Ženevskí advokáti sú drahí a štát stoja veľa. To je záver Departementu bezpečnosti a ekonomiky v Ženeve, ktorý začal pripravovať projekt zákona, ktorý by honoráre obhajcov v trestných veciach, kde súd obvineného oslobodil a štát musel uhradiť trovy, obmedzil maximálne na 300 frankov na hodinu.

Dôvodom je, že kým do roku 2011 neúspešné trestné konania štát stáli v priemere 890 tisíc ročne, v roku 2015 to bolo už vyše 2 milónov a trend je vzostupný. Pred rokom 2011 totiž tarify advokátov podliehali ženevskému Kódu trestnej procedúry (ekvivalent Trestného poriadku) a súdy nepriznávali oslobodeným obvineným odškodné vyššie, ako 10 tisíc, okrem zvláštnych okolností.

Sergej Michajlov zvaný Michas z moskovskej skupiny Solncevskaja napríklad dostal za nedostatočne pripravený proces, ktorý napokon viedol k jeho oslobodeniu, odškodné 800 tisíc frankov. V Ženeve prepral asi 60 miliárd, kúpil si zámoček, ktorý vybavil elektronikou na odpočúvanie šifrovaných policajných hlásení, mal sieť stovák schránkových firiem a mnoho advokátov. K jeho zatknutiu došlo v októbri 1996, proces začal o dva roky neskôr v novembri 1998. Z väzenia zariadil, že sa dokumenty strácali a svedkovia sa obávali o život. Viacerí žili pod policajnou ochranou potom, ako jeden bol svedok zastrelený v Amsterdame. Ruská vláda ignorovala žiadosť o justičnú spoluprácu a nedodala požadované dokumenty. Obvinený riskoval 7 a pol roka, ale odsúdený bol len za menej závažné delikty na 2 roky, ktoré si už medzitým odkrútil vo vyšetrovacej väzbe. Z krajiny bol vypovedaný a tak bol po rozsudku eskortovaný na letisko a posadený na lietadlo do Moskvy, odkiaľ odletel najbližším lietadlom do Budapešti, lebo jeho "obchody" už medzitým spravovali iní a konsolidovať ich na mieste by nebolo bezpečné. Jeho žaloba na štát Ženeva bola úspešná a v júli 1999 mu museli vyplatiť požadované odškodné, tých 800 tisíc frankov. Pozdvihnutie občanov a daňových poplatníkov bolo značné, ale nedalo sa nič robiť. Daň za právny štát.

Bežným ľuďom boli justičné trovy priznávané v maximálnej výške 10 tisíc. To sa zmenilo, keď sa v 2011 ženevská prax musela prispôsobiť novému federálnemu Kódu trestnej procedúry. Osoby trestne stíhané a súdom neskôr oslobodené začali byť odškodňované veľkorysejšie a faktúra pre štát poriadne narástla. Federálny tribunál v Lausanne (najvyššia justičná inštancia, ekvivalent Najvyššieho a ústavného súdu v jednom) vydal nález, že poškodení si môžu uplatniť celú sumu nákladov, vrátane honorárov advokátov vo výške 450 či 500 frankov na hodinu, i viac.

Podľa pripravovaného zákona by šéf advokátskej kancelárie v kantóne Ženeva mohol fakturovať nanajvýš 300 frankov na hodinu oproti dnešným 450, radový advokát 250 namiesto dnešných 350, a stážista 65 frankov na hodinu namiesto dnešných 150. Dokument uvádza, že sumy sú adekvátne súčasnej ekonomickej a sociálnej realite, píše Tribune de Genève.

Ako vždy, k projektu nového právneho predpisu sa mali možnosť vyjadriť všetky zúčastnené strany. Rád advokátov (ekvivalent Advokátskej komory) zastáva stanovisko, že nový právny predpis by bol v rozpore s právom a jurisprudenciou, odvolávajúc sa na rozhodnutie Federálneho tribunálu i na to, že doterajšie honoráre boli ženevskými súdmi stále akceptované. Úrady nemajú kompetenciu, aby stanovovali výšku honorárov.

Čo sa týka vysokej sumy hodinovej odmeny, asi polovica honorárov advokáta ide na fungovanie jeho kancelárie: prenájom sídla v centre mesta, vybavenie, platy sekretárky a asistentov. Aj ten zbytok predstavuje slušné živobytie, ale zbohatnúť sa z toho veľmi nedá. Zas odmeny právnej pomoci sociálne slabším osobám sú omnoho nižšie: 200 frankov na hodinu pre skúseného advokáta, 125 pre spolupracovníka a 65 pre stážistu. Švajčiarsky priemer odmeny pre advokáta - stážistu je pritom 110 frankov na hodinu. Pre skúsených advokátov, 450 frankov v Ženeve je najvyšší tarif v šírom okolí. V susednom kantóne Vaud jurisprudencia pripúšťa 300 až 350 frankov, v kantóne Valais 230 až 240 frankov, v Jure 270 frankov, podľa Tribune de Genève.

Iní advokáti kladú otázku, prečo je toľko stíhaných osôb oslobodených. Prokurátori idú pred tribunál aj so zle pripravenými podkladmi a ženú veci na hranu, namiesto aby sami uznali, že spis nie je dostatočný na obžalobu. Na druhej strane, ekonomické dôvody by nemali dominovať pri koncipovaní obvinenia, pretože stále ide v prvom rade o spravodlivosť.

Projekt novely zákona je stále v štádiu konzultácie so zúčastnenými stranami, ktorým projekt novely predložila vláda. Do parlamentu pôjde až po ich ukončení. Najprv o ňom prebehne debata v parlamentnej právnej komisii, potom bude predložený plénu. Celá procedúra bežne trvá tri roky i viac. Nie tri dni, keď zákon prijme samovládca a vláda s parlamentom odhlasujú, čokoľvek sa im predloží v skrátenom konaní, ktoré sa v Bratislave stáva čoraz bežnejším novým normálom.