Ako Kongres a Fed bojovali proti inflácii a priviedli investorov až na dno frustrácie

Presne pred pol storočím nastali na finančnom trhu ťažké časy, hoci si to spočiatku všetci odmietali pripustiť. Začiatok tejto epochy znepokojivo pripomína dnešné časy. Príbeh stratenej dekády napríklad ukazuje, že prvé dve vlny výpredaja v rokoch 1973 – 1974 boli len začiatkom dlhej a frustrujúcej cesty do normálu.

Akciové trhy dosiahli svoje dno už na jeseň 1974, teda po 21 mesiacoch. Cesta späť nahor však trvala dlhých osem rokov. Kľúčovým bolo pritom presne to isté, čo dnes. Inflácia a úrokové sadzby, od čoho sa odvíjal výkon ekonomiky a zisky spoločností.

Fatamorgána optimizmu vydržala celé roky

Okrem týchto čísel však boli pre akciový trh dôležité emócie. Bezhraničný optimizmus a presvedčenie, že nič sa nemôže pokaziť. Nasledovali obavy, ktoré však sprevádzala viera, že to nebude také zlé, situácia sa iste čoskoro dá do poriadku. Potom prichádza šok, opäť kompenzovaný vierou, že najhoršie máme za sebou, a už bude len lepšie.

Ako sa situácia zhoršuje, mnohí stále hľadajú svetlo na konci tunela. Časť analytikov a ekonómov poukazuje na čiastkové známky zlepšenia situácie a argumentuje, že už to bude lepšie. Negatívne prekvapenia a zhoršovanie trendu im však nedáva za pravdu a čoraz viac sa šíri skepsa a rezignácia.

Postupne sa prijíma fakt, že situácia je skutočne taká zlá, že nie je dôvod na odraz cien akcií. Nakoniec prichádza kapitulácia a až krátko po nej prichádza trhové dno.

Problémom na začiatku 70. rokov bola inflácia, ale rovnako aj pokusy o jej potlačenie. Prezident Nixon sľúbil voličom, že infláciu dostane pod kontrolu a bude na úrovni maximálne troch percent. V skutočnosti bol rast trojnásobný. To nebolo to najhoršie.

Vláda zakázala infláciu, Fed váhal