Stalo sa už pravidlom,, že koalícia každoročne predstavuje rôzne sociálne balíčky. Zatiaľ čo doteraz sociálne opatrenia nemali závažnejší negatívny vplyv na financie podnikateľských subjektov (okrem minimálnej mzdy, ktorá je ale prijímaná prostredníctvom nariadenia vlády) v súčasnom balíčku sú opatrenia legislatívnej povahy, ktoré tento vplyv jednoznačne majú. Opatrenia boli predstavené až v závere septembra a riadny legislatívny proces so všetkými náležitosťami trvá nejeden týždeň. Bolo teda jasné, že pri dodržaní pravidiel nemôže byť sociálny balíček prijatý s účinnosťou k 1. januáru.

„Riešením“ tejto situácie sú pozmeňujúce návrhy k zákonom.  Poslankyňa Sárközy (MOST-HÍD) jeden pozmeňovák využila a presadila prostredníctvom neho k zákonu o sociálnom poistení, zmenu zníženia odvodovej záťaže pri zamestnávaní dôchodcov, na ktorých sa od januára bude uplatňovať rovnaká odvodová úľava ako na študentov stredných a vysokých škôl.

Tento návrh síce priaznivo ovplyvní podnikateľské prostredie, keďže ponúkne v súčasnom stave nedostatku pracovných síl lepšiu finančnú motiváciu dôchodcom opätovne pracovať, ale pri predstavovaní sociálneho balíčka sa objavili aj návrhy, ktoré budú mať negatívny vplyv na kvalitu podnikateľského prostredia na Slovensku. Príkladom z posledného balíčka sú 13./14. platy, zvýšenie príplatku za nočnú prácu, príplatok za prácu cez víkendy a sviatky a ďalšie.

Paradoxom je, že vláda si v Programovom vyhlásení vlády priznala potrebu zlepšenia kvality prijímaných dokumentov v transparentnom legislatívnom procese. To však sotva znamená, že vláda bude presadzovať svoj program cez pozmeňovacie návrhy poslancov, ako to robí teraz. V prípade transparentného legislatívneho procesu sa dá očakávať absolvovanie všetkých krokov legislatívneho konania podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, ktorá zahrňuje konzultácie s podnikateľskými subjektmi, identifikovanie jednotlivých vplyvov a aj kvantifikáciu vplyvov navrhovanej úpravy na podnikateľské prostredie a najmä medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré prináša odbornej a laickej verejnosti príležitosť reagovať na výzvy nahrnovaných zmien. Jednotlivé kroky prijímania legislatívy generujú predkladateľom alternatívne riešenia, ktoré by za iných okolností nezískali. Laicky povedané, predtým než je zákon prijatý, malo by sa diskutovať o tom, načo ten zákon vlastne je a koho a ako ovplyvní. Diskutovať nielen v parlamente, ale aj s verejnosťou.

Ako sme identifikovali v analýze Menej novelizácií pre lepšie podnikanie, na Slovensku je štátna správa vo vytváraní  právnej istoty veľmi slabá a nepsoľahlivá. Zabezpečenie znalosti zákonov je veľmi náročné vzhľadom na nepravidelnosť a množstvo novelizácií zákonov. Riešením tohto stavu by malo byť, že pri zmenách legislatívy sa bude dodržiavať transparentný legislatívny proces a že nové zákony budú prijímané s platnosťou k 1. januáru.

Odporúčania:

  • Posúdenie finálnej podoby návrhu. Predkladatelia by mali predložiť návrhy na záverečné posúdenie vplyvov vzhľadom na to, že počas medzirezortného pripomienkového konania môžu byť uskutočnené ďalšie legislatívne zmeny s dopadom na analýzu vplyvov. Z celkového počtu legislatívnych návrhov, ktoré posudzovala Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády SR na posudzovanie vybraných vplyvov v predbežnom pripomienkovom konaní bolo len 30,8 % návrhov posúdených aj v záverečnom posúdení. Príkladom dobrej praxe je Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré pri novele Obchodného zákonníka umožnilo až dve medzirezortné pripomienkové konania a tak mohla verejnosť pripomienkami reagovať aj na nové zmeny, ktoré z prvého pripomienkového konania vyplynuli.
  • Sun-set caluse. Vzorom pre predkladateľov by mali byť tie návrhy zákonov, ktoré vyplnili a aplikujú doložku sun-set clause, ktorá je v súčasnosti nepovinnou súčasťou analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie. Doložka sun-set clause znamená, že predkladateľ po stanovenom čase preskúma navrhovanú zmenu z hľadiska účinnosti a účelnosti pri napĺňaní stanovených cieľov, ktoré sa navrhovaným materiálom chceli dosiahnuť.
  • Držať sa vlastného programového vyhlásenia vlády.

Jakub Zeman