Pozor, v titulku píšem "životne dôležité" veci", nie "seriózne" veci. Ak hľadáte také tie fakty o práci, diele, prínose a zásluhách laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu, ste na zlej adrese (dobre, pár informácií nájdete tu, tu, tu, tu, tu a tu). Mne ide o filozofické zamyslenie sa nad širším kontextom odovzdávania prestížneho akademického ocenenia a jeho vplyvu na život laureátov.

1. Elinor Ostrom môže byť jedna z najmenej populárnych laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu medzi ekonómami. Nie preto, že je prvá žena, ktorá ju získala. Ale preto, lebo patrí do tábora (fuj!) politických vedcov. Ale aspoň už nikto nebude vtipkovať ako kedysi ocenený George Stigler, že ostatní spoločenskí vedci predsa môžu získať Nobelovu cenu za literatúru.

2. Málokto mal väčšiu smolu ako Robert Lucas, ktorý ocenenie získal v roku 1995. Odmenu jeden milión dolárov si musel rozdeliť s ex-maželkou Ritou, s ktorou sa rozišiel sedem rokov pred tým. Lucas by sa podľa rozvodovej zmluvy nemusel deliť, keby mu Nobelovu cenu prisúdili po 31. októbri 1995. Nešťastník ju dostal 10. októbra 1995. "Dohoda je dohoda", komentoval vtedy čerstvý laureát. Čo mal robiť? Je nevyvrátiteľné, že Rita si polovicu nobelovskej odmeny za prínos v rozvoji hypotézy racionálnych očakávaní zaslúžila.

3. Laureát Nobelovej ceny nezíska len hotovosť a večnú akademickú slávu, ale aj pár rokov života k dobru. Presnejšie jeden až dva roky života oproti tým, ktorí sú iba nominovaní, tvrdí vedecká štúdia z roku 2008. Pravda, výskum sa robil na fyzikoch a chemikoch, ale prečo by to nemalo platiť aj o ekonómoch? Milton Friedman sa dožil 94 rokov, Friedrich Hayek 92 rokov. Paulovi Samuelsonovi tiahne na 95 rokov, Kenneth Arrow v auguste prekročil 88 rokov.

4.  Peniaze, sláva, dlhovekosť... Ale čo štastie? Tam laureáti Nobelovej ceny tak zreteľne nevytŕčajú. Najšťastnejší podľa tohto vedeckého výskumu vyzerá byť Edmund Phelps, zrejme aj pre úspech medzi ženami. Rada mladým akademikom? Venujte sa makroekonómii a happiness výskumu. Nobelovou cenou sa netrápte, šťastie si za ňu nekúpite.

5. Ukazuje sa, že celá tá paráda okolo Nobelových cien môže byť jeden obyčajný humbug. O úspešnej akademickej kariére aj tak rozhoduje priezvisko. Presnejšie písmeno, ktorým sa priezvisko začína. Tvrdia to ekonómovia Liran Einav a Leeat Yariv. Čím skôr ste v abecednom zozname, tým väčšia je vaša nádej na veľkú vedeckú kariéru. Yariv už uvažuje o zmene priezviska.