Ak vláda v energetike aktivuje stav núdze, zmení to biznis. V nepovolaných rukách to je riziko

S cenami energií to vyzerá zle. Biznis dlhodobo upozorňuje, že dôsledky masívneho zdražovania energií pociťujú všetky sektory. Bez okamžitého prijatia systémových opatrení budú nasledujúce mesiace pre mnohé firmy fatálne.

Spokojné nemôžu byť ani domácnosti, ktorým vláda síce sľúbila lacnejšiu elektrinu i plyn, ale legislatívne stále nie je nič schválené. Prehráva vláda boj na energetickom fronte? Aké má vôbec možnosti niečo zmeniť? V rozhovore pre TREND o tom hovorí šéfka Združenia dodávateľov energií Jana Ambrošová.

Zdroj: MATEJ KALINA

Mnohé firmy extrémne zaťažujú drahé energie. Niektorým dokonca dodávatelia energií rušia platné zmluvy a nechcú s nimi uzatvoriť nové. Aké majú možnosti v takejto situácii?

Dodávatelia majú obmedzené možnosti nákupu elektriny pre odberateľov, a to najmä kvôli neúnosným požiadavkám na finančné zabezpečenie nákupov. V okolitých krajinách na to štáty poskytujú krátkodobé úvery pre dodávateľov a výrobcov. Na Slovensku to dodávatelia navrhujú už od marca, dodnes však takýto zásah neprišiel. Je to škoda, lebo to mohlo dať priestor dodávateľom nakupovať pre odberateľov viac už v prvom polroku.

Odporúčam obrátiť sa najskôr na vlastného dodávateľa a nájsť vhodný produkt, zvládnuteľný pre obe strany. Šancu na predloženie ponuky si odberatelia zvýšia aj tým, keď umožnia rozdeliť cenové riziko na fixnú a spotovú (dennú) cenu, prípadne oceňovať rozdiely v plánovanej a reálnej spotrebe spotovou cenou. Ak to výroba umožňuje, pomôže tiež zmena spotrebiteľského správania a šetrenie v čase špičky.

Vláda schválila novelu zákona o energetike. Aké v nej vidíte riziká?

Táto novela je extrémne riešenie, ktoré dáva vláde možnosť prikázať účastníkom trhu v energetike vyrábať či dodávať za určené ceny. Ak aktivuje stav núdze, nepôjde len o „zatvorenie hraníc“, ale aj o zásahy do práva na podnikanie. Novela dáva štátu veľmi veľkú kompetenciu a v nepovolaných rukách je veľmi riziková. V dopadovej štúdii je pritom prekvapivo napísané, že nemá žiadny vplyv na podnikateľské prostredie. Je jasné, že opatrenia na zmiernenie dôsledkov energetickej krízy a aj prípadná dočasná regulácia je nevyhnutná, ale musí mať jasné pravidlá a mechanizmy pre kompenzácie.

Trh s energiami je v súčasnosti úplne iný ako pred rokom. Ako podľa vás vláda zvláda či nezvláda energetickú krízu?

Energetická kríza nie je otázkou posledného mesiaca. Už cena elektriny na úrovni 200 eur za megawatt hodinu (MWh) je pre slovenskú ekonomiku ťažko zvládnuteľná. Túto hranicu dosiahla u na prelome rokov, ešte pred vojnou na Ukrajine. Čiže opatrenia na zvládnutie tejto situácie sa dávno mali začať intenzívnejšie hľadať na európskej i lokálnej úrovni.

Súčasné niekoľkonásobné zvýšenie cien bez zásahu štátu či EÚ na Slovensku niekto ťažko ustojí. Situácia na energetickom trhu je mimoriadne nestabilná a to nie len z dôvodu vysokých a volatilných cien, ale aj absolútnou nepredvídateľnosťou podnikateľského prostredia v energetike.

Je zrejmé, že politici sa snažia o hľadanie riešení až po dlhých mesiacoch. Kde teda v tomto prípade došlo k chybe?

Verím, že politici si vážnosť situácie uvedomovali, svedčí o tom aj dohoda Memoranda so Slovenskými elektrárňami, podpísaná už vo februári. Elektrárne sa tým vzdali zisku, ktorý sa pri súčasných cenách počíta v miliardách eur. Tie mohli byť buď cez finančný výnos alebo ako veľmi lacná komodita adresne prerozdelené najviac ohrozeným odberateľom. Namiesto toho to politici najskôr k oznámili cez médiá a až potom sa začali úvahy o realizácii.