Z rozhovoru s českým ministrom financií Miroslavom Kalouskom:
* Po třech letech zase chcete výrazně změnit způsob výpočtu daní a jejich odvádění. Proč se musí daně v Česku měnit tak často, když všichni volají po co nejstabilnějším prostředí?
Mrzí mě to. Superhrubá mzda se sazbou 15 procent měla být mezikrokem k cíli, aby všechny odvody za zaměstnance, tedy sociální a zdravotní pojištění, platil za sebe přímo zaměstnanec z hrubé mzdy. Aby se nerozdělovalo pojištění placené zaměstnancem a zaměstnavatelem. Bylo by to jednodušší a hlavně by si konečně všichni uvědomili, jak je zdaněna jejich práce. To stále většina lidí neví.
* Ani po třech letech, kdy je to měla naučit superhrubá mzda?
Ani po těch třech letech, protože stále máme oddělené odvody u zaměstnance a u zaměstnavatele. Logický následující krok, v který jsem doufal, že uděláme, bylo převést všechny odvody zaměstnavatele na zaměstnance. Slováci se do toho pouštějí a já jim závidím jejich odvahu. Mně se většinu přesvědčit nepodařilo. V okamžiku, kdy nemůžete z tohoto mezikroku udělat ten konečný krok, pak musíte přijít s jinou průchodnou konstrukcí. To je varianta, kdy se daň a pojistné zaměstnance počítají z hrubé mzdy a zaměstnavatel zaplatí 32 procent z objemu vyplacených mezd.
...
Krátka rekapitulácia
Do konca roku 2007 sa v Českej republike pri zdanení príjmov zamestnancov uplatňoval systém progresívnej dane so sadzbami od 12% do 32%. Daňovou reformou vtedajšej českej vlády premiéra Tlustého sa od roku 2008 zaviedla pre zamestnancov rovná daň so sadzbou 15%. Reforma však neznamenala len zavedenie rovnej dane ale aj zmenu stanovenia základu dane - základ dane sa určil ako súčet hrubej mzdy zamestnanca a odvodov, ktoré aj naďalej odvádzal zamestnávateľ. A tento súčet "zľudovel" pod označením "superhrubá mzda".
Dôsledky
Na jednej strane sa tak pre väčšinu zamestnancov znížila sadzba dane, na druhej strane sa však zvýšil základ dane. Celá operácia mala byť výhodná pre zamestnancov a skutočne, výsledkom boli vyššie čisté príjmy zamestnancov. Chybičkou krásy však bolo to, že z reformy vyťažili v prvom rade zamestnanci s výrazne nadpriemernými príjmami, menej už zamestnanci s podpriemernými príjmami. De facto sa namiesto progresívneho zdanenia zaviedlo degresívne. Dôvodom je fakt, že pri stanovení výšky odvodov zamestnávateľa v Českej republike je (podobne, ako na Slovensku) stanovený strop vymeriavacích základov. A tak sa nadpriemerne zarábajúcim zamestnancom do ich "superhrubej mzdy" započítalo proporčne menej, ako u ostatných zamestnancov, pričom sadzbu dane mali všetci rovnakú.
Príklad (zdroj)
Bezdetný zamestnanec s mesačným hrubým príjmom 15 000 korún zaplatil v roku 2008 o 219 korún na dani menej ako v roku 2007.
Bezdetný zamestnanec s mesačným hrubým príjmom 75 000 korún zaplatil v roku 2008 až o 3552 korún menej ako v roku 2007.
Dôvod
K tomuto by nedošlo, keby Česi urobili reformu dôsledne a nie polovičato. Tak ako uvádza minister Kalousek (viď vyššie), cieľom malo byť, aby superhrubá mzda bola skutočne superhrubou mzdou, teda aby zamestnávateľ zahrnul priamo do mzdy zamestnanca všetky mzdové náklady (teda aj dovtedajšie odvody zamestnávateľa) a všetky odvody by platil priamo zamestnanec. Pri súčasnom korektnom predefinovaní sadzieb a stropov pre vymeriavacie základy na odvody by sa tak dosiahol cieľ jednoduchého a spravodlivého výpočtu daní a odvodov. Súčasne by sa konečne dali objektívne porovnať sumy, ktoré "štátu" platí zamestnanec a iné osoby - napríklad SZČO.
Slovenská republika
Na rozdiel od Českej republiky je pripravovaná reforma a zavedenie "superhrubej mzdy" na Slovensku dôsledné a premyslené.
Po prvé, zavedenie superhrubej mzdy nie je fiktívny pojem, ale skutočnosť - zamestnávateľ bude musieť zvýšiť mzdy zamestnancov o doterajšie odvody. Zamestnávateľ už odvody platiť nebude. Cena práce, respektíve mzdové náklady zamestnávateľa tak budú rovnaké.
Po druhé, odvody "po novom" bude platiť len zamestnanec, s novými sadzbami poistného a novými stropmi vymeriavacích základov.
Po tretie, daň z príjmu zamestnanca sa vypočíta z celej novej (zvýšenej) mzdy zamestnanca. Odpočítateľnou položkou bude len nezdaniteľná časť na daňovníka. Zruší sa tzv. milionárska daň a administratívne komplikovaná zamestnanecká prémia. Zachová sa daňový bonus na deti.
Nastavenie jednotlivých parametrov (sadzby, stropy vymeriavacích základov) je také, aby mala drvivá väčšina zamestnancov vyšší výsledný čistý príjem. Získajú najmä zamestnanci s podpriemernými platmi, ktorí nemohli využiť doterajšiu zamestnaneckú prémiu. Treba poznamenať, že aj naďalej bude zamestnávateľ povinný vypočítať a odvádzať dane a odvody za svojich zamestnancov.
Pre zamestnávateľov sa síce nezmenia mzdové náklady, ušetria však na administratíve. Po plnom rozbehnutí nových finančných úradov sa im zredukuje administratíva spojená s platením odvodov asi na štvrtinu. Dnes každý mesiac zasielajú výkaz do Sociálnej poisťovne a do troch zdravotných poisťovní, každý štvrťrok výkaz na daňový úrad. Okrem toho zasielajú prihlášky a odhlášky za zamestnancov osobitne do Sociálnej poisťovne, osobitne do zdravotnej poisťovne. Po novom budú zasielať len jeden mesačný výkaz a to na finančný úrad. Zruší sa komplikované ročné zúčtovanie na zdravotné poistenie. Atď. A to samozrejme znamená úspory aj na strane štátu.
Odkazy
Superhrubá mzda zvýši zamestnancom ich čistú mzdu
Osud českej „superhrubej“ mzdy Slovensku nehrozí
Ako superhrubá mzda zvýši čisté príjmy zamestnancov – konkrétne príklady