V nedeľu 25. septembra 2016 sa v Ženeve hlasovalo o troch federálnych a dvoch kantonálnych otázkach. Federálnymi témami sú ľudová iniciatíva "Za trvalo udržateľnú ekonomiku založenú na úspornom hospodárení so zdrojmi (zelená ekonomika)", ľudová iniciatíva "AVSplus: za silnejší 1. pilier", a Federálny zákon o spravodajských službách. Dve kantonálne témy sa týkajú novely ženevskej ústavy o väčšinovom volebnom systéme a nového zákona o zdaňovaní fyzických osôb, keď by sa daňové dedukcie profesionálnych nákladov týkajúcich sa dopravy obmedzili na 500 frankov ročne. To je cena ročného lístka TPG, Transports Publics Genevois.
Ľudová iniciatíva "Za trvalo udržateľnú ekonomiku založenú na úspornom hospodárení so zdrojmi (zelená ekonomika)"
Táto iniciatíva žiada, aby Konfederácia, kantóny a obce prijali opatrenia, ktoré umožnia ekonomike využívať prírodné zdroje úsporným spôsobom a šetriť životné prostredie v čo najväčšej miere. Do roku 2050 má Švajčiarsko znížiť svoju spotrebu zdrojov tak, aby extrapolovaná na celosvetovú populáciu, táto nepresiahla planetárny ekvivalent v zmysle ekologickej stopy, a tak aby bola zabezpečená obnova zdrojov. Pojem "ekologická stopa" je propagovaný mimovládnou organizáciou Global Footprint Network a monitorovanie ekologickej stopy Švajčiarskej konfederácie je zverejňované i Federálnym štatistickým úradom.
Od roku 1961 do 2012 sa ekologická stopa priemerného Švajčiara pohybuje na približne rovnakej úrovni 6 globálnych hektárov, kým disponibilná svetová biologická kapacita klesla z 3 na 2 globálne hektáre na osobu jednak kvôli degradácii životného prostredia, no najmä kvôli veľkému nárastu svetovej populácie.
Veľká spotreba zdrojov a s ňou spojená ekologická stopa je daná veľkým disponibilným príjmom Švajčiarov a veľkou spotrebou fosílnych zdrojov hlavne pre vykurovanie a dopravu, ale aj ekologickou náročnosťou dovezených výrobkov a služieb. Vysoká spotreba vo Švajčiarsku neovplyvňuje len Švajčiarov samotných, ale celú planétu. Napríklad ničenie tropických pralesov, aby sa tam barbarsky pestovali plantáže na palmový olej, ktorý sa používa v potravinárstve na lacné potraviny, v kozmetike, ale aj ako biopalivo. Švajčiarsko napríklad importuje veľa dreva, hoci má dosť lesov, kde sa tiež ťaží drevo. Autori iniciatívy sa domnievajú, že malá bohatá krajina má na to, aby šla príkladom a svoju ekonomiku zmenila tak, aby Švajčiari neprekročili ekologickú stopu, ktorá zodpovedá celosvetovému priemeru biologickej kapacity na obyvateľa. Racionálne využívanie zdrojov, lokálna produkcia namiesto importu, vytváranie pracovných miest v ekologických aktivitách, recyklovateľné výrobky namiesto vyhadzovania vecí na jedno použitie.
Iniciatíva žiada, aby štát podporil uzavreté životné cykly produktov, namiesto aby v otvorenom cykle suroviny po spracovaní na výrobky končili na skládkach ako odpad. Ekonomika má využívať suroviny šetrne a produkovať čo najmenej odpadu. Tieto majú byť zhodnocované ako druhotné suroviny v ekonomickom cykle. Štát má dbať o čo najmenšie znečisťovanie životného prostredia.
Ak by bola iniciatíva akceptovaná, Konfederácia by musela stanoviť ciele pre stredný a dlhodobý horizont tak, aby v roku 2050 ekologická stopa Švajčiara nepresiahla svetový ekvivalent planéty. Ak by tento cieľ nebol dosiahnutý, Konfederácia, kantóny a obce budú musieť prijať dodatočné opatrenia, alebo sprísniť už prijaté limity. Konkrétne má Konfederácia podporovať výskum a inovácie, vydávať normy priemyselnej produkcie, daňové úľavy ekologickým postupom, zdaňovať spotrebu primárnych surovín a energie. Konkrétny dopad potom bude závisieť od spôsobu spracovania legislatívy parlamentom.
Federálna rada (vláda) vo svojom stanovisku tvrdí, že zdieľa obavy autorov iniciatívy, ale že táto ide priďaleko a príliš rýchlo. Radikálne opatrenia namiesto podpory tvorby pracovných miest môžu byť bremenom pre ekonomiku a pracovné príležitosti naopak odbúrať, ak zmena priemyselného tkaniva povedie k likvidácii niektorých existujúcich prevádzok, ktoré sa nebudú vedieť tak rýchlo prispôsobiť legislatívnej zmene. Zároveň bude negatívne ovplyvnená kompetitivita krajiny, lebo obmedzenia prinesú vyššie výrobné náklady, keď tieto sú už beztak veľmi vysoké v porovnaní s konkurenciou. Prirýchle zmeny povedú k nárastu cien niektorých výrobkov, čo povedie k zníženiu výdavkov domácností a obmedzeniu ekonomického rastu. A napokon to zvýši nároky na štát a štátnu reguláciu, k čomu štát bude potrebovať otvoriť nové miesta úradníkov. Výdavky na podporu výskumu a inovácie sa odhadujú vo výške stovák miliónov frankov ročne. Takéto tempo zmien by zo Švajčiarska urobilo osamelého jazdca ďaleko pred pelotónom ostatných krajín. Preto je lepšie dôverovať inovatívnej kapacite ekonomiky, ktorá je beztak ekologická, a nestanovovať si ciele, ktoré nie sú realistické. Preto Federálna rada doporučuje iniciatívu zamietnuť.
Z politických strán doporučujú iniciatívu zamietnuť liberáli a radikáli, ľudová strana SVP-UDC, Hnutie ženevských občanov, Buržoázno-demokratická strana, Obchodná a priemyselná komora, federácia podnikov a združenie zamestnávateľov. Hlasovať za iniciatívu doporučujú Zelení, socialisti, celá extrémna ľavica (komunisti, anarchisti, nájomníci, seniori, dôchodcovia, Strana práce), kresťansko-sociálna Evanjelická strana a pravicoví kresťanskí demokrati a Liberálni zelení. Časť odborov iniciatívu podporuje, no najsilnejší odborový zväz SIT sa nevyjadril, lebo existujú obavy o dopad na zamestnanosť.
Podľa prieskumov mala iniciatíva dosť veľkú šancu na úspech. Už o 14-tej hodine podľa výsledkov čiastočného sčítania bolo jasné, že iniciatíva neprešla, lebo väčšina kantónov (14 a pol) ju zamietli. Na úspech je potrebná väčšina ľudu a väčšina kantónov. O 15 h je jasné, že jediný kantón, kde bola iniciatíva 51.9% hlasov schválená, je Ženeva. Všetky ostatné kantóny povedali NIE. Celkový výsledok pre celé Švajčiarsko sa vo volebnú nedeľu popoludní rysoval 64% NIE. Konečný výsledok podľa servera federálnej administrácie je 63.6% NIE pri účasti 42.2%.
Ľudová iniciatíva "AVSplus: za silnejší 1. pilier"
Prvý pilier je od roku 1947 povinný pre všetkých obyvateľov krajiny. Bola to jedna z požiadaviek generálneho štrajku 1918, ktorej realizácia trvala bezmála 30 rokov. Podľa ústavy má prvý pilier pokryť dostatočným spôsobom životné náklady. Väčšina populácie si však dopĺňa dôchodok inými zdrojmi: profesionálnym druhým a súkromným tretím pilierom, deťmi, nehnuteľnosťami, či kapitálom. Ak suma príjmov nestačí na pokrytie životných nákladov dôchodcu, tento môže požiadať o "dodatočné opatrenia" formou prídavkov k 1. pilieru. Výška prídavkov je určovaná individuálne podľa konkrétnej situácie žiadateľa a je financovaná kantónmi i federálom.
Prvý pilier je solidárny, lebo najnižší dôchodok je 1175, najvyšší 2350 frankov mesačne pre jednotlivca. Pre páry a registrované partnerstvá je to 3625 frankov, čo zodpovedá 150% namiesto dvojnásobku ako u dvoch slobodných osôb. Prvý pilier je solidárny, lebo nezávisle na príjme dáva minimálny dôchodok po odpracovaní všetkých 42 rokov, a maximálny dôchodok zodpovedá predošlému príjmu 96 tisíc frankov ročne. Príspevky z vyšších príjmov slúžia ako solidárny príspevok pre ostatných. Ľudová iniciatíva AVSplus žiada, aby sa všetky starobné dôchodky AVS (1. pilier), či už súčasné alebo budúce, jednotne zvýšili o 10%. Prvý pilier by sa tak stal silnejším zdrojom hlavne pre nižšie a stredné príjmové kategórie. Príjem 140 tisíc osôb, ktoré poberajú dodatočné sociálne príplatky, by ostal nezmenený, lebo zvýšenie ich dôchodku by bolo absorbované znížením prídavkov. 15 tisíc osôb by malo príjem znížený, lebo by nemohli dostávať dodatočné sociálne prídavky. Len 45 tisíc osôb, ktoré súčasne poberajú dodatočné prídavky, by mali po úprave dôchodkov vyšší príjem. A samozrejme všetci tí, ktorí ho majú už beztak dosť vysoký, aby nepoberali dodatočné sociálne dávky. Opatrenie teda nemá proklamovaný sociálny rozmer.
Pokladňa AVS ročne vypláca 40 miliárd dôchodkov. Plošné zvýšenie všetkých dôchodkov by znamenalo dodatočný výdavok 4 miliárd, ktoré by bolo treba pokryť. V roku 2030 by to bolo už 5.5 miliárd. Z toho 20% by podľa zákona pokryla Konfederácia zvýšením niektorých federálnych daní, ako DPH. Zbytok by bol pokrytý zvýšením príspevkov ekonomicky aktívnych poistencov o 0.4% a zamestnávateľov rovnakým dielom, čo by rovnakou mierou zvýšilo náklady na pracovné miesto.
Problémom tiež je, že generácia "baby-boom" 50-tych a 60-tych rokov postupne prichádza do dôchodkového veku. Ide o populačne silné ročníky. Tento povojnový baby-boom sa zopakoval v ďalších generáciách v slabšej forme a dnes sa vlna rozplynula. Dodatočné náklady vyvolané iniciatívou by sťažili situáciu sociálnej poisťovne 1. piliera, lebo ide o priebežné financovanie. Na udržanie systému Federálna rada (vláda) priniesla projekt "Dôchodkové úspory 2020", ktorý sa snaží riešiť situáciu systémovou reformou s cieľom vyváženého financovania. Celoplošné zvýšenie všetkých dôchodkov o 10% bez ohľadu na individuálnu potrebu ide za hranicu možného financovania a preto ju Federálna rada doporučuje odmietnuť.
Autori iniciatívy argumentujú tým, že dôchodky stále klesajú, lebo dôchodkové pokladne pre 2. pilier sú nútené znižovať vyplácané sumy. Zníženie výnosov z akcií a záporné úroky z vkladov v hotovosti, ako aj finančné straty z hospodárenia spôsobujú eróziu masy našetrených dôchodkov. Naproti tomu 1. pilier nezávisí od ekonomickej konjunktúry a je dobre predvídateľný. Preto by mal byť použitý na kompenzáciu výpadku. Podľa autorov iniciatívy je to alternatívou zvýšenia dôchodkového veku na 67 rokov.
Odporcovia iniciatívy však podporujú Federálnu radu, pretože dnešná tesná rovnováha účtov 1. piliera je len dočasná. Dosiahnutá bola vďaka jednorázovému príspevku od Národnej banky po predaji zlatých rezerv a vďaka prílevu dodatočných pracovných síl po bilaterálnych dohodách. Odchod do dôchodku generácie baby-boom však spôsobí potrebu dodatočného financovania až 7 miliárd v roku 2030. Federálna rada preto spustila reformu "Dôchodkové úspory 2020", ktorá udrží dôchodky a zamedzí vytváraniu deficitu. Tento projekt reformy je už vo federálnom parlamente. Iniciatíva AVSplus by potrebu dodatočného financovania zvýšila až o 4 miliardy a okamžite. Finančná rovnováha by sa nedala udržať.
Iniciatívu odmietajú všetky pravicové politické strany a Evanjelická strana. Naopak podporujú ju všetky strany od socialistov naľavo, všetky odbory a Zelení. O 14 h už bolo jasné, že iniciatíva je zamietnutá, lebo neprešla v 15 kantónoch z 26. O 15 h vyšlo najavo, že latinské kantóny (Jura, Neuchâtel, Vaud, Genève, Ticino) iniciatívu schválili, kým bilingvné (Bern, Fribourg-Freiburg, Valais-Wallis), trilingvný kantón Graubünden-Grisons a všetky germanofónne kantóny ju zamietli. Takému javu sa hovorí Roeschtigraben, priekopa z röschti. Niekedy, trochu zlomyseľne, francúzska nákaza.
Konečný výsledok podľa servera federálnej administrácie bol 59.4% NIE pri účasti 42.6%.
Federálny zákon o spravodajských službách
Spravodajské služby Konfederácie sú súčasťou bezpečnostných zložiek krajiny. Kým polícia koná až po spáchaní skutku, spravodajské služby mu predchádzajú včasným zistením hrozby a varovaním. Činnosť v zahraničí môže zahŕňať sledovanie a vyhodnocovanie všetkých udalostí s významom pre bezpečnosť krajiny, no činnosť vnútri krajiny je obmedzená zákonmi. Spravodajské služby môžu zbierať len informácie o terorizme, výzvednej činnosti, šírení jadrového materiálu, biologických a chemických zbraní, násilného extrémizmu alebo hrozieb proti základnej infraštruktúre. Zakázané je zhromažďovanie informácií týkajúcich sa politickej činnosti občanov, výkonu ústavných slobôd ako slobody vyjadrovania, združovania a zhromažďovania vo Švajčiarsku. Výnimkou sú len prípady, ak by šlo o činnosti vedúce k spomenutým hrozbám.
Technologický pokrok a nové formy terorizmu skomplikovali úlohy a zvýšili hrozbu. Staré zákony už neumožňujú adekvátnu odpoveď na súčasnú expozíciu a preto bola nutná ich novelizácia. Táto umožní monitorovanie telefonických hovorov a internetovej komunikácie vo väčšom rozsahu, avšak za sprísneného dohľadu vykonávaného nad činnosťou zúčastnených bezpečnostných zložiek. V doterajšej praxi je možné zhromažďovanie informácií len v prípade, že tieto sú verejne dostupné a na ich získanie nie je nutné vstupovať do súkromnej sféry. Po novom by bolo možné vstupovať za presne stanovených podmienok do listového a poštového tajomstva, dôvernosti telefonických hovorov a internetovej komunikácie. Tiež používať zariadenia na lokalizáciu a pozorovanie, vstupovať do internetových sietí a robiť prehliadky bytov, vozidiel, batožiny a skladov. Tieto opatrenia bude možné využívať len za prítomnosti jasne profilovanej konkrétnej hrozby a budú podrobené viacerým etapám povoľovacej procedúry: Federálny administratívny tribunál, šéf Departementu obrany, zahraničných vecí, justície a polície. Pôjde teda o povoľovacie procedúry na vysokej úrovni justície a schvaľovanie viacerými politickými zložkami. Odhaduje sa, že spravodajské služby budú podobné opatrenia žiadať asi v desiatke prípadov ročne. Údaje, ktoré nemajú vzťah k hrozbe nesmú byť použité a prebytočné údaje musia byť zničené. Okrem toho občan má právo byť informovaný, či o ňom boli zbierané údaje a akého druhu.
V zahraničí by mohli byť údaje zbierané okrem doterajšieho zberu údajov rádiovej a satelitnej siete aj doteraz zakázanými spôsobom monitorovania káblových spojení. Toto opatrenie je nutné na boj proti kyber-útokom a pre protiopatrenia. I tieto opatrenia budú musieť byť podrobené povoľovacím procedúram vo viacerých etapách.
Doterajšia kontrola zo strany parlamentu, Federálnej rady a Departementu obrany bude posilnená zriadením zvláštneho nezávislého kontrolného orgánu, ktorého šéf bude menovaný Federálnou radou. Tento bude mať autoritu prístupu ku všetkým informáciám a bude každoročne zverejňovať správu o činnosti spravodajských zložiek.
Spolupráca spravodajských služieb a trestnoprávnych autorít ostáva a ich úlohy sa nemenia. Polícia a prokuratúra vyšetrujú skutky, ktoré sa už stali, vždy na základe konkrétneho podozrenia. Spravodajské zložky konajú preventívne a ich úlohou je určiť, či existuje ohrozenie krajiny a tomuto predchádzať.
Iniciátori referenda proti novému zákonu sú znepokojení rozsahom dodatočných právomocí, ktoré otvárajú možnosť štátu - sliediča. Bez konkrétneho podozrenia o nekalej činnosti umožnia tajným službám vmiešavať sa do súkromia občanov, monitorovať ich životy a ich komunikáciu. Nepôjde len o zločincov, ale o všetkých občanov monitorovaných preventívne bez zjavného podozrenia. Všetky e-maily, SMS, facebookové statusy vraj budú systematicky monitorované a analyzované.
Švajčiarska skúsenosť je taká, že Švajčiari sú zberatelia a švajčiarski úradníci tiež. Aféra so zberom informácií v 80-tych rokoch, keď sa o vyše milióne osôb zbierali všetky údaje, ktoré prešli rukami úradov, nechala veľa nedôvery voči autoritám. Avšak zber údajov podľa odporcov iniciatívy neumožnil predísť žiadnej neblahej udalosti. Naopak: veľkoplošný zber informácií znemožňuje účinnú diskrimináciu informácií, ktoré nie sú pertinentné. Ihla v kope sena sa nehľadá tak, že sa zväčší kopa sena.
Ďalším argumentom je koniec švajčiarskej neutrality, lebo spravodajské služby budú môcť zdieľať informácie so zahraničnými náprotivkami. Tiež vykonávať ofenzívne kroky na počítačových sietiach v zahraničí, čo sa rovná agresii v mierových časoch. To vraj povedie k nepriateľským postojom zahraničných vlád i teroristov.
Federálna rada i obe komory federálneho parlamentu doporučujú schváliť nový zákon. K nim sa pripája celá pravica. Naopak celá ľavica od socialistov naľavo vrátane všetkých odborov a Zelených je proti, ako aj kresťansko-socialistická Evanjelická strana. V minulosti boli práve ľavičiaci, anarchisti, odporcovia armády a odborári predmetom nedovoleného a nekontrolovaného zberu informácií. I na predreferendových plagátoch Mladí socialisti citujú Federálnu ústavu, článok 13, odsek 1: Každá osoba má právo na rešpekt svojho súkromia a rodinného života, svojho obydlia, svojej korešpondencie a vzťahov, ktoré nadväzuje prostredníctvom pošty a telekomunikácií. Odsek 2: Každá osoba má právo byť chránená proti zneužitiu dát, ktoré sa jej týkajú.
Malá krajina uprostred Európy však naozaj je v stave zvýšenej bezpečnostnej expozície. Udalosti na Blízkom východe a v Severnej Afrike majú dosah i na Švajčiarsko.
Podľa odhadov o 14 h iniciatíva mala byť akceptovaná asi 60% hlasov. Napokon bol výsledok 65.5% ÁNO pri účasti 41.8%.
Ženevské kantonálne témy
Predmetom novely ústavy je spôsob voľby obecných zastupiteľstiev. V súčasnosti je podľa novej ženevskej ústavy pre zvolenie starostu a radných nutná voľba i v prípade, že počet kandidátov je zhodný s počtom kresiel. Prvé kolo je nutné v každom prípade a ak kandidát získa absolútnu väčšinu v prvom kole, druhé kolo nie je nutné. Ide pritom len o formalitu, lebo nikto nebude eliminovaný a všetci budú tak či tak zvolení. Novela pozostáva z pozmenenia jediného odstavca v zmysle, že ak je počet kandidátov zhodný s počtom miest na obsadenie, voľba je tacitná. Toto opatrenie sa nebude vzťahovať na voľbu Štátnej rady (vlády) a na voľbu dvoch ženevských reprezentantov do federálnej Rady štátov (Senát, 46-členná horná komora federálneho parlamentu).
Za prijatie novely bol konsenzus naprieč celým politickým spektrom, proti boli len komunisti a Zelení. Výsledok tomu zodpovedal: 82.73% v prospech novely.
Druhá téma je omnoho kontroverznejšia. Ide o daňový odpočet nutných profesionálnych výdavkov, konkrétne nákladov na dopravu. Pre federálnu priamu daň je strop odpočtu 3 tisíc frankov. Ale pre kantonálnu a obecnú daň je výpočet ponechaný na kantónoch. V Ženeve bolo možné odpočítať paušálne náklady 3% príjmu, minimum 605 a maximum 1713 frankov ročne. Ak paušál nepokrýva celú vynaloženú sumu, je možné si uplatniť presný odpočet výdavkov na dopravu. V prípade, ak niekto používa na svoje každodenné premiestňovanie sa osobný automobil, jeho náklady sú samozrejme vyššie. Toto je daňovým úradom schválené ako oprávnený výdavok, ak ide o osobu so zníženou pohyblivosťou, alebo ak býva v mieste so zlou obsluhou verejnou dopravou. Prax je taká, že kantón Ženeva je považovaný za dobre obslúžený verejnou dopravou. Avšak frontaliéri, cezhraniční zamestnanci denne dochádzajúci do kantónu za prácou, môžu bývať až v 60 km vzdialenosti a Francúzsko má notoricky mizernú ponuku verejnej dopravy.
Novela spočíva v možnosti dedukcie kantonálnej a obecnej dane len vo výške 500 frankov ročne, čo zodpovedá cene ročnej abonentky na verejnú dopravu. Od opatrenia sa očakáva dodatočný daňový príjem vo výške 28 miliónov frankov ročne. Pri daňovom výbere kantonálnych daní vo výške asi 8 miliárd sa to nezdá veľa, ale ide približne o typickú sumu deficitu financií. Napríklad v 2015 bol plánovaný prebytok rozpočtu 14 miliónov, v polovici roka extrapolovaný výsledok deficit 200 miliónov, konečný deficit bol 21 miliónov vďaka neočakávaným a jednorázovým príjmom 132 miliónov frankov. Šlo o splatenie daňových podlžností daňovníkov, dohodu o vyrovnaní s bankou HSBC a jedným veľkým dedičstvom pol miliardy, ktoré zosnulý jednotlivec odkázal svojej obci Anières s rozpočtom asi 10 miliónov ročne, a tá z neho zaplatila dedičskú daň. Naproti tomu tento daňový príjem by bol opakovaný a teda plánovateľný.
Odporcovia zákona argumentujú tým, že vlastne ide o nové maskované zdanenie. Dane v Ženeve sú už beztak vysoké. Ženeva by sa stala výnimkou, lebo žiaden iný kantón nemá limit na odpočet nákladov na dopravu do zamestnania pod 3 tisíc frankov. Nepoškodí len frontaliérov, ale aj Ženevanov, ktorí nemôžu používať verejnú dopravu zo zdravotných alebo iných dôvodov.
Proti novému daňovému zákonu sú liberáli a radikáli, UDC, zamestnávatelia, odborári a komunisti. Zbytok pravice i ľavice doporučuje nový zákon schváliť. Je to jeden z mála prípadov, keď zhodné doporučenie vydali socialisti i nacionalistická pravica MCG - Hnutie ženevských občanov. Tí na plagátoch robia odpočet extrémneho príkladu, keď si frontaliér na cestu 60 km uplatní dedukciu nákladov 20 tisíc ročne. Faktom ostáva, že ďaleké cesty do Ženevy, ak prestanú byť odpočítateľnou položkou, môžu pohnúť s rentabilitou takého zamestnania pre Francúzov.
Podľa predbežných výsledkov Ženevania akceptovali strop daňových dedukcií na dopravu vo výške 500 Frs ročne asi 58% hlasov.
Priebežné výsledky je možné sledovať na serveri ženevskej televízie.
Kampaň za obmedzenie daňových odpočtov pre dopravu do práce bola dobre dotovaná. Zdroj: autor
Pridané 26. septembra 2016:
Konečné volebné výsledky sú na infografikách v denníku Tribune de Genève z pondelka 26.9.2016 a tiež na serveri federálnej administrácie. Kantonálne hlasovanie je vyhodnotené na kantonálnom serveri - www.ge.ch .
Napriek masívnej kampani ľavice, zákon o spravodajských službách získal veľkú podporu cez celé politické spektrum. Komentár z novín: Islamský štát porazil Snowdena. Zdroj: autor
Kantonálne témy v iných kantónoch
V kantóne Vaud voliči v obci Chenit schválili väčšinou 62.8% výstavbu siedmich veterných elektrární v katastri svojej obce pri jazere Lac de Joux. V Neuchâteli voliči zamietli obe kantonálne témy, zákon o pomoci verejnému čítaniu a knižniciam (61.4%) a o voliteľnosti cudzincov (58%). V kantóne Valais - Wallis ľud 72.6% hlasov masívne podporil podrobenie sa sudcov novozriadenej Rade magistratúry. Sudcovia tam nemali žiadne disciplinárne teleso a nič neriskovali v prípade pochybenia alebo zanedbávania povinnností, ako prieťahy v konaní, alebo rozsudky v nezrozumiteľnom juristickom jazyku. Tiež sa zmení spôsob vymenúvania prokurátorov. Doteraz menovala vláda všetkých 26 prokurátorov. Po novom vláda vymenuje 5 riadiacich prokurátorov, ktorí sa postarajú o vymenovanie radových prokurátorov. Obe zmeny vyžadovali zmenu ústavy a preto boli podrobené hlasovaniu. V Ženeve je to ešte inak: generálneho prokurátora volí priamo ľud.
V kantóne Luzern zamietli 57.8% hlasov daňovú iniciatívu socialistov, ktorí žiadali zvýšenie zdanenia ziskov firiem z 1.5 na 2.25%. Kantón Saint-Gall ostáva v konkordáte Harmos. Iniciatíva UDC žiadala, aby kantón opustil školský konkordát, v rámci ktorého sa vyučuje francúzština ako národný jazyk. Podobná iniciatíva už bola zamietnutá v roku 2010 v kantóne Schaffhausen. Výuka národného jazyka na základnej škole sa považuje za dôležitý prvok národnej súdržnosti. V kantóne Zug bola 62.4% hlasov zamietnutá iniciatíva, ktorá namiesto spisovnej nemčiny žiadala zaviesť na školách povinne švajčiarsky dialekt. V kantóne Zurich 70.5% voličov zamietlo povinnosť podnikov prispievať na materské škôlky, ale v meste Zurich prešlo 56.6% hlasov mestské referendum o novom klzisku. Kredit 120 miliónov sa bude splácať počas 65 rokov. Fungovanie bude stáť mesto 2 milióny ročne. V kantóne Obwald 53.6% zamietli požiadavku socialistov, zľavu na zdravotnom poistení financovanú z daní. V kantóne Uri zamietli zvýšenie odmien poslancov zo 160 na 200 frankov za každý deň schôdzovania a jednorázovú odmenu 600 frankov ročne. Podobné zvýšenie už zamietli v 2009.
V kantóne Ticino - Tessin si 58% hlasov schválili iniciatívu "Prima i nostri" - "Naši najprv". Tento výsledok znamená poriadne napomenutie federálnemu Bernu, že ľudia v kantóne na juh od Álp už takto ďalej nemôžu. "Naši najprv" znamená, že zamestnanie nesmie byť umožnené cudzincovi, ak sa o post uchádza rovnako kvalifikovaný domáci. Podobné opatrenie existuje v Ženeve už dlhšie, ale je jemnejšie, lebo sa týka len štátnej administrácie a zariadení subvencovaných štátom. Súkromný sektor je len vyzvaný, aby zamestnával domácich, no nie je to povinnosť.
Nový ústavný článok v kantóne Ticino - Tessin bude v rozpore s federálnym zákonom, ktorý transponuje medzinárodnú dohodu o voľnom pohybe osôb, ktorá predpokladá rovnaké podmienky pre všetkých občanov EÚ rovnako ako Švajčiarov. Ľudia sa tešia, že sa federálni poslanci konečne zobudia do reality pohraničných kantónov, kde je platový dumping veľkým problémom. Vraj predtým, ako k stolu pozveme cudzie osoby, musí byť dosť jedla pre vlastnú rodinu. V Ženeve denne prekračuje hranicu 83 tisíc cezhraničných pracovníkov. V kantóne Tessin je to podobné: z 200 tisíc pracovných miest je 63 tisíc obsadených cudzincami. Švajčiarsko musí do februára 2017 vyrokovať s EÚ podmienky pre implementáciu hlasovania z 9. februára 2014 "proti masovej imigrácii". Už teraz je jasné, že sa to nebude dať stihnúť. Toto kantonálne hlasovanie dáva návod, ako na to.
Roberto Maroni, prezident regiónu Lombardie, oznámil recipročné protiopatrenia. Paolo Gentiloni, taliansky minister zahraničia, v hlasovaní vidí problém pre vzťahy Švajčiarska s EÚ.
Iniciatíva "Stop platovému dumpingu v kantóne Ticino" síce získala 52.4% hlasov, ale vládny proti-projekt získal 55% a tiež preferenciu voličov. Ak sa vláda rozhodne postaviť proti nejakému návrhu proti-projekt, hlasuje sa ešte o jednej otázke pre prípad, že prejdú oba návrhy. Voliči sa majú rozhodnúť medzi iniciatívou a proti-projektom. Návrh zákona z dielne ľavice mal vytvoriť inšpektorát práce s 5 tisíc úradníkmi, čo by stálo 40 miliónov frankov ročne. Vládny proti-projekt počítal so zapojením paritných komisií a existujúcej inštitucionálnej infraštruktúry za sumu 10 miliónov ročne.
Pre čitateľov, čo prečítali všetko až potiaľto, ešte zopár vtipov z dnešnej tlače:
Postavičky pod federálnou kupolou v Berne: Ľud nás vypočul, tak ho ideme odpočúvať.
Občan hovorí policajtovi, ja som hlasoval proti. Policajt na to, áno, vieme.
Sloni v džungli: Pozorujú nás nejakí ľudia, tak poďme vydávať typické slonie zvuky.
Dôchodcovia na lavičke: Naše starobné poistenie nebude zvýšené? To nie, ale zdravotné poistné áno.
Iniciatíva Zelených odmietnutá, ale aspoň tie milióny volebných lístkov boli na recyklovanom papieri.
