Novela zákona o DPH obsahuje okrem najslávnejšej zmeny sadzby aj niekoľko drobnejších technickejších zmien. Jednou z nich je pridanie jediného slova do paragrafu, týkajúceho sa fakturácie tzv. opakovaných a čiastkových dodaní.

Opakované dodania sú služby poskytované pravidelne a v rovnakom rozsahu a sú teda aj fakturované v rovnakom termíne či období a rovnakou sumou. Ide napríklad o nájomné, ochranu objektov či právne služby platené mesačne, kvartálne či ročne paušálnou čiastkou.  Ustanovenie § 19 ods. 3 zákona o DPH, týkajúce sa práve fakturácie týchto dodaní, znelo do konca roka 2009 takto:

„Ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas trvania zmluvy, považuje sa tovar alebo služba za dodaný najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje...“

„Deň dodania“ je v terminológii DPH dôležitý dátum, od ktorého sa odvíjajú také veličiny, akým je zdaniteľné obdobie pre platbu či odpočet DPH alebo termín fakturácie. V praxi to znamenalo, že za každé jedno dodanie – teda napr. mesačné nájomné – stačilo vystaviť jednu jedinú faktúru a bolo úplne jedno, či ešte pred dodaním, počas mesiaca či po jeho skončení. Rovnako bolo jedno, kedy odberateľ za službu zaplatil. Dokonca ako jediný doklad pre celý rok postačil aj splátkový kalendár, ktorý v zmysle iných ustanovení zákona o DPH slúži ako platný daňový doklad pre všetky platby v rámci roka.

Od januára 2010 z tejto vety zmizlo jedno slovo: „najneskôr“. Ods. 3 § 19 zákona o DPH po danej novele a ešte v tejto chvíli znie:

„Ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje...“

Jedno slovo v niekoľkodesaťstranovom texte na prvý pohľad až tak veľa neznamená. V skutočnosti jeho vypustenie dokáže v praxi výrazne znepríjemniť prácu a fungovanie mnohých.

Čo to teda znamená?

Tí, ktorí dodania tohto typu fakturujú a inkasujú po skončení daného obdobia, majú aj naďalej rovnaký a pomerne jednoduchý postup – postačí jeden papier. V prípadoch, ak sa platí vopred či v priebehu kvartálu je to však už komplikovanejšie - použijem príklad kvartálneho nájomného plateného v priebehu daného kvartálu:

  • pred alebo na začiatku každého kvartálu musí prenajímateľ vystaviť tzv. neostrú zálohovú faktúru – teda informatívny nedaňový doklad, ktorý slúži len ako podklad k platbe.
  • nájomca ju v priebehu kvartálu (teda aspoň v tých pozitívnych prípadoch) uhradí
  • po prijatí platby je prenajímateľ povinný vystaviť tzv. daňový doklad k prijatej platbe – ten však ešte nie je daňovým dokladom, týkajúceho sa nájomného, ide len o ostrú zálohovú faktúru, ktorá je dokladom pre DPH z prijatej platby
  • na konci alebo po skončení kvartálu – teda k dátumu, ktorý je jediným možným dňom dodania - je prenajímateľ povinný vystaviť tzv. ostrú vyúčtovaciu faktúru. Teda daňový doklad, ktorý sa týka kvartálneho nájomného. Uvedie v ňom dátum dodania (teda posledný deň kvartálu), text, že ide o nájomné a odpočíta zaplatený preddavok a daňový doklad k platbe. Vyúčtovacia faktúra je teda nulová, vystavená však byť musí.
  • o čosi jednoduchší je postup v prípadoch, ak nájomca (z rôznych dôvodov, sme predsa v rokoch krízy a v krajine 1,5-mesačnej priemernej reálnej splatnosti záväzkov) nájomné v priebehu kvartálu nezaplatí. Vtedy postačí len jedna faktúra a to po skončení daného kvartálu.

Zámerne neuvádzam častejší príklad mesačného nájomného. To bolo z tejto absurdity inými a nezmenenými ustanoveniami zákona vyňaté. Vďaka komplikovanej štruktúre zákona o DPH (rovnako ako jeho daňových bratov), ktorá núti hľadať jednu myšlienku na rôznych miestach, bola však táto možnosť pre väčšinu účastníkov, vrátane mňa a všetkých mne známych kolegov, dokonale skrytá.

Uvedený postup (tri papiere namiesto jedného) mnoho firiem z dôvodu jeho absurdnej zložitosti jednoducho odignorovalo a fakturovalo po starom – teda jednou faktúrou. Koncom septembra jedna z diskutérok na účtovníckom fóre zviditeľnila objavený dokument z daňového riaditeľstva z júna 2010 o zámere akceptovať postup firiem spred novely a v najbližšom možnom termíne zákon opraviť. Tento bol teda tiež skrytý, ako sa len dalo. Kto chcel teda dodržiavať literu zákona, lebo bol za to platený, mal do tohto zverejnenia (a v mnohých prípadoch aj po ňom) o náplň práce postarané.

Počnúc januárom 2011 ustanovenie opäť obsahuje slovo „najneskôr“ – je teda v pôvodnom stave pred zmenou zo začiatku tohto roka. Vyššiespomenutý nezmyselný algorytmus povinností, platný ešte aj v týchto dňoch, prestane zaťažovať firmy a ich pracovníkov.

Začiatkom roka som (priznávam, že mierne sarkasticky) napísal, že pravdepodobným zámerom zákonodarcov bolo zvýšenie zamestnanosti – na správne zvládnutie všetkých povinností je totiž potrebný väčší počet pracovných síl. Či už to tak skutočne bolo alebo bol dôvod iný, je už dnes jedno. Od januára 2011 sa táto bezdôvodne skomplikovaná oblasť dostáva do pôvodného a normálneho stavu.

Ďakujeme.