V médiách často počujeme obchodníkov (hlavne tých domácich) vyzývať, aby sme kupovali domáce výrobky. Vraj tým podporíme domácu ekonomiku. Domáce pracovné miesta. Jedná sa však len o jeden z ďalších mýtov. Prečo nákupom domácich výrobkov v skutočnosti nepodporíme domácu ekonomiku?

Vyššia zamestnanosť?

Predstavme si situáciu ešte spred roka 2009, keď Slovensko platilo korunou a nie eurom. Pre zjednodušenie vezmime do úvahy len dve krajiny. Slovensko ako domácu krajinu, Česko ako nášho obchodného partnera. Čo sa stane, ak ľudia podľahnú reklamám v televízii o kupovaní domácich výrobkov? Začnú značne menej kupovať z Čiech a nakúpia radšej slovenské výrobky. Zvýšia zamestnanosť u konkrétnych slovenských výrobcov. Toto je prvý dopad. Čo ale nastane ďalej?

Keďže budeme menej nakupovať z Čiech, tak budeme menej dopytovať české koruny. Tie potrebujeme na nákup českých výrobkov (českí výrobcovia požadujú platby v českých korunách, aby mali čím vyplácať svojich zamestnancov). Ponuka českej koruny sa však nezmení. Pri menšom dopyte a nezmenenej ponuke česká koruna voči slovenskej korune oslabí (jej cena sa zníži). To automaticky znamená, že slovenská koruna sa voči českej korune posilní. Posilnenie slovenskej koruny bude znamenať, že slovenské výrobky sa pre ľudí v zahraničí predražia. Toto spraví problémy slovenským vývozcom, a tých je na Slovensku veľa. Vývoz Slovenska tvorí viac ako 90 % HDP, lebo sme malá ekonomika. Zamestnanosť u týchto vývozcov sa zníži. Celá táto pointa platí pre všetky krajiny a akékoľvek meny.

Viditeľným dôsledkom nákupu väčšieho množstva slovenských výrobkov je, že zvýšime zamestnanosť u konkrétnych slovenských výrobcov, od ktorých začneme nakupovať. Toto však posilní slovenskú korunu a slovenské vývozy sa predražia. Menej viditeľným dôsledkom bude, že silnejšia mena uškodí všetkým ostatným slovenským výrobcom, ktorí vyrábajú pre zahraničné trhy. U nich zamestnanosť znížime. V konečnom dôsledku teda slovenskej ekonomike nepomôžeme, len presunieme zamestnanosť do iných odvetví.

To ešte nie je koniec príbehu

To však ešte nie je koniec príbehu. Vplyv na ekonomiku nie je neutrálny. Je negatívny. Je dokázané, a na tomto panuje medzi ekonómami veľká zhoda, že medzinárodný obchod je prospešný pre ekonomický rast krajín (o tom niekedy najbližšie). Tým, že nakupujeme menej zahraničných výrobkov znižujeme dovoz. To však posilní domácu menu, a tým znižujeme aj vývoz. Celkovo teda zmenšujeme objem nášho medzinárodného obchodu, čím znižujeme aj potenciál rastu našej krajiny.

Poviete si, nemáme korunu, ale máme euro. Čo sa deje na malom Slovensku predsa nemôže mať zásadný vplyv na kurz eura. Na pointe však používanie eura na Slovensku nič nemení. Len vysvetlenie by bolo cez takzvané reálne výmenné kurzy (o koľko drahšie alebo lacnejšie sú naše tovary a služby oproti zahraničnej krajine) a nie nominálne výmenné kurzy (tie čo poznáte z kurzových lístkov z dovoleniek). Presun nákupu smerom k domácim výrobkom by viedlo k posilneniu domáceho reálneho výmenného kurzu (zdraženie domácich tovarov a služieb voči zahraničiu a tým zníženie konkurencieschopnosti domácich výrobcov), a celý príbeh by bol ten istý.

Najbližšie keď budete nakupovať a náhodou by ste ako faktor pri Vašom rozhodovaní zobrali do úvahy aj pôvod výrobku, vedzte, že pôvod je lepšie ignorovať. Lepšie je rozhodovať sa na základe ceny a kvality. Prispejete tým k slovenskej ekonomike oveľa viac. Nezabudnite, uprednostnením určitého slovenského výrobcu pred zahraničným mu síce pomáhate, avšak v tom istom momente škodíte iným slovenským výrobcom, ktorí produkujú pre zahraničné trhy. A tých je na Slovensku čo sa tovarov týka väčšina.