Odkedy strana SMER-SD prevzala zodpovednosť za chod ministerstva životného prostredia, nesie i plnú zodpovednosť za zvyšovanie cien pre občanov, ktoré sa realizuje cez Recyklačný fond. V tomto prípade i za obyčajné baterky.
Dôvodom, pre ktoré by malo byť najrozumnejším riešením zrušenie Recyklačného fondu (RF), som sa venoval už mnohokrát. Fond nenesie zodpovednosť za zhodnocovanie odpadov a v súčasnosti plní de facto len dve úlohy: vyberá zbytočné poplatky, ktoré v cene tovarov platia občania, a spôsobom ich použitia v podstate znemožňuje rozvoj osvedčených, funkčných a lacných systémov zhodnocovania odpadov na Slovensku.
Prvé zdraženie
Čo sa stalo v prípade bateriek? V novele zákona o odpadoch, ktorú prijala súčasná koalícia v septembri 2009, ministerstvo veľmi nenápadnou formuláciou „vpašovalo“ povinnosť pre výrobcov prenosných batérií platiť do fondu poplatok za každý kilogram uvedený na trh. O podobný trik sa v tej istej novele pokúsil aj samotný Recyklačný fond, ktorý chcel tieto platby zaviesť i pre obaly a elektrozariadenia. Nevyšlo mu to až vďaka mediálnemu ohlasu, ktorý zrejme viedol k tomu, že prezident novelu vrátil naspäť. Ministerský návrh pre „baterkárov“ však v novele zostal nezmenený.
Ministerstvo ním zaviedlo poplatky, ktoré vôbec nie sú nízke: v prípade batérií a akumulátorov, ktorých hmotnosť jedného kusu je menšia ako jeden kilogram (teda malých bateriek), je to 6,31 € za každý dovezený alebo vyrobený kilogram.
Čo to znamená reálne? Vláda týmto v podstate vytvorila novú daň. Jej plateniu by sa výrobcovia mohli vyhnúť len vtedy, ak by vyzbierali a zhodnotili prenosné batérie presne v takom objeme, aký uviedli na trh. To je však technicky celkom nemožné. Ani najrozvinutejšie systémy v EÚ nevyzbierajú viac ako 60 %, navyše aj prísna európska legislatíva požaduje iba to, aby sa v roku 2012 zozbieralo a zhodnotilo len 25 percent prenosných použitých batérií a akumulátorov z hmotnosti tých, čo boli uvedené na trh. Takže toto baterkové výpalné budú musieť platiť občania v cenách výrobkov bez ohľadu na to, či sa baterky zhodnocujú alebo nie.
Druhé zdraženie
Ak by výrobcovia chceli túto zbytočnú platbu aspoň o malú časť znížiť (ako už vieme, nulová pri tomto právnom stave nebude nikdy), môžu to urobiť o ten objem batérií a akumulátorov, ktorého zhodnotenie preukážu. Toto by spoľahlivo a lacno fungovalo, ak by ministerstvo zámerne nezužovalo trh spracovateľov. V roku 2005 totiž ministerstvo pod vedením Lászloa Miklósa „prepašovalo“ v zákone o ochrane ovzdušia klauzulu, ktorá výrazne obmedzila prepravu nebezpečného odpadu zo Slovenska. Podľa nej sa odpad musí prednostne zhodnotiť na Slovensku. Toto opatrenie je podľa právnej analýzy , ktorú si dala spracovať IT Asociácia Slovenska, v rozpore so základnými ustanoveniami o voľnom pohybe tovaru a služieb v EÚ.
Na Slovensku máme len veľmi úzky trh spracovateľov. Podľa štúdie , ktorú si dal vypracovať RF, ovláda slovenský trh spracovania olovených batérií a akumulátorov v podstate jediná firma, na baterkovom trhu sú popri nej zo dve menšie. Výrobcovia a dovozcovia sú tak odkázaní na zopár spracovateľských hráčov, ktorí môžu diktovať ceny. A že sa tak i deje, to signalizujú tvrdenia výrobcov a dovozcov elektrozariadení, ktorí majú s touto vládnou reguláciou veľmi podobný problém ako baterkári . Podľa nich im v zahraničí ponúkajú spracovanie odpadov za niekoľkonásobne nižšie ceny, než na Slovensku. Vláda im však bráni využiť lacnejšie spracovateľské kapacity a znížiť tým cenu elektrospotrebičov na Slovensku. Toto diktovanie cien sa dnes deje bez povšimnutia strany SMER-SD, ktorá na verejnosti proklamuje, že boj proti „cenovým diktátorom“ je jednou z jej najdôležitejších agend.
Na záver dodajme, že súčasný legislatívny stav vedie k tomu, že čím vyššiu sadzbu poplatku určí pre seba Recyklačný fond, tým vyššie môžu diktovať ceny spracovatelia, čo dáva „prepálenej“ cene zo strany fondu ďalší zmysel.
Prečo nesie zodpovednosť SMER-SD?
V novembri 2009 predložili poslanci za SDKÚ-DS novelu zákona k problematike batérií a akumulátorov, ktorý mal eliminovať problém spomínaného baterkového výpalného . Aj SDKÚ-DS vie v návrhoch odpadovej legislatívy občas streliť poriadneho capa (napríklad pri probléme schvaľovania skládok ), tento návrh však išiel správnym smerom a odstraňoval základné predražovanie tovarov. Poslanci za SMER-SD ho však sfúkli zo stola .
To bolo v čase, kedy SMER-SD už ovládala rezort. Nič jej teda nebránilo v tichosti podporiť návrh opozície.
Chce to len začať preferovať záujmy širokej verejnosti pred záujmami lobistov pri Recyklačnom fonde.
