Slovenská priemyselná výroba je dlhé roky postavená na lacnej pracovnej sile. Lenže táto výhoda skončí po tom, ako priemerné platy presiahnu 1 200 eur. V minulosti práve takto vysoké mzdové náklady viedli k presunu výroby z bohatých západných štátov do chudobnej strednej Európy.
Slovensko preto v krátkej budúcnosti potrebuje transformovať ekonomiku. Namiesto montovania automobilov musia o pár rokov ťahať hospodársky rast výskum a inovácie. Súčasnej vláde dala pandémia okrem recesie aj nečakaný dar v podobe miliárd eur z Bruselu. Tie majú byť použité práve na presadenie ťažkých reforiem. Ministerstvo financií svoju predstavu zmien načrtlo v dokumente Moderné a úspešné Slovensko.
Podľa veľkých zamestnávateľov žiaľ ide o premárnenú príležitosť. Padli aj ostré slová, že plán reforiem je len množstvom čiastkových a miestami až chaotických opatrení. „V takejto podobe nezabezpečí riadne fungovanie hospodárstva, jeho zotavenie po kríze a ani mu neumožní naštartovať svoj rastový potenciál. Samotnú víziu materiálu nevnímame ako reformný plán, ale nereálne predstavy bez reálnych nástrojov,“ uviedol výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Predstaviteľom zamestnávateľov sa nepáči hlavne to, že vláda s nimi vôbec nekonzultovala prípravu reforiem a o všetkom rozhodlo 100 analytikov. Vynechanie z diskusií kritizujú aj odborári a súčasná politická opozícia.
Nadšenie dokonca nepanuje ani vo vnútri vládnej koalície a s jednou z načrtnutých zmien nesúhlasí predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová. Tej sa nepáči návrh riadiť vysoké školy prostredníctvom správnej rady zloženej zo zástupcov štátu, samosprávy a zamestnávateľov. Dôvodom je, že mnohé štátom regulované inštitúcie zle fungujú už dnes.
V pondelok prestavený plán má byť len akési „reformné menu“ a koalícia si z neho vyberie päť až šesť zásadných zmien. Náklady na financovanie reforiem po odsúhlasení preplatí Brusel a pri optimálnom využití eurofondov môže podpora dosiahnuť až 12 miliárd eur.
Vylúčenie opozície môže byť problém
,,Predstavili sme kvalitné podklady na kvalitnú diskusiu,“ povedal počas tlačovej konferencie minister financií Eduard Heger (OĽANO). Prvú verziu plánu obnovy slovenskej ekonomiky musí vláda poslať do Bruselu už 15. októbra. O dnes predstavených podkladoch sa reálne dá diskutovať len 10 dní. Po uplynutí tohto termínu Európska únia od Slovenska očakáva prvú verziu plánu, ktorý bude obsahovať presné reformy aj s ich nákladmi.
Takýmto plánom dnes predstavené zmeny nie sú ani podľa samotného ministerstva financií. „Toto ešte nie je plán obnovy, ktorý od nás požaduje Európska komisia,“ upozornil na tlačovej konferencii riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Eduard Hagara. Vláda svojím konaním z návrhu kľúčových reforiem fakticky vylúčila opozíciu. To môže v budúcnosti spôsobiť obrovské problémy.
V minulosti z pohľadu pravicového voliča krajina zažila najreformnejšie obdobie počas prvej a druhej vlády Mikuláša Dzurindu. V tom čase bola vlajkovou loďou všetkých reforiem rovná daň. Tá v roku 2004 zaviedla rovnú sadzbu dane z príjmu vo výške 19 percent.
O osem rokov neskôr ju pre nehľadanie širokej politickej podpory zrušila vláda Smeru. „Áno, zarezali sme posvätnú kravu slovenskej pravice rovnú daň, pretože ju považujeme za nespravodlivú,“ vyhlásil pred šestnástimi rokmi vtedajší predseda vlády Robert Fico.
Rovnaký scenár sa môže zopakovať aj o pár rokov. Pre nehľadanie politickej zhody už dnes o rušení pripravovaných reforiem hovoria niektorí opozičný poslanci.
Všetko mohlo dopadnúť inak, ak by premiér Igor Matovič splnil svoj sľub o reformnom lete, počas ktorého mali najväčšie mozgy Slovenska verejne diskutovať o reforme slovenskej ekonomiky. No prišla nečakaná zmena názoru a celý dokument pod vedením ministerstva financií zostavilo 100 ekonomických expertov.
Každá reforma má víťazov a porazených
V pondelok predstavený dokument reforiem sa zameral hlavne na nasledovných osem oblastí. Prvou sú fiškálne reformy, druhou zelená ekonomika, treťou trh práce a sociálna udržateľnosť, štvrtou vzdelávanie, priatou veda, výskum a inovácie, šiestou zdravie, siedmou verejné inštitúcie a regulácie, ôsmou digitalizácia.
Vo väčšine prípadoch ide len o načrtnutie rámcových zmien a konkrétne detaily pravdepodobne prinesie až pripravovaný plán obnovy. Napriek tomu väčšina analytikov považuje dokument za ambiciózny a jeho naplnenie vraj pomôže zlepšiť život na Slovensku.
Nebude to platiť paušálne a každá reforma bude mať svojich víťazov a porazených. Presadenie niektorých zmien časti obyvateľstva dokonca zhorší životný štandard. „Nepopulárne bude zvyšovanie spotrebných či majetkových daní, ku ktorému by malo dôjsť až v druhej polovici volebného obdobia ako kompenzácia za zníženie priamych daní a odvodov,“ upozornil pre Trend riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Peter Goliaš.
Slovensko je totiž špecifické tým, že vo veľkých chalupách na dedinách bývajú slabšie zarábajúci starší ľudia a vyššie príjmové skupiny sú sústredené v panelákoch hlavného mesta. V minulosti si totiž ľudia bežne svojpomocne postavili veľké domy a dnes sú radi, ak vôbec majú na ich prevádzku.
Preto je otázne, či poslanci budú ochotní schváliť nepopulárne reformy aj pod hrozbou opätovného nezvolenia do parlamentu. Všeobecne platí pravidlo, že ťažké reformy je dobré schváliť čo najskôr, aby ľudia pocítili nielen negatívne ale aj pozitívne dopady zmien. Ešte tento rok sa v parlamente rozhodne o budúcej podobe dôchodkov a ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti takzvanej dlhovej brzdy.
„Je tam viacero nepopulárnych zmien vrátane zrušenia stropov na dôchodkový vek ci zavedenie výdavkových limitov. Politicky môže byt ťažké tieto reformy presadiť, najmä ak je potrebná ústavná väčšina. Sú však kľúčové pre návrat dlhodobej stability verejných financií z pásma vysokého do nízkeho rizika,“ dodal Goliaš.
Namiesto dnes stanoveného dôchodkového stropu vo veku 64 rokov navrhuje vláda priznať ľuďom nárok na penziu až po odpracovaní 40 rokov. Na jednej strane to môže byť výhoda pre ľudí, ktorí začali chodiť do zamestnania ako 18-ročný. Tí totiž v optimálnom prípade môžu ísť do dôchodku v 58 rokoch. Na druhej strane veľká časť ľudí je počas svojho života nezamestnaná a o prácu prichádzajú pre zdravotné problémy hlavne starší zamestnanci. Niektorí ľudia v krajnom prípade v živote nemusia splniť podmienku odpracovania 40 rokov.
Zmena dlhovej brzdy má zaviesť výdavkové limity. Tie majú po dlhých rokoch zastaviť bezbrehé míňanie peňazí ministrami, úradníkmi a vysokými štátnymi manažérmi. Lenže presne stanovené výdavky výrazne osekajú možnosti odborov rokovať o zvyšovaní miest. Tie sa budú môcť v prípade prísnych limitov razantne zvyšovať len v prípade zníženia počtu ľudí pracujúcich pre štát. Lenže prepustenie desaťtisícov zamestnancov nepridá na popularite žiadnej politickej strane.
- Návrh reforiem obsiahnutých v dokumente Moderné a úspešné Slovensko:
1. Fiškálne reformy
Zmena dôchodkového systému prinesie nárok na penziu až po odpracovaní 40 rokov. V II. pilieri sa zavedú nové investičné stratégie, ktorých cieľom bude čo najviac zhodnotiť peniaze sporiteľov. Znížené daňové zaťaženie práce bude kompenzované zvýšením daní z nehnuteľností. Pristúpi sa k vyššiemu zdaneniu menej ekologických vozidiel. Zdanenie fyzických osôb, ktoré zisky firiem presúvajú do schránok v daňových rajoch. Dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu prostredníctvom reformy zákona o rozpočtovej zodpovednosti a zavedením výdavkových limitov.
2. Zelená ekonomika
Výmena domácich kotlov na tuhé palivá. Komplexné verejných a súkromných budov. Znižovanie objemu tepla vyrobeného z uhlia. Reforma triedeného zberu a povinný množstvový zber. Odstránenie prioritných čiernych skládok. Presun pozemkov v treťom a vyššom stupni ochrany pod správu orgánov ochrany prírody.
3. Trh práce a sociálna udržateľnosť
Schválenie stratégie pre integráciu Rómov. Rozšírenie služieb v komunitných centrách, sociálnej práce a nové formy opatrení. Posilnenie pozície Úradu splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity. Spustenie podpory poskytovania ranej starostlivosti pre deti do 3 rokov. Spustenie podpory zručností a vzdelania učiteľov a vychovávateľov. Zvýšenie kvality a dostupnosti miest v jasliach a detských kútikoch. Flexibilné nastavenie podpory rodičov. Povinný podiel nájomných bytov s regulovaným nájmom. Poskytovanie sociálneho bývania v každom krajskom meste.
4. Vzdelávanie
Nové kapacity v škôlkach. V roku 2023 majú mať právny nárok na škôlku deti od 4 rokov a v roku 2024 už od 3 rokov. Optimalizácia existujúcej siete škôl a zlučovanie vysokých škôl. Skokový rast platov učiteľov. Zavedenie individuálnych vzdelávacích účtov – poukazov na kurzy podľa vlastného výberu.
5. Veda, výskum a inovácie
Strešná organizácia pre výskum a inovácie podľa vzoru Singapuru. Program rýchleho vybavovania povolení pre vysokokvalifikovaných cudzincov. Štipendiá na udržanie najlepších maturantov. Možnosť bezplatného publikovania v open access žurnáloch pre všetkých akademikov.
6. Zdravie
Definícia nároku pacienta a optimálnej siete. Odbremenenie sestier, presun časti kompetencií na asistentov a sanitárov. Schválená optimalizovaná sieť nemocníc, investičný plán výstavby a modernizácie. Rozsiahle dobudovanie zariadení sociálnych služieb komunitného typu, vrátane zariadení pre seniorov, a ďalších kapacít komunitnej, paliatívnej a následnej zdravotnej starostlivosti.
7. Verejné inštitúcie a regulácie
Šesť legislatívnych úprav na boj proti korupcii: preukazovanie pôvodu majetku, postihovanie nelegálnych príjmov, sfunkčnenie majetkových priznaní verejných funkcionárov, širší okruh zverejňovaných informácií, pravidlá na zvýšenie transparentnosti, nové trestné činy. Nástroje včasného varovania hroziaceho úpadku. Nový obchodný register.
8. Digitalizácia
Vybudovanie kapacít IT špecialistov štátu. Prehľadné návody, ako vybaviť úradnú komunikáciu elektronicky. Národný plán širokopásmového pripojenia.
Zdroj: MF SR.
