Zostane budúcnosť Slovenska v rukách priemyslu?

Priemysel bol mnohé roky motorom inovácií a zdrojom ekonomického rastu viacerých úspešných krajín. Okrem schopnosti absorbovať inovácie a šíriť ich do ďalších odvetví hospodárstva zohráva dôležitú úlohu aj pri vytváraní zamestnanosti. V súvislosti s prechodom na Inteligentný priemysel sa však jeho charakter postupne mení a čelí novým výzvam najmä v oblasti digitalizácie a automatizácie. Vzhľadom na to, že ide o najväčšieho ťahúňa našej ekonomiky, vkladajú sa doň nemalé nádeje aj pri zvyšovaní konkurenčných výhod Slovenska. Má však dostatočné predpoklady na to, aby zvládol budúce výzvy?

Súčasťou príprav na nástup na štvrtú priemyselnú revolúciu je aj pomenovanie faktorov konkurencieschopnosti najsilnejších odvetví a snaha o ich pretavenie do budúcich výsledkov krajiny. Slovenská vláda v roku 2013 v tomto smere schválila aj tzv. Stratégiu inteligentnej špecializácie (RIS3), ktorú vypracovalo Ministerstvo hospodárstva SR v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a so zástupcami podnikateľského, akademického a výskumného sektora. Analyzuje najmä zdroje ekonomického rastu a charakter konkurenčných výhod Slovenskej republiky. Venuje sa tiež inovačnému prostrediu na Slovensku, skúma podnikateľský sektor vo vzťahu k inováciám, ale aj náš výskumno-vývojový potenciál. Pozornosť je venovaná najmä nášmu najsilnejšiemu odvetviu – spracovateľskému priemyslu – a jeho úlohám v tomto procese. Mal by reflektovať nové požiadavky v oblasti výskumu a inovácií, vzdelávania a ľudského kapitálu a takisto v oblasti eko-efektívnosti. Je však dostatočne konkurencieschopný a možno sa spoliehať v tomto procese len na jedného silného hráča? Jeho súčasné postavenie a národohospodársky význam nám napovedia veľa o schopnostiach tohto odvetvia uspieť vo zvyšovaní konkurencieschopnosti v spomínaných oblastiach.

Hrubá pridaná hodnota v odvetviach spracovateľského priemyslu na Slovensku rastie dlhodobo takmer dvojnásobným tempom v porovnaní s priemerom za celé národné hospodárstvo. Významne však prispieva k tempu rastu hrubej pridanej hodnoty najmä v posledných rokoch, a to najväčšou zásluhou strojárskeho a elektrotechnického priemyslu. Deje sa to aj napriek tomu, že vo všeobecnosti podiel pridanej hodnoty a zamestnanosti v priemysle na celkových veličinách v bežných cenách klesá, a to vo väčšine rozvinutých, ale aj rozvíjajúcich sa ekonomík sveta. V čom teda spočíva význam spracovateľského priemyslu a prečo je stále dôležitý pre dobré fungovanie ekonomiky a tvorbu pridanej hodnoty a  zamestnanosti? Odpoveď možno hľadať v jeho schopnosti ľahko nadväzovať väzby s inými odvetviami alebo v prelievaní inovácií z kľúčových priemyselných odvetví do zvyšku hospodárstva.

Z analýzy za rok 2014 vyplýva, že približne pätina pridanej hodnoty bola vytvorená priamo odvetviami spracovateľského priemyslu. Keď sa však pozrieme na celý výrobný reťazec jednotlivých odvetví, zistíme, že mnohé z nich sú naviazané na veľký počet dodávateľov a subdodávateľov so širokým záberom pôsobnosti. Okrem previazanosti samotných priemyselných odvetví vstupuje do hry doprava, skladovanie či iné činnosti firiem poskytujúcich obchodné služby. Po zohľadnení týchto väzieb je v konečnom dôsledku slovenský priemysel zodpovedný až za takmer tretinu celkovej pridanej hodnoty vytvorenej na území nášho štátu. Na základe input-output analýzy možno povedať, že ide o odvetvie s najvyššími nepriamymi väzbami so zvyškom hospodárstva. Na Grafe 1 vidíme, že služby sú celkovo úspešnejšie vo vytváraní pridanej hodnoty, čo však nie je prekvapujúce, keďže nie sú tak náročné na vstupy z iných odvetví. Po zohľadnení nepriamych efektov však generujú nižšiu celkovú pridanú hodnotu, zníženú práve o časť, ktorú odčerpal spracovateľský priemysel. Situácia je veľmi podobná v prípade zamestnanosti, kde priamo pre spracovateľský priemysel pracovalo v roku 2014 na Slovensku viac než 480 000 ľudí, pričom nepriamo bolo na toto odvetvie naviazaných ďalších približne 120 000 pracovných miest. To znamená, že takmer traja z desiatich zamestnancov pracovali priamo alebo nepriamo pre spracovateľský priemysel. Aj napriek tomu, že služby na Slovensku zamestnávajú veľký podiel pracujúcich, značná časť tejto zamestnanosti je generovaná práve dopytom po výrobkoch spracovateľského priemyslu.

Ak sa pozrieme na vývoj pridanej hodnoty v čase v absolútnych hodnotách a na príslušné percentuálne podiely z celkovej pridanej hodnoty, naskytne sa nám zaujímavý obraz (Graf 2). Zatiaľ čo pridaná hodnota generovaná priamo aj nepriamo konečným použitím priemyselných produktov prevažne rástla, jej podiely na pridanej hodnote ostávajú v čase konštantné a od roku 2009 dokonca stabilne klesajú. Tento jav je dôkazom prítomnosti už spomínanej deindustrializácie, a to aj po zohľadnení nepriamych efektov na iné odvetvia. Priemysel tak čelí novým výzvam a faktorom konkurencieschopnosti založeným na inováciách a schopnostiach poskytovať súvisiace služby.

Slovensko tiež prešlo významnou zmenou štruktúry pridanej hodnoty generovanej spracovateľským priemyslom. Zatiaľ čo v roku 2000 výraznejšie nedominovalo žiadne z odvetví a približne rovnakou mierou (cca 5–9 % z generovaných efektov) prispievali k tvorbe pridanej hodnoty výroba potravín a nápojov, veľkoobchod okrem motorových vozidiel, výroba a spracovanie kovov, výroba textílií, výroba motorových vozidiel a výroba strojov, v roku 2014 už jasne dominuje automobilový priemysel. Z celkovej pridanej hodnoty, ktorú generuje konečné použitie priemyselných výrobkov je až 14 % naviazaných práve na výrobu motorových vozidiel. Toto odvetvie zároveň zaznamenalo najväčšiu pozitívnu zmenu za obdobie 15 rokov (nárast o 8 p. b.). Okrem toho sa výrazne zvýšil význam výroby kovových konštrukcií a výroby výrobkov z gumy a plastov. Najväčšie negatívne zmeny zažil predtým úspešný potravinársky a textilný priemysel, či veľkoobchod. Zaujímavý je aj zvýšený podiel efektov generovaných spracovateľským priemyslom na pridanú hodnotu v službách. Konečné použitie priemyselných výrobkov začalo nepriamo vytvárať pridanú hodnotu a zamestnanosť aj v odvetví účtovníckych a právnických služieb, v odvetví IT a informačných služieb a v odvetví administratívnej podpory, v ktorých pôsobia aj tzv. centrá zdieľaných služieb, ktoré sa stávajú významnými z hľadiska tvorby pracovných miest na Slovensku.

Význam spracovateľského priemyslu pre tvorbu zamestnanosti je nezanedbateľný, čo možno vyčítať aj z Grafu 3. Okrem toho, že na Slovensku pre priemysel pracuje priamo asi pätina zamestnaných, priamo a nepriamo je to až 28%, z toho samotný strojársky priemysel vrátane výroby automobilov generuje až 8 % celkovej zamestnanosti. V Českej republike je až  35 % celkovej práce určitým spôsobom závislej od priemyslu. Jedny z najvyšších nepriamych efektov na zamestnanosť vytvára spracovateľský priemysel v Nemecku. Významným vďaka svojim nepriamym efektom je tak aj v krajinách s nízkym priamym podielom zamestnancov v priemysle (napr. Dánsko, Veľká Británia).

Aj v prípade zamestnanosti môžeme za posledných pár rokov pozorovať určité zmeny v štruktúre (Graf 4). K najväčšiemu skoku smerom k horným priečkam došlo nepochybne v prípade výroby motorových vozidiel. Zvýšil sa aj význam odvetvia výroby kovových konštrukcií pre tvorbu zamestnanosti a došlo k upevneniu pozície obchodu. Na druhej strane z top 12 odvetví v roku 2014 úplne vypadlo pestovanie plodín a chov zvierat.

Pre zvyšovanie konkurencieschopnosti priemyslu na Slovensku je však dôležité aj jeho previazanie s príslušnými službami. Relatívne novým trendom je v tomto smere zriaďovanie centier zdieľaných služieb priemyselnými firmami, ktoré už na Slovensku postavili svoje výrobné fabriky. Príkladom je výrobca svietidiel Osram, automobilový závod PSA Groupe Slovakia, producent kompresorov Embraco, či automobiloví dodávatelia Johnson Controls alebo Adient. Spolu pôsobí na Slovensku už viac ako štyridsať osem takýchto centier, ktoré dokopy zamestnávajú viac než tridsať tisíc ľudí.

Slovensko sa v súčasnosti sústreďuje najviac na priemysel. Z mnohých strán sa však ozývajú hlasy, že spoliehať sa len na jedno odvetvie je riskantné. Znížiť toto riziko a zabezpečiť prosperitu sa môže podariť, ak si priemyselné spoločnosti budú na Slovensku budovať sieť nadväzujúcich služieb. Toto by mohla byť tiež cesta, ktorá by viedla k zvyšovaniu konkurencieschopnosti samotného priemyslu, k tlaku na produkovanie kvalifikovanejšej pracovnej sily a tiež  k zatraktívneniu podnikateľského prostredia na Slovensku.