Volám sa Berkin Elvan, polícia ma zabila na príkaz tureckého premiéra. To je text na jednej z 58 fotografií tureckého fotografa kurdsko-arménskeho pôvodu menom Demir Sönmez, ktoré sú vystavené na námestí Národov pred úradovňou OSN v Ženeve. Na fotografii je veľký plagát s portrétom mladého chlapčaťa spolu s oným textom, ako bolo všetko pripevnené na kovovom zábradlí počas protivládnej manifestácie 14. marca 2014 na rovnakom námestí v Ženeve. Takže fotograf len zvečnil moment, pri ktorom sa ten plagát už prezentoval a plagát nebol jeho vlastným výtvorom, ale dokumentom o udalosti.
Záber z demonštrácie v roku 2014 na námestí Národov pred OSN v Ženeve, ktorý turecká vláda žiadala odstrániť z výstavy v apríli 2016. Zdroj: Roman Kanala 27.4.2016
Prečo ten plagát rozčuľuje turecké vládne kruhy ešte dnes, a to do tej miery, že oficiálne žiadajú zákaz tej fotografie? Turecký konzulát píše: "Táto fotografia sa pokúša obviniť premiéra Tureckej republiky nespravodlivým a neskutočným spôsobom, vychádzajúc z nepodložených tvrdení". Premiérom Turecka v roku 2013 bol istý Recep Tayiip Erdogan. Áno, ten Erdogan, ktorý je dnes prezidentom a ktorý je nedotklivý ani Fico, pokiaľ ide o narážky na jeho osobu. Dokonca sa mu podarilo zrušiť slobodu tlače v Nemecku. Zbierka 58 fotografií je nepríjemná pre mnohé vlády. Palestína, Izrael, latinskoamerické diktatúry. Dokonca tam je záber z demonštrácie proti genocíde psov v Bukurešti, ktorú nariadila rumunská vláda. Čína je vykričaná Vietnamcami, ktorí protestujú proti záberu ostrovov vo vietnamských vodách, lebo tam našli zásoby ropy. Protestovala však iba turecká vláda.
Rumuni protestujúci proti genocíde psov v Bukurešti. Zdroj: Roman Kanala, 27.4.2016
16. júna 2013 bol na námestí Taksin v Istanbule pri demonštrácii zasiahnutý slzotvorným granátom jeden mladý chlapec, ktorého z domu poslali po chlieb a už sa nevrátil. Po 269-dňovej kóme zomrel v nemocnici. Dva dni neskôr bola v Ženeve na námestí Národov na jeho pamiatku demonštrácia švajčiarskych Turkov, ktorí protestovali proti policajnej brutalite v ich krajine. Dnes vystavená fotografia je dokumentom z onej demonštrácie. Za výstavu je zodpovedné mesto Ženeva a tak sťažnosť riešila ženevská mestská rada. Kým sa o veci definitívne nerozhodne, bolo vylúčené stiahnuť predmetnú fotografiu z výstavy. Výstava bola otvorená 15. apríla a mala trvať do 1. mája.
Vietnamci protestujúci proti čínskemu záberu ostrova, kde sa našla ropa. Zdroj: Roman Kanala, 27.4.2016
V utorok 26. 4. mestská rada rozhodla, že tureckej žiadosti nevyhovie. Nechcela tým zaujať postoj ani k fotografii, ani k tureckým udalostiam či konkrétnej politike Ankary. Ide o princíp uplatňovania si ústavných slobôd vo Švajčiarsku a v Ženeve, medzinárodnom meste, ktorého dejiny sú plné utečencov ako Jean Calvin, hugenoti, Voltaire, či nejaký Uljanov. Podľa mestskej rady "výstava prispieva k obrane slobody vyjadrovania sa a na zvýraznenie roly Ženevy ako hlavného mesta ľudských práv".
Výstava fotografií na námestí Národov. V popredí alegorický obraz zobrazujúci potravinovú pyramídu. Za ním záber z demonštrácie Brazílcov, ktorí protestujú proti majstrovstvám vo futbale: "Nepotrebujeme svetový pohár, ale nemocnice a školy" Zdroj: Roman Kanala, 27.4.2016
Všetci tí, ktorí sa obávali, že by mesto ustúpilo politickým tlakom, aby sa predišlo diplomatickej roztržke, si vydýchli. Naopak, na obranu výstavy sa zjednotili všetky politické sily. Mestský radca Guillaume Barazzone už deň pred zasadnutím vyhlásil pre bulvárny Blick, že neexistuje, aby ustúpili: "Mesto Ženeva sa nenechá zastrašiť žiadnym štátom. Fotka ostane!". Poslanec Rady národov (dolná komora Federálneho parlamentu) za ľudovú stranu SVP - UDC a ženevský advokát Yves Nydegger sa vyjadril, že ak námestie Národov nemôže slúžiť ako miesto pre demonštrácie za ľudské práva, tak potom "je úplne nanič". Hovorca Federálneho ministerstva zahraničia Jean-Marc Crevoisier schvaľoval tento postoj: "Švajčiarsko prijalo princíp slobody vyjadrovania, vrátane pre umelcov." Autor fotografie Demir Sönmez je šťastný: "Je to skvelé, som hrdý na mestskú radu. Je to víťazstvo demokracie a lekcia Turecku." Fotograf žiadal o predĺženie výstavy za dátum 1. mája, keď by mala byť demontovaná a prial by si ju inštalovať aj inde vo Švajčiarsku. Hovorí, že intervencia Turecka ho neprekvapuje. "Po precedentoch v Nemecku a Švédsku ma reakcia tureckých úradov neprekvapila. Vedel som, že by sa niečo také mohlo stať."
Turecký trestný zákonník umožňuje stíhať aj "urážky prezidenta" v zahraničí. Článok 229: "Každý jedinec, ktorý urazí prezidenta Republiky, bude odsúdený na nepodmienečný trest väzenia od jedného do štyroch rokov. Ak je skutok spáchaný na verejnosti, trest za zvýši o jednu šestinu." Toto ustanovenie zákona nepozná hranice a prezident Erdogan ho používa na umlčanie všetkých kritikov. Od konca augusta 2014, keď začal jeho mandát, už bolo vydaných 240 trestných oznámení štátu proti karikaturistom, blogerom, umelcom, či novinárom, ktorí vyšetrujú korupciu v krajine. Celkom nedávno bola jedna holandsko-turecká novinárka zatknutá v jej byte v Turecku kvôli jednému tweetu. Nemecký humorista Jan Böhmermann, ktorý Erdogana v satirickej óde nazval pedofilom a zoofilom, je trestne stíhaný v Nemecku na žiadosť tureckej vlády. Nemecká kancelárka vydala súhlas k jeho stíhaniu, čím umožnila prijatie tureckej cezhraničnej žaloby.
Konzulát Turecka v Ženeve na otázky novinárov neodpovedal a odkázal ich na veľvyslanectvo v Berne. Tam vec nekomentovali.
Námestie Národov pred Palácom Národov, sídlom OSN v Ženeve. Trojnohá stolička symbolizuje protest proti mínam. Zdroj: Roman Kanala, 27.4.2016
Tlaky Turecka na švajčiarske úrady nie sú novinkou. V roku 2014 sa ženevská Štátna rada (vláda) zriekla plánu vystaviť dielo Les réverbères de la mémoire, Ozveny pamäti. Šlo o pamätník obetiam tureckej genocídy Arménov. Pomník mal stáť v parku Ariana, v ktorom stojí i Palác národov, budova bývalej Spoločnosti národov, dnešné sídlo OSN. Rozhodnutie bolo odôvodnené snahou o "absolútnu neutralitu medzinárodnej Ženevy" v parku Paláca národov. Rôzne diplomatické reprezentácie, vrátane tureckej a arménskej, robili tlaky na ženevskú vládu, často sprevádzané i nezastretými vyhrážkami represálií na diplomatickom, ekonomickom a politickom poli. Federálne ministerstvo zahraničných vecí sa obávalo negatívnych dôsledkov a doporučilo odmietnuť vystaviť dielo. Interpelácia vo Veľkej rade (parlament Republiky a kantónu Ženeva) žiadala obísť zákaz a dielo vystaviť aj tak. Návrh v hlasovaní neprešiel o jediný hlas. Dielo francúzskeho sochára Melika Ohaniana je tak už desať rokov v sklade. Ale arménska komunita sa nevzdáva a podala v januári 2016 žiadosť o stavebné povolenie na vystavenie diela v parku Trembley, ktorý je len pár sto metrov od Paláca národov. Argument bezprostrednej blízkosti sídla OSN a zachovávanie prísnej neutrality miesta už nemôže byť použitý. O žiadosti ešte nebolo rozhodnuté.
Ešte pripomeňme, že pri návšteve prezidenta G. Busha v Bratislave vo februári 2005 polícia na Hviezdoslovavom námestí demonštrantom ničila transparenty, aby zhromaždeným ľuďom bránila v prejave a demonštrantov ochránili len zahraniční novinári. Podobne i pri čínskej návšteve v júni 2009 sa polícia prizerala, ako Číňania bijú slovenských občanov na údajne suverénnom slovenskom území. Jedným z atribútov suverenity krajiny je monopol moci štátnych orgánov na vlastnom území. Ak treba, tak i na ochranu ústavne proklamovaných práv občanov proti zásahom cudzích agentov.
