Ako sa Rusko plánovalo dostať cez Arktídu na trh s LNG a zobrať Američanom žezlo

Bývalý vládca trhu so zemným plynom sa učí hrať na novom ihrisku. Keďže sa nemôže spoliehať na plynovody, musí rozbehnúť a rozšíriť svoje kapacity LNG, ktoré sú dnes v porovnaní so zavedenými hráčmi veľmi malé. Plán bol jasný. Spustiť projekt Artic LNG 2, strojnásobiť svoje možnosti a dostať sa späť medzi špičku.

V roku 2021 bolo ešte Rusko kráľom trhu so zemným plynom. Vďaka dodávkam plynu do Európy cez plynovody Bratstvo a Sojuz (Ukrajinský koridor), Nord Stream, Yamal či Turkstream dokázalo v objemoch dodávok prekonať gigantov ako sú Katar, Nórsko, Austrália či USA. To boli časy, keď LNG hralo v Európe len druhé husle.

V roku 2022 sa situácia začala otáčať. Dôvera medzi Európou a Ruskom bola v troskách a objemy prepraveného plynu začali klesať. Na začiatku vojny Ruska proti Ukrajine boli objemy dodávok plynu do Európy nižšie len o pár percent.

Starý kontinent nemal na výber, až postupne nahradil ruské dodávky americkým, nórskym či katarským plynom. Preto bola Moskva ešte v roku 2022 dvojkou na globálnom trhu so zemným plynom, v roku 2023 sa však prepadla oveľa nižšie.

Z trónu rovno do druhej ligy

V roku 2021 Rusko exportovalo 210 miliárd kubických metrov plynu ročne, v roku 2022 to bolo 176 metrov kubických a v roku 2023 83 metrov kubických. Rekordné objemy exportu do Číny predstavujú v reálnych číslach len 22,5 miliardy, zostatkové exporty do Európy 28,3 miliardy a LNG v prepočte 32,3 miliardy metrov kubických (z toho takmer tri štvrtiny prúdia do Európy).

Bývalá mocnosť sa tak prepadla do druhej ligy na trhu so zemným plynom a s tým bolo treba niečo robiť. Na pobreží arktického mora, kde je v súčasnosti oveľa menej ľadu ako v minulosti, Rusko buduje obrovský portál na export LNG.

Je to takmer stávka na istotu, globálny dopyt pôjde výrazne nahor. Európa ani nie je najdôležitejším trhom, na ktorom by sa Rusko chcelo presadiť. Kľúčové sú rozvojové krajiny, ktoré dnes spaľujú uhlie, no zajtra budú chcieť prejsť na ekologickejšie palivo.

Ruské exportné kapacity dnes prestavujú v prepočte 40 miliárd kubických metrov zemného plynu ročne a plán Kremľa bol, že do roku 2030 budú tieto kapacity navýšené na trojnásobok.

Štyri LNG esá Kremľa