Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) dnes po prvý krát zverejnila takzvaný "Index lepšieho života" (Better Life Index). Ten má pomocou rôznorodých štatistík pomôcť prekonať zameranie ekonómov len na jediný ukazovateľ – hrubý domáci produkt (HDP).
Na svojej stránke OECD necháva na návštevníkov, akú váhu pridelia rôznym kategóriám kvalitného života – od úrovne bývania a príjmov, až po zdravie, životné prostredie a vzdelanie. Stránka potom automaticky zoradí členské krajiny organizácie v prehľadnom grafe. Výsledná individuálna grafika sa dá exportovať na Facebook, Twitter, či poslať mailom.
Ak by sme všetkým jedenástim kategóriám indexu priznali rovnakú váhu, Slováci by mali v takzvanom „klube bohatých“ pozostávajúcich z 34 krajín 28. najvyššiu kvalitu života. Nižšie ako SR by sa umiestnili Portugalsko, Maďarsko, Estónsko, Chile, Mexiko a Turecko. Naopak Česká republika a Poľsko, ako aj ostatné západoeurópske krajiny, by sa umiestnili vyššie (viď obrázok dole).
Slovensko v rámci štatistík dopadlo najlepšie v kategórii vzdelanosti, keďže až deväť z desiatich dospelých má v krajine aspoň stredoškolské vzdelanie. Priemer OECD je pritom iba 73 percent. Napriek široko vzdelanej populácii však domáca kvalita školstva pokrivkáva. Slovenskí žiaci majú oveľa nižšie kognitívne schopnosti ako je priemer krajín OECD, tvrdí organizácia odvolávajúc sa na testovanie PISA. Relatívne vysoko bola v SR hodnotená aj kvalita životného prostredia, zastupovaná mierou znečistenia ovzdušia.
Naopak v zdraví obyvateľstva skončila krajina najhoršie zo všetkých hodnotených štátov – pre nízku priemernú dĺžku života, ako aj negatívne subjektívne hodnotenie zdravotného stavu samotnými obyvateľmi. Brzdou kvalitnejšieho života na Slovensku je aj nízka úroveň príjmov a vysoká nezamestnanosť.
Okrem pozitív má index aj svoje slabšie stránky. Jednou z nich je fakt, že zahŕňa pomerne staré informácie - úroveň príjmov je napríklad porovnávaná podľa dát za rok 2008.
Okrem Better Life Index existuje aj podobný Human Development Index OSN (okrem príjmov zahŕňa aj dĺžku života a vzdelanie), Prosperity Index inštitútu Legatum (založený na ôsmych kategóriách rozvoja), či takzvaný Genuine Progress Indicator (zahŕňa aj náklady úbytku zdrojov, znečistenia, či kriminality). Obdobný projekt vedie aj Európska komisia pod názvom Beyond GDP.
