Naivní zanietenci verejnoprávnych médií si mohli namýšľať, že keď Ministerstvo kultúry SR načalo myšlienku takzvaných zmlúv (televízie a rozhlasu) so štátom, niekomu konečne napadlo systematicky a s pomocou verejnej debaty sa zamýšľať nad tým, čo tie inštitúcie majú ďalej robiť. Ak už nič iné, aspoň plánovaný päťročný horizont týchto zmlúv navodzoval dojem, že hlavy v televízii a rozhlase by si mali premyslieť, ako by sa inštitúcie mali vyvíjať.
Takmer finálna verzia zmluvy s STV (keďže šéfka rozhlasu takúto zmluvu podpisovať odmietla) sa pred dvomi týždňami dostala na web rezortu kultúry v rámci pripomienkového konania. To minulý piatok aj skončilo. A s ním aj verejná debata, o čom a na čo je STV na nasledujúcich päť rokov.
Kto bude hľadať nejakú odpoveď v päťročnej zmluve, respektíve zmluve na rok 2010, ktorá obsahuje aj konkrétne programy, na ktoré sa majú použiť štátne peniaze, zostane sklamaný.
Takzvaná „dlhodobá vízia a stratégia rozvoja programovej služby“ znamená len jedno: štát naleje do rozpočtu STV ročne minimálne 10 miliónov eur. Bodka.
Tie bude STV kruto potrebovať (ak teda akceptujeme súčasný počet okruhov a ich zameranie), keďže okrem výpadku reklamných príjmov jej klesajú – pre rast nezamestnanosti – aj výnosy z poplatkov.
Budúcoročných 12,5 milióna eur navyše nemôže použiť na bežné fungovanie, ale výlučne na pôvodnú tvorbu (okrem iného seriál s nákladmi na jeden diel vyše 550 tisíc eur, z ktorých 30 percent hradí STV).
Ako poznamenal člen Rady STV Peter Malec na konferencii Médiá verejnej služby – verejný záujem a verejná služba v digitálnom veku, všetky programy dajú dohromady zhruba jeden týždeň programu. Ale možno mala zmluva so štátom pomôcť predovšetkým početným koproducentom dohodnutých diel...
