Európske spoločnosti sa ťažko presadzujú proti dominantným americkým firmám. Potrebujú strategický prístup, ak chcú uspieť. Inšpiráciu ponúka Airbus – európsky letecký gigant, ktorý vznikol v roku 1970 spojením viacerých výrobcov. Silný výskum, inovatívny dizajn a rozsiahle výrobné kapacity mu pomohli stať sa svetovou jednotkou.
Prečo európske firmy neinovujú? Skryté náklady neúspechu sú vysoké
Minulý rok predal Airbus 2,3-krát viac lietadiel než jeho americký konkurent Boeing, ktorý zápasí s vážnymi problémami. Môžu európske technologické firmy zopakovať tento úspech?
Európa musí podporiť inovácie
„Tento model sa dá zopakovať,“ tvrdí predseda predstavenstva Airbusu René Obermann. Uznáva však, že dnes sa firmy budujú inak než v 70. rokoch. Európa má potenciál na vznik cezhraničných technologických aliancií v oblastiach ako cloud computing, umelej inteligencie, biotechnológií, kvantových technológií, či vesmírneho výskumu.
Zároveň však musí podporiť podnikateľskú kultúru. Startupy musia mať priestor riskovať a aj zlyhať. „Potrebujeme kultúrnu zmenu. Inovácie najlepšie vznikajú v mladých firmách,“ zdôrazňuje R. Obermann.
Mníchov ako európske technologické centrum
Šéf Airbusu vystúpil na podujatí v Mníchove, kde sa diskutovalo o vybudjovaní prvej európskej technologickej firmy s hodnotou jedného bilióna dolárov. Konkurencia je silná – americké Apple, Nvidia, Microsoft či Amazon dominujú trhu.
Mníchov má ambíciu stať sa centrom technologických gigantov. Je domovom úspešných startupov ako Celonis, Personio, Isar Aerospace či Helsing. Viaceré už prekročili hodnotu jednej miliardy dolárov a získali štatút jednorožcov.
Ich úspech stojí na špičkových univerzitách – Mníchovskej univerzite Ludwiga Maximiliána a Technickej univerzite v Mníchove. Práve druhá menovaná škola stojí za inkubátorom Unternehmer, ktorý je najlepším európskym startup centrom podľa rebríčka portálu Statista.
Chýba kapitál na rast
Podľa profesorky Ann-Kristin Achleitnerová z Technickej univerzite v Mníchove vznikajú inovácie na prienikoch vedy, biznisu, vlády a financií. Mníchov exceluje v prvých troch oblastiach, no jeho startupy potrebujú viac kapitálu. „Investície do rizikového kapitálu sú kľúčové,“ tvrdí A. Achleitnerová.
Financie sú zásadné aj pre ambiciózny projekt Proxima Fusion. Spoločnosť plánuje do roku 2031 postaviť testovací jadrový fúzny reaktor, ktorý by mohol priniesť čistú a nevyčerpateľnú energiu. Náklady na jeho výstavbu odhaduje na viac ako jednu miliardu eur.
„Mierime na Mesiac a chceme priniesť moc hviezd na Zem,“ vyhlásil Francesco Sciortino, generálny riaditeľ Proximy.
Lacná a čistá energia môže byť pre Európu zásadná. Vysoké ceny energií brzdia konkurencieschopnosť. No zároveň budovanie veľkých technologických firiem nesie riziká. Dôkazom je krach švédskeho výrobcu batérií Northvolt, ktorý napriek investíciám 15 miliárd dolárov neprežil.
Európski lídri roky hovoria o podpore inovácií, no skutky za slovami často zaostávajú. Dokumenty Európskej komisie sú plné návrhov na dokončenie jednotného trhu a únie kapitálových trhov, no zostávajú neimplementované.
Agresívna hospodárska politika USA pod vedením Donalda Trumpa a ruská invázia na Ukrajinu môžu prinútiť Európu k činom. Nový nemecký kancelár Friedrich Merz už prisľúbil, že urobí čokoľvek, čo bude potrebné, aby posilnil obranu a infraštruktúru. Popri týchto masívnych investíciách majú európske deep tech spoločnosti šancu, aby expandovali. Musia sa naučiť zvládať rýchly rast a konkurovať svetovým gigantom.
