Ako bojovať s energetickou krízou? Nechajte vyššie ceny dopadnúť na spotrebiteľov, odkazuje MMF

Stropy na ceny energií vo Francúzsku, Španielsku a Portugalsku, zníženie daní na energie v Nemecku a Holandsku, energetické dotácie v Taliansku a Grécku či vratky v Nemecku a Veľkej Británii. Také sú riešenia následkov energetickej krízy v Európe na spotrebiteľov. Nehovoriac o úplnom tohtoročnom zamrznutí spotrebiteľských cien energií na Slovensku.

Politici sa k týmto krokom uchýlili pri snahe ochrániť spotrebiteľov pred cenovým šokom. Z ekonomického hľadiska je však tento prístup škodlivý. Na jeho zmenu volá už aj Medzinárodný menový fond, píše Financial Times.

„Európske vlády by mali umožniť posunúť plný nárast nákladov na palivá na koncových užívateľov, aby podporili energetické úspory a prechod od fosílnych palív,“ tvrdí Fond.

Všeobecné snahy znížiť ceny energií priamymi zásahmi do cenotvorby sú chybné. Ekonomika je jednoznačná: čím je cena nižšia, tým je vyšší dopyt, čo pri obmedzenej ponuke tlačí ceny ešte vyššie. Ak ceny nemôžu rásť, rozdiel budú doplácať vlády, alebo sa zavedie prídelový systém. S touto možnosťou operuje Európska komisia, ale aj mnoho vlád jednotlivých krajín.

Dotácie a iná podpora na zníženie cien spôsobuje opak toho, čo by bolo potrebné. Rečou MMF, tieto kroky „nielen odďaľujú potrebné vyrovnanie sa s energetickým šokom, ale taktiež udržiavajú energetický dopyt na vysokej úrovni a tlačia ceny vyššie, ako by inak boli“.

Ak by sa ceny energií zvýšili na trhové úrovne, dopyt by automaticky poklesol, čoho následkom by bolo zníženie cien. A nielen to. Ľudia by začali preferovať udržateľnejšie a efektívnejšie technológie, ktoré by znížili dopyt po energiách aj z dlhodobého hľadiska. Vyššia trhová cena je signálom pre viac investícii s cieľom konzervácie a úspor energií.

Ako pomôcť spotrebiteľom