V roku 2011 ako v poradí druhý krok pred zavedením Odvodového bonusu som s tímom spolupracovníkov pripravil komplexnú reformu odvodov. Reforma mala odvodový systém zjednodušiť a sprehľadniť a mala zaviesť vyššiu spravodlivosť. Ak by sa táto reforma spustila, štát by prišiel o 60 miliónov eur. Inými slovami, čisté príjmy ľudí - zamestnancov, živnostníkov... by sa zvýšili o 60 miliónov. Pozitívne by reformu pocítili napríklad živnostníci s nižšími príjmami, ktorým by sa znížili minimálne odvody z vtedajších 160 eur mesačne na 140 eur mesačne. A takých živnostníkov nie je málo - je to približne 200 tisíc ľudí. Áno, niektorým živnostníkom - najmä tým s vysokými príjmami, čo platili nízke, či dokonca žiadne odvody (umelci, novinári...), by sa odvody zvýšili a platili by toľko, čo platia ostatní. Ak hovoríme o spravodlivosti, nie je možné, aby v systéme existovali neodôvodniteľné výnimky a pre všetkých by mali platiť rovnaké pravidlá a podmienky.

Za známych okolností však k spusteniu reformy nedošlo. Zákon sa v parlamente prerokoval len v prvom čítaní.

Druhá vláda Roberta Fica sa už nezamýšľala nad žiadnymi reformami daní a odvodov a šla rovno na vec, v rámci svojho chápania sveta a v rámci svojho "štýlu" vládnutia. Bez veľkej diskusie (ak za ňu nepokladáme pár stretnutí tzv. Rady solidarity) a dokonca bez poriadneho pripomienkového konania si počas pamätnej augustovej (2012) parlamentnej schôdze schválila zákon, ktorým sa zvýšili odvody živnostníkov, minimálne odvody živnostníkov sa zvýšili o vyše 20 eur mesačne, zvýšili sa maximálne vymeriavacie základy na 5-násobok priemernej mzdy, zaviedli sa odvody z dohôd, zvýšila sa daň lepšie zarábajúcich fyzických osôb na 25%, zvýšila sa daň právnických osôb na 23%, obmedzili sa paušálne výdavky a na úkor sporiteľov a ich budúcich dôchodkov sa zmenil pomer odvodov do prvého a druhého piliera (inými slovami, budúci dôchodcovia boli obratí o pravdepodobne významnú časť ich budúcich dôchodkov).

Robertovi Ficovi nešlo ani o zjednodušenie ani o sprehľadnenie odvodového systému ani o vyššiu spravodlivosť. Šlo len a len o ošklbanie ľudí, ktorí si zarábajú na živobytie vlastnou prácou a ošklbanie budúcich dôchodcov. Hlava nehlava, namiesto šetrenia výdavkov vlády Fico hodil narastajúci štátny dlh na plecia živnostníkov, dohodárov, zamestnancov a ich zamestnávateľov. A akoby to nestačilo, živnostníci boli a sú zaťažovaní ďalšími povinnosťami, byrokraciou a podmienky na ich podnikanie sa neustále sťažujú. Viď napríklad zvýšenie odvodov na zdravotné poistenie pre živnostníkov - študentov alebo dôchodcov, návrh na odňatie rodičovských príspevkov matkám, ktoré majú živnosť, návrh aby živnostníci museli chodiť na povinné zdravotné prehliadky, návrh aby živnostníci a ich rodiny vôbec nemali nárok na pomoc v hmotnej núdzi, sťaženie zakladania s.r.o., návrh na zavedenie daňových licencií a mnohé ďalšie.

Vieme, že sme (SaS) v opozícií a naše návrhy v tomto čase ťažko presadíme. Napriek tomu sme sa rozhodli pripraviť desať opatrení, ktoré by mali zlepšiť podmienky na podnikanie živnostníkov pod názvom "Záchranné koleso pre živnostníkov". Tieto opatrenia budú súčasťou nášho volebného programu pre rok 2016 a dávame verejný prísľub, že ak sa dostaneme v roku 2016 do vlády, tieto opatrenia reálne presadíme.

Nejde o lacný populizmus. O týchto opatreniach premýšľame už veľmi dlho a väčšina z nich nadväzuje na to, čo tvrdíme odvtedy, odkedy vznikla SaS. Je nám jasné, že presadenie desiatich opatrení pre živnostníkov nebude zadarmo a spôsobia výpadok na strane príjmov systému verejných financií - vo výške cca 140 miliónov eur ročne (áno, tieto opatrenia ušetria živnostníkom 140 miliónov eur ročne).

Výpadok príjmov verejných financií navrhujeme kryť úplným zrušením investičných stimulov. Počas rokov 2010 - 2012 pri pôsobení SaS vo vláde objem investičných stimulov výrazne klesol a stimuly, ak vôbec boli poskytnuté, boli najmä vo forme daňových úľav. Robert Fico však rád rozdáva z cudzieho, najmä keď ide o jeho kamarátov a sponzorov (kauza Grandwood) a keďže za jeho druhej vlády sa podnikateľské prostredie znova zhoršuje, nie je schopný získať na Slovensko nových investorov inak, ako investičnými stimulmi.
Ak by sa investičné stimuly zrušili, ušetrilo by sa 70 miliónov eur - tie nech sa radšej použijú na zlepšenie podmienok pre živnostníkov, tak ako to navrhujeme.

Ďalšie úspory - približne 80 miliónov - sa dajú získať tým, že prídavky na deti by sa vyplácali len na prvé štyri deti a ich výška by klesala s narastajúcim príjmom rodičov (mimochodom tak to bolo na Slovensku do roku 2002).

Výpadok príjmov verejných financií by tak bol vykrytý a to nehovorím o predpokladaných pozitívnych vplyvoch. Pri zlepšení podmienok na podnikanie sa dá predpokladať nárast živnostníkov a súčasne zníženie nezamestnanosti. Viac ľudí bude mať prácu. Dá sa tak očakávať vyšší príjem na daniach a odvodoch od nových živnostníkov a naopak pri úbytku nezamestnaných pokles výdavkov štátu na sociálne dávky a na zdravotné odvody. A možno očakávať nielen rast počtu živnostníkov ale po zmenách v Zákonníku práce aj nárast počtu ich zamestnancov - a tak ďalší profit na prospech verejných financií. Nehovoriac už o spoločenskom prínose faktu, že viac ľudí by pracovalo, boli by zodpovední sami za seba a boli by vytiahnutí zo sociálnej siete a chudoby.

<

ZÁCHRANNÉ KOLESO PRE ŽIVNOSTNÍKOV - DESAŤ OPATRENÍ

SaS navrhuje desať opatrení pre zlepšenie podnikania živnostníkov:

1. Zrušenie minimálnych zdravotných a sociálnych odvodov, zrušenie hranice pre povinné sociálne odvody

2. Zrušenie povinného nemocenského poistenia

3. Zavedenie slobody v odpisovaní majetku

4. Zvýšenie nezdaniteľnej časti na dobrovoľné príspevky do II. piliera

5. Zrušenie stropu paušálnych výdavkov a ich zníženie zo 40% na 25%

6. Zrušenie koncesionárskych poplatkov pre živnostníkov

7. Predĺženie lehoty na podanie priznania k dani z príjmov

8. Zvýšenie limitu pre hotovostné platby na 15000 eur

9. Obmedzenie platnosti ustanovení Zákonníka práce pre malých zamestnávateľov

10. Zmena živnostenského zákona

Bližšie tieto opatrenia popíšem v nasledujúcom článku.