Z umelej inteligencie nebudú profitovať všetci. V ohrození sú aj slovenské pracovné miesta

Konzultačná spoločnosť McKinsey v júni prišla s pomerne šokujúcou správou o potenciálnom využití umelej inteligencie v korporátnej praxi. V nadväznosti na pokroky generatívnej AI dospela k odhadu, že jej využitie vo firemnom sektore môže natrvalo zvýšiť svetové HDP v pásme 14 až 22 biliónov dolárov ročne. Horný odhad je blízky veľkosti amerického hrubého domáceho produktu. Umelá inteligencia tak môže každoročne vygenerovať bohatstvo podobné produkcii najväčšej svetovej ekonomiky.

Investori nadšení z tohto výhľadu hľadali spôsob, ako na aplikácii AI v praxi rýchlo zarobiť. Masívne investovali do najväčšieho výrobcu čipov využívaných pri výpočtoch súvisiacich s výkonom AI, americkej Nvidie. Hodnota spoločnosti sa v minulom roku strojnásobila a v tomto roku sa zväčšila už  o štvrtinu. Svet verí, že umelá inteligencia výrazne zvýši produktivitu práce väčšiny firiem a tým aj životnú úroveň ľudí. Avšak nie všetci ekonómovia sú o jej pozitívach presvedčení.

Negatívne vplyvy AI

„AI má veľký potenciál – ale potenciál môže ísť oboma smermi,“ tvrdí Simon Johnson, profesor globálnej ekonómie a manažmentu na MIT Sloan School of Management. História totižto ukazuje, že technologické pokroky sú vo všeobecnosti neisté, nerovnomerné a niekedy dokonca negatívne. Kniha, ktorú tento rok vydal S. Johnsonom s kolegom ekonómom z MIT Daronom Acemogluom skúmala efekt nových technológií za posledných tisíc rokov – od pluhu až po automatizované samoobslužné kiosky – z hľadiska ich úspechu pri vytváraní pracovných miest a šírení bohatstva.

Ekonómovia zistili, že nie všetky technológie mali na životnú úroveň rýchly a jednoznačne pozitívny vplyv, ako napríklad pluh. Stredoveký pokrok pri použití pluhu nepozdvihol európskych roľníkov z chudoby, čo bolo do veľkej miery preto, že vtedajší vládcovia si privlastnili skoro všetky novo vytvorené produkčné zisky a miesto rastu životnej úrovne ich použili na stavbu katedrál. Takéto niečo sa môže stať aj v súčasnosti, a to v prípade, že prínosy z AI ostanú v rukách malej skupiny jedincov.

Podľa odhadov Medzinárodného menového fondu umelá inteligencia ovplyvní 40 percent globálnej pracovnej sily. V rozvinutých krajinách to bude až 60 percent. Inštitúcia predpokladá, že v polovici prípadov pôjde o pozitívny efekt komplementarity, keď pracovníci budú benefitovať z integrácie s AI, čo bude mať za následok zvýšenie produktivity.

Na druhej strane však AI začne čoraz viac vykonávať činnosti, ktoré momentálne vykonávajú ľudia. To bude mať za následok nižší dopyt po práci, nižšie mzdy a v extrémnych prípadoch až stratu zamestnania, obáva sa MMF. Vo väčšine prípadov AI zvýši príjmovú nerovnosť - trend, ktorý už teraz naberá na sile. Následkom bude ďalšie sociálne a politické napätie.

Zasiahnutá manuálna práca

S podobnou prognózou prichádza aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Podľa jej odhadov štvrtina pracovných pozícií využíva zručnosti, ktoré môže nahradiť umelá inteligencia. Zatiaľ sa jej efekt neprejavil, no iba preto, že revolúcia AI je iba v počiatočnom štádiu. Avšak s jej postupnou aplikáciou najviac utrpia pracovné miesta vo východnej Európe.