Nadnárodné korporácie a ich slovenské dcéry sú nielen na internetových fórach obviňované, že ich projekty zamerané na spoločensky zodpovedné podnikanie nie sú ničím iným ako len inou formou marketingu. Dalo by sa opísať množstvo projektov, ktoré by uvedené tvrdenie vyvrátili. Faktom však zostáva, že zvýšenú pozornosť CSR projektom venujú takmer výlučne veľké firmy, pre ktoré nebolo ťažké nadviazať na túto agendu vďaka skúsenostiam svojich matiek. No má zmysel aj pre malé a stredné slovenské podniky venovať svoj čas a energiu činnostiam, ktorých výsledkom nebude vyšší zisk pre firmu? Túto otázku položil TREND ľuďom, ktorí majú so CSR projektmi skúsenosti a vedia posúdiť ich na prvý pohľad neviditeľné benefity. Tu sú ich odpovede.

 „Enviromentálne, sociálne a ekonomické dopady zodpovedného podnikania sú univerzálne, platia bez ohľadu na to či má firma 10, 50 alebo 1000 zamestnancov. Dnes sú dostupné presné metodiky slúžiace na meranie toho, ako CSR prispieva k vyššej efektívnosti a konkurencieschopnosti akejkoľvek prevádzky.  Domnievam sa, že kľúčom k úspechu nie je veľký rozpočet a špecializovaní pracovníci na filantropiu, ale ochota, prehľad a osobná angažovanosť vedúceho pracovníka, majiteľa či konateľa. Vašu otázku by som skôr obrátil  -  prečo sa mnohé SME firmy ešte nevenujú CSR?“
Branislav Cehlárik, manažér pre vonkajšie záležitosti, Citi Bank Slovakia

„Kvantifikovateľnosť prínosov je veľmi náročná a podobne ako dôvody implementácie, závisí od charakteru činnosti, veľkosti či bezprostredného okolia jednotlivých firiem. V počiatočných štádiách implementácie však skôr možno hovoriť o nákladoch ako prínosoch. No myslím si, že dôvodov na adaptáciu princípov CSR je veľmi veľa. Od imidžu značky, cez reputáciu firmy, zvyšujúce sa povedomie ľudí v otázke ochrany prírody a ostatných spoločenských problémoch, legislatívny a spoločenský tlak na udržateľný rozvoj, až po zvyšovanie lojálnosti zamestnancov v nadväznosti na posilňovanie vzťahov s komunitami, ktoré sú v blízkosti firiem a s ktorými spoločnosti „žijú“ v jednom prostredí.“
Milada Halová, CSR manažér, Tatra banka

„Každý dobrý čin pomáha, a preto by pri realizácii CSR aktivít vo firmách nemalo záležať na veľkosti spoločností. Aj menšie slovenské firmy môžu nájsť možnosti, ako vytvárať projekty, ktoré pomôžu skvalitniť život a posilňovať tak dôveryhodnosť svojej značky. CSR aktivity by mali spĺňať jeden z hlavných cieľov zodpovedného podnikania, a to je spoločenská potreba. Stredné a malé firmy často krát poznajú veľmi dobre potreby komunity, v ktorej pôsobia a preto môžu cielenejšie a efektívnejšie pomôcť.
Možností ako začať je mnoho -  od firemného dobrovoľníctva, edukačných projektov, využívania ekologickejších aktivít pri svojom podnikaní až po priamu finančnú pomoc. Vlastné CSR projekty aj im prispievajú k budovaniu pozitívnej značky spoločnosti, prinášajú väčšiu dôveru existujúcich klientov, predstavujú možnosť osloviť a získať nových zákazníkov, vyjadrujú otvorený postoj a sociálny vzťah firmy k prostrediu a ľuďom, čím sa firma stáva pozitívnym a mnohokrát v spoločnosti i médiách diskutovaným príkladom pre ostatných.“
Ján Kondáš, riaditeľ sekcie pre komunikáciu, Slovak Telekom

„Dôvod je presne ten istý ako aj u veľkých spoločností:  minimálne týmto spôsobom majú možnosť sa tiež dostať do povedomia svojho okolia. Len naozaj pomaly si slovenské firmy uvedomujú význam zodpovedného podnikania, alebo lepši povedané lokálneho sociálneho marketingu, ktorým vlastne môžu účinné v svojom okolí lepšie nadviazať kontakt spôsobom, ktorý je práve pre daný región aktuálny. Veď predsa práve slovenské firmy majú výhodu dobrého poznania lokálneho prostredia. Práve malé a stredné slovenské firmy poznajú dobre lokálne podmienky v ktorých pôsobia, preto môžu vstupovať do oblasti sociálneho marketingu naozaj adresne a podstatne efektívnejšie – nielen priamo finančnou podporou, ale skôr aj napríklad pomocou pri riešení aktuálnych lokálnych problémov. A často práve oni dokážu oveľa operatívnejšie reagovať na potrebu okolia v ktorom pôsobia.
Dobrým príkladom na Slovensku bol aj minulý rok, ktorý bol naozaj bohatý na rôzne prírodne anomálie. Veľa slovenských spoločnosti, dokonca malých živnostníkov, dokázalo naozaj včas reagovať napríklad pri záplavách, zosuvoch pôdy. Stačilo poskytnúť len napríklad dopravné prostriedky, potrebný materiál. No v čase keď si to situácia vyžadovala. A lokálne komunity si takúto pomoc pamätajú. V lokálnych podmienkach je takáto pomoc „just in time“ účinnejšia ako nákladné reklamne kampane.“
František Jakab, programový manažér, Cisco Systems Slovakia

Malé a stredné firmy tak ako veľké ovplyvňujú svojim správaním spoločnosť, či blízke komunity. ANASOFT považuje svoje CSR za prirodzenú súčasť svojej firemnej stratégie. Kedysi sme povedali, že ak sa darí firme mala by niečo zo svojho úspechu vrátiť spoločnosti, v ktorej podniká. Čo jej to môže priniesť? Je to najmä dlhodobé budovanie dobrej reputácie firmy, ktoré vyžaduje konzistentný prístup. Ale aj pocit, že robíte niečo čo Vás môže baviť, prinášať relatívne rýchly výsledok. Určite to nie je rýchlo zárobková akcia, okamžitá zmena imidžu.  Krátke odporučenie zo skúsenosti ANASOFT-u: vyberajte pozorne projekty a podporujte ich dlhodobo. Vtedy je prínos viditeľný a spolupráca oveľa zaujímavejšia. Nie všetko je o peniazoch. Jana Ohrablová, PR & Marketing Manager, Anasoft APR

Je mylné sa domnievať, že princípy spoločenskej zodpovednosti sú len pre veľké korporácie. Na druhej strane mnohé malé a stredné podniky tieto zásady často napĺňajú bez toho, aby si to uvedomovali, keďže presne nevedia čo CSR znamená. Predstavitelia firiem by si mali uvedomiť, že nie len tvorba zisku, ale aj spolupatričnosťou s komunitou, v ktorej pôsobia, je pre ich firmu dôležitá a dotvára jej image. CSR môže firme priniesť hlavne lojalitu zamestnancov, nové investície, povesť spoľahlivého partnera v regióne a tým aj zlepšenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Firmy by si mali určiť svoje priority, mali by vedieť, aké sú  potreby regiónu a stakeholderov a na základe toho určiť CSR stratégiu. Následne realizovať konkrétne aktivity tak, aby čo najefektívnejšie využili svoje finančné i nefinančné zdroje.
Andrea Danihelová, hovorkyňa, Východoslovenská energetika

Foto na titulke - Flickr.com