Ak nenahradíme uhlie inými stabilnými zdrojmi, nebudeme sebestační, upozorňuje odborník

V Nemecku sa pôvodná stopka na uhlie odďaľuje. Nemecký energetický systém sa totiž bez uhoľných elektrární v najbližších rokoch nezaobíde. Nemci to len neradi priznávajú. Tento rok odstavili posledné jadrové elektrárne a menia kurz svojho energetického mixu. Nemecká ekologizácia sa však deje na úkor ostatných krajín.

Energetický odborník a niekdajší šéf Pražskej plynárenskej Pavel Janeček pre TREND hovorí, že každý obnoviteľný zdroj musí mať záložný stabilný zdroj energie, čo výrazne zvyšuje celkové náklady. Zdôrazňuje, že európske krajiny majú mať právo na vlastný energetický mix. Tvrdí, že Európska únia (EÚ) by mala prehodnotiť prístup k emisným povolenkám, ktoré dramaticky zvyšujú ceny elektrickej energie a sú viac špekulatívnym nástrojom ako skutočným riešením dekarbonizácie.

Nemecká vláda sľubovala skoré odstavenie prevádzky uhoľných elektrární. V uplynulých dňoch nemecké médiá informovali, že Bundesnetzagentur (Spolková sieťová agentúra) nariadila zákaz predčasného zatvorenia uhoľných elektrární pred marcom 2031. Ako sa pozeráte na súčasné kroky Nemecka?

Vždy sa hovorilo, že Nemci nerobia malé chyby. A to pokračuje. Oni sa potom síce snažia svoje chyby naprávať, ale robia to úplne bezohľadne voči svojmu okoliu. Jednoznačne uprednostňujú záujem Nemecka nad záujmom ostatných členských krajín EÚ, primárne keď ide o Českú republiku.

Pri obnoviteľných zdrojoch (OZE) v Nemecku pôvodne rátali s tým, že budú zálohované plynovými elektrárňami, ktoré budú saturované lacným potrubným ruským plynom. To sa však v súvislosti s agresiou na východe Ukrajiny a zároveň narušením NordStreamu nestalo. Z tohto dôvodu je v podstate nemožné odstaviť uhoľné elektrárne k požadovanému termínu v roku 2031.

Je však zaujímavé, že na to v Nemecku využívajú súdy. Súd v Nemecku v podstate zakázal použiť peniaze, ktoré boli určená na OZE, na saturáciu vysokých cien energií. Teším sa, keď český ústavný súd bude nariaďovať zákaz odstavenia uhoľných elektrární po roku 2026 v ČR. V tom čase cena emisných povoleniek môže byť taká vysoká, že tieto elektrárne sa viac ekonomicky nevyplatia.

Dokedy teda bude Nemecko skutočne potrebovať uhoľné elektrárne?

To závisí čisto od ekonomiky prevádzky a ochoty štátu finančne saturovať výrobcov elektrickej energie z uhoľných elektrární. Samozrejme, že nie je možné odpojiť uhoľné elektrárne v prípade, ak bude nedostatok výkonu.

Aký energetický mix je reálny pre Nemecko po odstavení jadrových elektrární, ku ktorému došlo na jar tohto roku?

Nemecko od druhého kvartálu tohto roka nevyrába nič v jadrových elektrárňach. A prekresľuje svoj energetický mix. Má obrovské veterné parky, veľké množstvo elektrickej energie vyrobenej z vody (štyri percentá) a okolo 25 percent z uhlia (čierne a hnedé uhlie dohromady). Okolo 35 percent je z OZE (vietor a fotovoltika), čo je dané tým, že sú schopné dodávať výkon po celý rok a v lete sa pripájajú fotovoltiky. Špičkový výkon, ktorý Nemci potrebujú, vyrobia zo zemného plynu (12 percent) a predovšetkým ho dovážajú zo zahraničia, z Francúzska a Českej republiky. V tom je sebeckosť Nemecka, pretože to im ekologizuje energetický mix napríklad aj na úkor ČR.

Ako sa podľa vás bude ďalej vyvíjať situácia s uhoľnými elektrárňami v rámci EÚ?