Vo Švajčiarsku sa v nedeľu 22. septembra konalo referendum. Ako vždy, hlasuje sa v nedeľu od 10. do 12. hodiny, ale je možné voliť aj poštou. Novinkou je aj voľba cez internet.

Ako obvykle, referendové otázky boli združené. K trom federálnym témam sa v kantóne Ženeva pridala jedna pridružená otázka. Otázky federálneho referenda boli:

1. Akceptujete ľudovú iniciatívu "Áno zrušeniu povinnej vojenskej služby"?
2. Akceptujete federálny zákon z 28. septembra 2012 o boji proti nákazlivým chorobám prenosným na človeka (Zákon o epidémiách) ?
3. Akceptujete novelu federálneho zákona o práci v priemysle, remeslách a obchode zo dňa 14. decembra 2012 (Zákonník práce) ?

Kantonálna otázka v Ženeve znela:
Akceptujete zákon o zmene organizácie súdnictva (Za posilnenie Tribunálu o nájomnom a nájomníkoch) zo dňa 22. februára 2013 ?

Ako vždy, odpovedať je možné len jednoznačne áno alebo nie, alebo na otázku neodpovedať. Ak sú zaškrtnuté oba štvorčeky, je to to isté, akoby nebola zaškrtnutá ani jedna odpoveď na danú otázku. Ak sú na lístku poznámky či odkazy, celý lístok sa stane neplatným. Volebný lístok sa vloží do volebnej obálky, ktorá musí byť zalepená, a táto buď vhodená do volebnej urny v deň volieb, alebo poslaná poštou tak, aby bola doručená najneskôr v predvečer volieb.

Povinná vojenská služba ostáva

Podľa federálnej ústavy, každý muž, ktorý je občanom Konfederácie je dnes povinný slúžiť v armáde. Ak mu v tom zabraňuje svedomie, vykoná náhradnú civilnú službu. Ak mu v službe bráni jeho zdravotný stav, povinnú službu si odslúži v Civilnej obrane. Ak mu bola priznaná invalidita najmenej 40%, od služby je úplne oslobodený. Každý Švajčiar, ktorý neslúži ani v armáde, ani na civilnej náhradnej službe, ani v civilnej obrane, musí zaplatiť daň z oslobodenia od vojenskej povinnosti. Švajčiarky môžu slúžiť v armáde ako dobrovoľníčky.

Iniciatíva žiadala zrušenie povinnej vojenskej služby pre mužov. Armáda má byť zložená len z mužov a žien, ktorí službu vykonávajú dobrovoľne. V prípade akceptovania iniciatívy by bola armáda dobrovoľnou milíciou. Iniciatíva nič nehovorí o počtoch a stavoch v takto organizovanej armáde. Počet a motivácia dobrovoľníkov sa ťažko dá odhadnúť. Podobne aj náhradná civilná služba by bola čisto dobrovoľná. Tak by sa civilná služba stala prístupnou aj ženám. Aj tam sú počty ťažko odhadnuteľné. Zrušenie vojenskej povinnosti by tiež znamenalo zrušenie dane z oslobodenia od vojenskej povinnosti, čím by Konfederácia a kantóny stratili asi 100 miliónov ročne. Dopady na civilnú obranu tiež nie sú jasné a civilná obrana nebola v texte iniciatívy spomenutá vôbec. Pretože civilná obrana je platnou alternatívou k povinnosti služby, schválenie iniciatívy by znamenalo presun vojenskej povinnosti z armády na civilnú obranu a dobrovoľníci by si mohli vybrať armádu. Náklady na reorganizáciu je ťažké odhadnúť, lebo milícia zatiaľ neexistuje a musela by najprv byť vytvorená. S milíciou dobrovoľníkov nie sú ani medzinárodné skúsenosti, lebo žiadna moderná krajina takú armádu nemá. Milície zložené z civilov boli napríklad organizované Američanmi vo vojne o nezávislosť v 18. storočí a pri občianskej vojne v 19. storočí. Náklady na vybudovanie milície by záviseli od počtu dobrovoľníkov, od motivačnej sumy, počtu dní služby a od ich materiálneho vybavenia.

Na zabezpečenie rovnakých funkcií, ako súčasná armáda, by milícia musela mať podobné stavy mužov a vybavenie, ako súčasná armáda. Náklady by však boli nutne vyššie, lebo pri nedostatku dobrovoľníkov by musela byť vyplácaná finančná motivácia dobrovoľníkom, aby boli pritiahnutí vhodní branci. Menšia armáda zložená z dobrovoľníkov by bola lacnejšia, ale nedokázala by plniť rovnaké úlohy, ako dnešná armáda.

Jediným racionálnym argumentom podporovateľov iniciatívy je koniec studenej vojny, vďaka čomu už krajina nepotrebuje silnú armádu sto tisíc mužov. Preto je povinná služba anachronizmom. Inak sú to argumenty len emocionálne, ako "čakať, vyfajčiť cigaretu, čakať, chvíľu sa plaziť v blate, čakať, postaviť stan, vyčistiť zbraň - to sú spomienky na vojenskú službu". Alebo: "mladí muži majú lepšie plány, než strácať čas v armáde - vyučiť sa, nájsť prácu, založiť rodinu, starať sa o deti a nie hrať sa na vojačikov". Ich server web je na adrese www.finconscription.ch

Výsledok hlasovania je neúprosný: 26.8% hlasov za, 73.2% hlasov a všetky kantóny proti iniciatíve. Najviac hlasov iniciatíva získala v kantónoch Ženeva (42.1%) a Jura (41.4%), najmenej v kantónoch v strednom Švajčiarsku (okolo 16%). Federálna vláda netajila svoje uspokojenie. Federálny radca a prezident Konfederácie Ueli Maurer hovorí, že sa bude napredovať s nákupom Gripenov.

Zákon o epidémiách schválený

Federálny zákon o epidémiách je odpoveďou na fakt, že hrozba nákazlivých chorôb pre populáciu sa za posledné desaťročia zmenila. Objavili sa nové choroby, medzi nimi strašná horúčka SARS, ale tieto sa aj šíria rýchlejšie, lebo sa zvýšila mobilia ľudí, ktorí nezriedka cestujú na iné kontinenty aj niekoľko krát ročne. Existujúce lieky sú stále menej účinné proti novým baktériám a úplne bezmocné proti niektorým vírusom. Starý zákon o epidémiách z roku 1970 už neumožňuje účinne sa brániť proti epidémiám a federálna vláda sa rozhodla zákon novelizovať tak, aby umožnil lepšiu detekciu epidémií, diagnózu a liečbu v prostredí multirezistnentných a nozocomiálnych nákaz pacientov a zdravotného personálu. Kompetencie Konfederácie a kantónov boli jednoznačne určené, čo pomôže vyhnúť sa chaosu v krízových situáciách, keď sa zamedzí drahým dvojitým opatreniam. Takáto koordinácia je nutná i pre zníženie infekcií vírusom AIDS a post-operatórnych infekcií v nemocničnom prostredí.

Súčasný zákon umožňuje kantónom urobiť povinnými niektoré očkovacie kampane. Táto možnosť bude obmedzená na prípady bezprostredne hroziaceho nebezpečia, keď nie je možné ochranu populácie robiť iným spôsobom. Povinné očkovanie sa po novom bude týkať len presne určeného okruhu osôb, napríklad personálu v prenatálnej starostlivosti a v pôrodniciach. Personál bez očkovania by v krízovej situácii mohol byť dočasne preradený na iné oddelenia. O povinnom a všeobecnom očkovaní veľkých skupín osôb už bude rozhodovať federálna vláda. K takej situácii, ktorá by si takéto opatrenie vyžiadala, dodnes nikdy nedošlo, no napriek tomu bolo mnoho ľudí očkovaných proti ich vôli. Podľa nového zákona už nebude môcť dôjsť k nedobrovoľnému očkovaniu a ustanovuje možnosť odškodnenia osôb postihnutých následkom očkovania. Tiež sa ustanovujú nové pravidlá pre manipuláciu s patogénmi mimo laboratórneho prostredia, aby sa predišlo hrozbám pre verejné zdravie ako pri kampani očkovania líšok proti besnote v roku 1978. Deti sa v školách povinne dozvedia spôsobom primeraným ich veku o chorobách ako meningitída či AIDS.

Pre niektorých občanov bol však nový zákon priveľkým zásahom do slobôd a neúmerne posilnil federálne kompetencie na úkor kantonálnych, a preto zorganizovali petíciu proti novému zákonu o epidámiách. Petícia bola úspešná a vláda vyhlásila referendum. Argumenty odporcov nového zákona o epidémiách hovoria o povinnom očkovaní praticky pre všetkých: rizikové skupiny, deti, staré osoby, niektoré profesijné kategórie, čo sa môže týkať aj väčšiny populácie. Odškodňovať obeti očkovania z daní znamená darček farmaceutickým firmám. Rozširovanie geneticky pozmenených organizmov znamená ohrozenie verejného zdravia, informácie o chorobách počas vyučovania v školách znamená nútenú sexualizáciu detí a štátnu indoktrináciu, pričom štát nemá čo rozhodovať o školskom vyučovaní. Prijímanie informácií a doporučení Svetovej organizácie zdravia (WHO) a poskytovanie dát pre WHO je porušením suverenity a diktátom WHO ako napríklad pri nedávnom poplachu okolo prasacej chrípky. Hovoria o sanitárnej diktatúre. Argumenty sú prezentované na serveri www.non-a-cette-loi-sur-les-epidemies.ch

Výsledky hlasovania sú 60% hlasov a 22 kantónov za nový zákon o epidémiách. Odmietnutý bol v štyroch kantónoch: Uri, Schwyz a oba polokantóny Appenzell vnútorný a vonkajší. Najviac hlasov zákon získal v kantónoch Ženeva (77.8%) a Vaud (73.5%). Odporcovia zákona hovoria, že budú pokračovať v boji proti akémukoľvek povinnému očkovaniu.

Nočný predaj na čerpacích staniciach prešiel tiež

Zmena zákonníka práce o nočnej práci bola akceptovaná 55.8% hlasov a 18 kantónmi. Proti boli rurálne kantóny Uri (56.5%), Jura (65.3%), Neuchâtel (53.3%), Fribourg-Freiburg (50.9%), Valais-Wallis (56.7%). Najväčšiu podporu získal nový zákon v mestách. V podstate šlo len o malú zmenu: na čerpacích staniciach, aj keď by boli otvorené 24 hodín, sa medzi 1:00 a 5:00 nesmel predávať tovar nesúvisiaci s pohonnými hmotami a rýchlym občerstvením. Ak mala čerpacia stanica potraviny, museli byť prikryté a nemohli sa predávať. Odteraz sa na hlavných ťahoch ciest a na diaľniciach budú môcť predávať aj v noci. Sortiment obchodov bol ale zúžený na cestovné a hygienické potreby, občerstvenie a noviny. Odporcovia boli hlavne ľavicové a odborárske kruhy, ktoré hovoria o začiatku nebezpečnej špirály rozširovania nočnej práce, a tiež katolíci, ktorí sú proti práci v noci a v nedeľu.

Nezávisle od tohto referenda, pred tromi týždňami Federálny tribunál zakázal malým obchodom Coop Pronto a čerpacím staniciam nedeľnú prácu, aj keď by to bolo v rámci rodiny. Predtým sa hojne využívala výnimka zo Zákonníka práce, ktorá povoľovala prácu v noci a v nedeľu, ak šlo o rodinných príslušníkov. V novinách sa objavovali inzeráty ako "hľadáme vedúceho čerpacej stanice s veľkou rodinou" alebo "Dalibor Skoric sa teší podpore svojej manželky, matky, otca, svokry, švagrinej a sesternice". Rodinné podniky si stále môžu uplatniť výnimku a pracovať podľa vlastného uváženia, ale podľa názoru Federálneho tribunálu obchodné spoločnosti s ručením obmedzením alebo akciové spoločnosti nie sú rodinnými podnikmi. Coop Mineralöl AG bude musieť riešiť 7 svojich prevádzok Coop Pronto z 57 (3 v Bazileji, 2 v Lausanne a po jednom v Ženeve a St. Gallene), Migros 2 čerpacie stanice Migrolino a Valora jeden Avec-Shop v mestečku Uznach. Pekná infografika výsledkov federálnych tém je na stránkach Tribune de Genève.

Kantonálne a obecné hlasovania

V mnohých kantónoch sa k trom federálnym otázkam pridali kantonálne a obecné. V kantóne Ženeva bolo rozhodnutie Veľkej rady (parlamentu) o zmene súdneho poriadku podrobené povinnému referendu. Žiadna strana ani politická sila nebola proti rozšíreniu počtu sudcov a prísediacich z 30 na 36 pre Tribunál nájomného a nájomníkov, ktorý rieši spory medzi nájomníkmi a nájomcami a je beznádejne preťažený. Novela bola schválená 93.1% voličov.

Italofónny kantón Ticino - Tessin bude prvým švajčiarskym kantónom, kde sa ústavne zakáže nosenie islamského závoja na verejnom priestranstve. Veľkou väčšinou hlasov 2:1 o tom rozhodli voliči v nedeľu. Moslimky sa budú môcť zahaľovať len doma alebo na miestach modlitieb. Vládny proti-projekt zakázať zahaľovanie tváre v zákone o verejnom poriadku bol schválený tiež, ale preferenčnou otázkou voliči uprednostnili zapísanie zákazu do ústavy. Ticino - Tessin tak nasleduje Francúzsko a Belgicko, kde je nosenie islamskej šatky zakázané tiež. Problém je skôr len teoretický, lebo v kantóne Tessin je veľmi málo moslimov a preto tiež vláda prišla s proti-projektom. Hoci text iniciatívy otvorene burku a nikáb nespomína a hovorí sa len o zahaľovaní, maskovaní a schovávaní tváre a o bezpečnosti pri manifestáciách a športových podujatiach, v ústavnom článku je tiež veta o tom, že nik nesmie iného nútiť si zahaľovať tvár kvôli pohlaviu. Autor iniciatívy Giorgio Ghiringhelli neskrýva, že ide o pokračovanie kampane proti minaretom. Amnesty International je konsternovaná, lebo vraj ide o útok na slobodu vyznania a slobodu prejavu. Zápis zákazu zahaľovania sa do ústavy znamená, že z ústavy môže byť vyňatý jedine novým referendom. Právnici hovoria, že ústavný článok len vymedzuje právny rámec a detaily bude treba upresniť vo vykonávacom zákone. Po úspechu iniciatívy v tomto prvom kantóne je pravdepodobné, že príklad budú nasledovať ďalšie kantóny.

Starý štadión Hardturm nebude obnovený. FC Zurich a Grasshopper si na novom 19-tisíc miestnom štadióne tak skoro nezahrajú. Občania mesta Zurich odmietli kredit 216 miliónov tesnou väčšinou 50.8% hlasov. Rozdiel hlasov bol len 1747. Ak by tam mali Fico, štadión by sa jednoducho schválil väčšinou hlasov 1:0. Ľudia v Zurichu vedia, že je ťažké zbohatnúť rozhadzovaním peňazí.

V kantóne Aargau ľud zamietol väčšinou 60.3% hlasov iniciatívu lekárov, ktorí žiadali možnosť predávať lieky. To budú i naďalej môcť len lekárne. Zákaz predaja liekov priamo lekármi platil od roku 2009. V odpovedi na iniciatívu lekárov si lekárnici zorganizovali vlastnú iniciatívu, ktorá žiadala zákaz predaja liekov kdekoľvek mimo lekární zapísať do ústavy. I táto iniciatíva bola voličmi zamietnutá, a to 61.2% hlasov. Voliči tak nasledovali doporučenia vlády i kantonálneho parlamentu. Deväť kantónov zakazuje predaj liekov priamo lekármi. Bern, Graubünden a Schaffhausen majú zmiešaný režim a ostatné kantóny nemajú žiadne obmedzenie na predaj liekov.

Mesto Bern si odsúhlasilo 54,2% hlasmi legálne miesto na mestskej parcele v rozlohe 6000 m2 na periférii mesta pre parkovanie maringotiek a obytných prívesov kočujúcimi ľuďmi. Proti návrhu boli hlavne občania žijúci v blízkosti tej parcely. Stále v kantóne Bern, v jeho frankofónnej časti zvanej Jura Bernois, v doline Tavannes, sa neuskutoční zlučovanie obcí Bévilard, Court, Malleray, Pontenet a Sorvilier, z ktorých mala vzniknúť obec Valbirse s 5600 obyvateľmi. K úspechu projektu bol nutný súhlas všetkých obcí, ale v dedinke Court hlasovanie skočilo 352 hlasmi proti, 251 hlasmi za. Odmietnutie čo i len jednou obcou má účinok veta. Dôvodmi boli hlavne finančné otázky a obava zo straty miesta pôvodu.

V kantóne Luzern ľud zamietol iniciatívu agrárnej strany SVP-UDC "Za zavedenie dialektu v škôlkach" väčšinou 53.3% hlasov. Proti-projekt kantonálnej vlády, aby učiteľky v materských školách hovorili švajčiarskym dialektom i spisovnou nemčinou bol schválený 57.8% voličov. V kantóne Zurich bola podobná iniciatíva úspešná a od školského roku 2012-13 sa tam v škôlkach hovorí už len dialektom. Sú aj ľudia, ktorým vadí, že rozprávky pre deti sú v spisovnej nemčine. Vedie to k tomu, že deti síce v bežných situáciách hovoria dialektom, ale pri hrách používajú spisovnú nemčinu. Dialekt sa veľmi rozšíril počas vojny, keď sa Švajčiari chceli odlíšiť od Nemcov.

V kantóne Basel-Stadt bola 55.8% voličov zamietnutá iniciatíva združenia nájomníkov ASLOCA, ktorá žiadala dostatok finančne dostupných bytov pre strednú triedu a pre chudobných. Umiernenejší vládny proti-projekt bol akceptovaný 60.5% voličských hlasov.

Po dlhej právnej bitke bol v kantóne Zug pozmenený volebný systém na bi-proporcionálny "Double Pukelsheim", ktorý ruší nevýhodnosť pre malé strany. Súčasný systém bol považovaný za zdroj nerovnosti volebných šancí, čo bolo v roku 2011 skonštatované aj Federálnym tribunálom. Vláda potom prišla s návrhom dať hlasovať o súčasnom systéme i o systéme "Double Pukelsheim", proti čomu bola Socialistická strana a otázka skončila opäť pred Federálnym tribunálom. Ten rozhodol, že o súčasnom systéme sa nemá rozhodovať v referende, a tak ostala len otázka o akceptácii systému "Double Pukelsheim". Hlasy sú priradené stranám nie podľa výsledkov v okrskoch, ale celého kantónu a vplyv rozdielnych veľkostí okrskov sú eliminované. Tento systém dvojitého menovateľa už používajú kantóny Aargau, Zurich a Schaffhousen. V kantóne Zug bol teraz schválený zdrvujúcimi 80.6% hlasov.

V kantóne Uri voliči schválili možnosť policajtov vystupovať v utajení a zrušiť zoznam 20 obcí v ústave. Vďaka tomu bude v budúcnosti možné zlučovať obce bez toho, aby sa musela zakaždým meniť ústava. V kantóne Graubünden schválili voliči iniciatívu, aby firma Repower nesmela postaviť uhoľnú elektráreň na juhu Talianska. Zákaz bude platiť pre všetky firmy so štátnou účasťou. Vo Švajčiarsku nie sú žiadne uhoľné elektrárne. 60% elektriny pochádza z vodných a 40% z jadrových elektrární. Vládny proti-projekt bol podobne ako pôvodná iniciatíva akceptovaný tiež, ale rozhodla tretia otázka o preferencii riešenia (ak by boli schálené oba projekty, iniciatíva i proti-projekt, ktorý z nich uprednostňujete?). V kantóne Bazilej-Vidiek voliči schválili tesnou väčšinou finančnú pomoc zdravotným poisťovniam vo výške 2.2 miliardy frankov. Odporcovia projektu hovorili o 5 miliardách, lebo poisťovne majú kapitálové krytie len 80%. Kantón poskytne 1.02 miliardy, 230 iných organizácií a inštitúcií vrátane obcí zvyšných 1.2 miliardy. V kantóne Solothurn voliči zamietli iniciatívu agrárnej strany SVP-UDC proti zvyšovaniu administratívnych poplatkov, z ktorých sa niektoré nezvýšili už 30 rokov. Poplatok za poľovný lístok sa tak zvýši z 300 na 600 frankov a súdnoznalecké poplatky budú môcť byť vo výške až 5000 frankov namiesto 3000. SVP-UDC hovorí o tichom zvyšovaní daní. Vo Švajčiarsku je referendum možné o každej otázke vrátane daní, nakoľko ide o najvyšší legislatívny nástroj a suverénom je ľud.

Tento text vychádza z volebného materiálu a z novinových článkov. Na serveri Bundeskanzlei - Chancellerie fédérale sú témy popísané podrobnejšie. Výsledky hlasovania sú zverejnené tu.

Chcete, aby si tento článok prečítalo čo najviac ľudí? Pošlite ho na vybrali.sme.sk