe.

Sídli v Pekingu, najväčším akcionárom sú Čína, India, Rusko a Nemecko. AIIB má počiatočný kapitál vo výške 100 miliárd dolárov, čo je ekvivalentom dvoch tretín kapitálu Ázijskej rozvojovej banky (ADB) a polovice kapitálu Svetovej banky (WB).