Vo Švajčiarsku je možné zorganizovať ľudovú iniciatívu, ktorá prichádza s originálnym legislatívnym návrhom. Pod iniciatívu sa zbierajú podpisy, ktorých na federálnej úrovni musí byť minimálne 100 tisíc, a lehota plynie od odovzdania textu iniciatívy na úrade. Takisto je možné referendom napadnúť ľubovoľný nový zákon, a k tomu sa tiež zbierajú podpisy. Ak je ľudová iniciatíva úspešná, teda ak boli v lehote nazbierané potrebné podpisy, koná sa na tú tému všeľudové hlasovanie - referendum. To spravidla padne do jedného zo štyroch hlasovacích dní do roka. Aby sa ušetrilo, voľby sa tiež organizujú tak, aby pokiaľ možno boli konané v referendový deň a pri federálnych hlasovaniach sa zvezú i kantonálne a obecné otázky.

Teoreticky môže stať, že by sa hlasovanie nekonalo, lebo do košíka nespadla žiadna "zrelá" otázka, ale je to vzácny úkaz. Naopak, častejšie sa stáva, že sa hlasuje o viacerých otázkach. Tentokrát v nedeľu 5. júna bola referendová úroda bohatá. Hlasovalo sa o piatich federálnych otázkach, v republike a kantóne Ženeva o šiestich kantonálnych a v meste Ženeva zároveň o dvoch mestských.



Ľudová iniciatíva "V prospech verejnej služby" žiadala, aby Konfederácia a podniky v jej vlastníctve alebo k nej viazané nesledovali ziskovosť, ale len uspokojenie základnej služby. Tiež, aby odmeny vyplácané v týchto podnikoch neboli vysoké ako v súkromnom sektore, ale aby boli viazané výškou platov vo federálnej administrácii.

Podniky ako Švajčiarske federálne železnice SBB - CFF, pošta a Swisscom sa stali súkromnými firmami v 90-tych rokoch. Predtým boli súčasťou federálnej administrácie ako administratívne jednotky. Po novom sú to akciové spoločnosti podľa obchodného práva, kde je akcionárom Konfederácia buď ako jediný, alebo ako majoritný akcionár. Tým získali podniky viac voľnosti, aby reagovali na dopyt na trhu, potrebu nových technológií, či adaptáciu manažmentu, aby obstáli v konkurencii. Majoritný akcionár si okrem vlastníckych práv uplatňuje výsadu štátneho dozoru, aby podniky uspokojovali služby vo verejnom záujme, kvôli ktorým existujú, a všetky pravidlá s tým súvisiace. Napríklad Swisscom má povinnosť ponúkať telefónne a internetové pripojenie všetkým domácnostiam v krajine nezávisle na ich lokalite, odľahlosti, nadmorskej výške a pod.

Iniciatíva odráža rastúcu nespokojnosť časti obyvateľstva s cenami, ktoré tieto podniky uplatňujú, a so službami, ktoré poskytujú. Napríklad s každoročným rastom cien vlakových lístkov. Kedysi sa dalo cestovať vlakom zo Ženevy do Lausanne a naspäť za menej, ako 20 frankov. Dnes spiatočný lístok stojí 50. Lístok Bern - Zurich stál v roku 1990 asi 50 frankov, dnes už 100. Zvýšila sa síce aj frekvencia spojov, aj kvalita vozňov, ale niektoré vlaky bývajú preplnené. Od roku 2000 bolo zrušených 1748 pôšt, a len za tri roky medzi 2007 a 2010, pošta zrušila 5000 poštových schránok z 20 tisíc.

Na druhej strane železnice mali priemerný zisk medzi 2009 a 2014 vo výške 333 miliónov frankov ročne. Vysoké telefónne tarify umožnili Swisscomu vytiahnuť z vrecák užívateľov za rovnaký čas kumulovaný zisk vyše 7 miliárd frankov. Plat riaditeľa Swisscomu bol 1.7 milióna frankov ročne, riaditeľa železníc cez milión, riaditeľky pošty 825 tisíc. Plat federálneho radcu (jedného zo 7 členov federálnej vlády) je 475 tisíc frankov ročne.

Iniciatíva žiada, aby federálne podniky boli neziskové. Majú realizovať výkony vo verejnom záujme bez tvorby zisku. Ak by sa náhodou vytvoril zisk, tento má ostať v podniku na investície a nebyť rozdelený akcionárom. Krížové subvencie majú byť zakázané. Okrem toho iniciatíva žiada, aby platy, odmeny a honoráre vyplácané zamestnancom federálnych podnikov nemohli byť vyššie, ako platy úradníkov vo federálnej administrácii. Pošta, Swisscom a železnice by mali vypracovať tabuľky ekvivalentov funkcií a platových tried a prispôsobiť im odmeňovanie. A napokon majú federálne podniky transparentne prezentovať účtovné uzávierky a vykazovať základné funkcie zvlášť a iné komerčné aktivity zvlášť. Napríklad na pošte sa predávajú nielen známky, obálky a papierenský tovar, ale aj žiarovky, knižky, hodinky, nožíky, telefóny i počítače.

Krížové subvencie sú vo verejných službách bežné. List stojí rovnakú sumu, či sa doručí priamo v meste, alebo či bol podaný v odľahlej dedine v horách. Pošta nedoručuje zásielky kamiónmi, ale poštovými autobusmi, ktoré prepravujú aj cestujúcich. Medzi osobnou dopravou na lukratívnych tratiach Ženeva - Zurich - St. Gallen s vlakmi Intercity a na lokálnych tratiach v horách sú vyrovnávacie finančné toky. Iniciatíva pri zákaze krížových subvencií medzi sektormi nešpecifikuje, o aké sektory by malo ísť. Či v rámci tej istej služby, ale na geografickom základe, alebo medzi podnikmi vlastnenými Konfederáciou, alebo medzi Konfederáciou a jej podnikmi. Jasne je špecifikované len to, že federálne podniky nemajú vyplácať zisk Konfederácii a iným akcionárom. Argumenty a požiadavky referendového výboru sú zhrnuté na serveri www.proservicepublic.ch.

Federálna rada (vláda) doporučila voličom iniciatívu zamietnuť, lebo akceptácia iniciatívy by znížila slobodu podnikania strategickým podnikom a tak znížila ich súťažeschopnosť na liberalizovanom trhu. Federálne podniky už nemajú monopol ako kedysi a musia sa správať rovnako, ako ich súkromní konkurenti, čo bolo i dôvodom ich premeny na akciové spoločnosti. Súčasne poskytované služby sú na vysokom štandarde: vlaky jazdia často a načas, Švajčiarsko má vysokú hustotu poštových úradov a jednu z najvyšších rýchlostí internetu poskytovaného všade na území za rovnakých podmienok. Schopnosť inovácie a rozvoj podnikov by utrpeli, ak by sa im umelým zásahom zakázala ziskovosť. To isté platí o platoch. Ak by federálne podniky nemali podobnú voľnosť tvorby platov, ako majú ich súkromní konkurenti, nevedeli by zaplatiť kľúčové kádre podľa trhových podmienok.

V roku 2014 pošta, Swisscom a železnice zaplatili na dani zo zisku 500 miliónov. Okrem toho zaplatili 780 miliónov frankov dividend do pokladne Konfederácie. Ak by bola iniciatíva úspešná, zisk by sa už nemohol tvoriť a nebola by ani daň, ani dividendy. Výpadok by sa musel kompenzovať výberom daní.

Iniciatívu odmietli takmer všetky politické strany a hnutia. V Ženeve ju podporili len komunistická Strana Práce, nová politická strana Integrálna politika s inteligenciou v srdci, a pravicová kresťanská strana UDF, Demokratická federálna únia.

Za iniciatívou stál jeden spotrebiteľský časopis a ľudia im nevedeli odpustiť, že to nie je demokraticky zvolené teleso s podporou a legitimitou, ale súkromná firma. Iniciatíva bola zamietnutá veľkou väčšinou 67,6% hlasov voličov a vo všetkých kantónoch, ale vzhľadom k nulovej oficiálnej podpore tých 32.4% hlasov v prospech iniciatívy znamená, že medzi ľuďmi naozaj panuje nespokojnosť. V Ženeve, silne závislej na výkonnej železnici, bolo odmietnutie 72.6%, rovnako ako v kantóne Appenzell-Innenrhoden. V Luzerne odmietnutie dosiahlo 73.1%. Najslabšie NIE zaznelo v socialistických kantónoch Jura (58.6%) a Neuchâtel (58.7%). Výsledky sú na serveri federálnej administrácie.


Ľudová iniciatíva "Za bezpodmienečný základný príjem" žiadala ustanoviť na federálnej úrovni bezpodmienečný a všeobecný základný príjem. Tento príjem by mal zabezpečiť celej populácii viesť dôstojnú existenciu a zúčastňovať sa verejného života, nezávisle na výkone zárobkovej činnosti. Detaily boli popísané v blogu Bezpodmienečný príjem pre všetkých.

Otázku zavrhlo 76.9% voličov a všetky kantóny, čo je jednoznačné. Najvyššiu podporu iniciatíva získala v kantónoch na francúzskej hranici Basel-Stadt (36%), Jura (35.8%), Ženeva (34.7%) a Neuchâtel (31.2%). Najnižšiu v konzervatívnych horských kantónoch hlbokého Švajčiarska Appenzell Innenrhoden (12.6%), Nidwald (13.2%), Obwald (13.8%), Schwytz (13.9%), Uri (15.5%)



V ľudovej iniciatíve "Za vyvážené financovanie dopravy" išlo o to, aby všetky dane z minerálnych olejov a z cestnej dopravy ostali v sektore cestnej dopravy. Dnes je daň z minerálnych olejov spolovice ponechaná na cesty, druhú polovicu však Konfederácia používa na financovanie iných jej úloh. O iniciatíve pojednáva jeden z predošlých blogov Tŕnisté otázky dopravy. Iniciatíva bola zamietnutá 70.8% voličov a jednomyseľne vo všetkých kantónoch. Výsledky sú na serveri federálnej administrácie.



Novela federálneho zákona o lekársky asistovanom počatí má za presne definovaných podmienok dovoliť genetickú analýzu embryí vzniklých vďaka umelému oplodneniu pred ich implantáciou. V súčasnosti je táto analýza vo Švajčiarsku zakázaná. Novela zákona predstavuje vykonávací predpis k ústavnému článku schválenému v referende v júni 2015.

Preimplantačná diagnóza (DPI) sa bude používať predovšetkým na zistenie, či embryo nie je nositeľom ťažkej genetickej choroby, ktorého nositeľmi sú rodičia. Do maternice sa implantujú len embryá, ktoré nie sú postihnuté genetickými anomáliami. Rodičia tak budú môcť mať potomkov, ktorí nie sú postihnutí. Dnes sa preimplantačná diagnóza nerobí, prenatálne analýzy sa robia až pri tehotenstve. V prípade pozitívneho nálezu genetického postihnutia sa musia rodičia rozhodnúť medzi donosením plodu a prerušením tehotenstva.

DPI sa bude využívať i pre prípady, keď rodičia nemôžu mať deti počaté prirodzeným spôsobom. Mnoho tehotných žien sú opakovane konfrontované so spontánnymi potratmi. DPI umožní vyhľadávať niektoré želané genetické charakteristiky embryí vzniklých umelým oplodnením, aby sa potom mohli na implantáciu vybrať len embryá s navyššími šancami na vývoj. Cieľom eliminovať čo najviac možnosti tehotenských komplikácií a zvýšiť pravdepodobnosť, že žena donosí dieťa až do pôrodu.

Všetky ostatné aplikácie DPI ostávajú zakázané. Nesmie sa vyberať pohlavie dieťaťa či farba jeho očí. Zakázané ostane i počatie s cieľom vytvoriť kompatibilného darcu orgánov pre ťažko chorého brata alebo sestru.

Budúci rodičia sa môžu slobodne rozhodnúť, či chcú podstúpiť preimplantačnú diagnózu, alebo nie. Lekári musia podať úplnú informáciu, aby dotknuté páry mohli urobiť informované rozhodnutie. Počas rozhovoru sa bude povinne treba dotknúť lekárskych tém, ako pravdepodobnosť genetického postihnutia u dieťaťa, ale aj osobné otázky, ako každodenný život s ťažko postihnutým dieťaťom. DPI nebude preplácaná zdravotnými poisťovňami.

Počet embryí vyvinutých počas jedného liečebného cyklu je dnes obmedzený na tri a tieto musia byť implantované do tela matky. Po novom bude možné pracovať až s dvanástimi embryami a lekár z nich môže vybrať jedno jediné na implantáciu. Vláda predvídala 8 embryí bez chromozónových testov, ale parlament počet embryí zvýšil až na 12 a povolil chromozómové testy. Nepoužité embryá budú môcť byť uschované. Zníženie pravdepodobnosti vývoja dvojičiek a trojičiek dá vyššie šance na hladký priebeh tehotenstva, ktorý bude šetrnejší voči matke i deťom. Tieto nové predpisy umožnia ušetriť rodičov pred zlými správami a ťažkými rozhodnutiami až počas tehotenstva.

Všetky politické strany s výnimkou troch doporučili hlasovať za novelu zákona, len Evanjelická strana (kresťania so silným sociálnym cítením), Demokratická Federálna Únia (pravicová kresťanská strana) a Integrálna politika s inteligenciou v srdci doporučili hlasovať proti zákonu. Napokon novela zákona prešla 62.4% hlasov ľudu a všetkými 23 hlasmi kantónov a 3 polokantónov. Proti zákonu hlasovali voliči v horských polokantónoch Obwald (49.7%) a Appenzell (Innenrhoden 49.7%, Aussenrhoden 49.5%). Najslabšie ÁNO zaznelo v kantóne Uri (50.7%), najsilnejšie v kantóne Vaud (85.0%) a Ženeva (81.5%). V oboch kantónoch je silný genetický výskum a majú špičkové kantonálne nemocnice a súkromné kliniky. Výsledky sú na serveri federálnej administrácie.


A napokon novela federálneho zákona o azyle má umožniť viaceré zmeny v praxi azylu s cieľom zrýchliť procedúru. Táto novela sa tiež stala predmetom referenda a pojednáva o nej článok Ubytovacie kapacity pre uchádzačov o azyl sú v Ženeve vyčerpané

Novela bola schválená veľkou väčšinou 66.8% hlasov a vo všetkých kantónoch. Výsledky sú na federálnom serveri.


Šesť ženevských kantonálnych referendových otázok boli tieto:

1. Akceptujete ľudovú iniciatívu IN 154 "Za rýchlejšiu verejnú dopravu"?
2. Akceptujete kantonálny zákon "Za koherentnú a vyváženú mobilitu" zo 4. decembra 2015 (11769) ako proti-projekt voči iniciatíve IN 154?
3. Doplnková otázka: V prípade akceptácie iniciatívy (IN 154) i proti-projektu, ktorý text z oboch preferujete? Iniciatívu? Proti-projekt?
4. Akceptujete ľudovú iniciatívu IN 157 "ÁNO veľkému okruhu prekonaním jazera" ?
Tieto štyri otázky už boli popísané v článku Tŕnisté otázky dopravy

5. Akceptujete pozmeňujúci zákon, ktorý upravuje zdanenie fyzických osôb (Zdaňovanie podľa výdavkov podľa federálneho harmonizovaného zákona D 3 08 - 11683) z 15. októbra 2015 ?
6. Akceptujete novelu zákona o demolíciách, transformáciách a renováciách obytných budov (podporné opatrenia v prospech nájomníkov a zamestnania L 5 20 - 11408) z 13. novembra 2015 ?

Zdanenie podľa výdavkov (paušálna daň) je zjednodušená daňová procedúra vymyslená pre cudzincov dlhodobo žijúcich vo Švajčiarsku bez zárobkovej činnosti na mieste. Namiesto podrobného vymenovania všetkých príjmov všade na svete sa daň vypočíta podľa výdavkov daňovníka.

V ľudovom hlasovaní 30. novembra 2014, ženevskí voliči zamietli iniciatívu IN 149 "NIE darčekom pre milionárov: iniciatíva za zrušenie paušálnej dane". V ten istý deň bola zamietnutá i federálna iniciatíva s rovnakou témou. Zároveň zamietli aj vládny proti-projekt na sprísnenie podmienok paušálnej dane. Parlament Republiky a kantónu Ženeva vypracoval vykonávací zákon, ktorým sa uvádza praxe federálny zákon v kantóne Ženeva. Tento zákon bol teraz podrobený novému hlasovaniu.

Zákon nie je pre portugalské upratovačky: ide o sumy od 400 tisíc ročne nahor. Daňovník, alebo obaja manželia, musia spĺňať nasledovné podmienky: nemať švajčiarske občianstvo, byť zdanení prvýkrát alebo po prestávke aspoň 10 rokov, nemať zarobkovú činnosť vo Švajčiarsku. Je to jasne pre bohatých dôchodcov, ktorí prišli stráviť koniec života do Švajčiarska. Pravicová väčšina v parlamente i vláda doporučili hlasovať za zákon.

Menšina v parlamente okolo socialistov by minimálnu sumu 400 tisíc chcela zdvihnúť na 600 tisíc frankov ročne plus 10% daň z majetku. Túto sumu aplikujú v kantónoch Luzern a St. Gallen bez toho, aby im bohatí daňovníci ušli inam. Kantonálnej pokladni by priniesli 65 miliónov frankov ročne navyše. Štát musel navýšiť pracovnú dobu zo 40 na 42 hodín týždenne, aby ušetril 2000 pracovných miest. Dlh predstavuje asi 13 miliárd frankov. Pripravovaná daňová reforma prinesie zníženie príjmu štátnej pokladne o 500 miliónov frankov ročne. Preto socialistickí poslanci doporučili hlasovať NIE.

Zákon bol voličmi v preloženej podobe akceptovaný 53.97% hlasov v 38 obciach. V 7 obciach hlasovali proti. Výsledky sú na serveri kantonálnej administrácie


Ďalší zákon bol chyták. Developéri a majitelia nehnuteľností chceli akože "dať viac práv nájomníkom a tvoriť pracovné miesta". V skutočnosti šlo o liberalizáciu predaja bytov po poschodiach. Dňa 13. novembra 2015 Veľká rada (republikový parlament) prijal zákon "o opatreniach v prospech nájomníkov a tvorby pracovných miest". Ten by umožnil nájomníkovi, ktorý býva v byte najmenej 5 rokov, aby si ten byt odkúpil. Ak by majiteľ dal nájomníkovi výpoveď a tlačil ho tak ku kúpe bytu, výpoveď by bola neplatná. Kúpna cena by nesmela presiahnuť 6900 Frs / m2 a indexovala by sa ročne podľa štatistík inflácie. Ostatní nájomníci musia dostať záruky nebyť tlačení do kúpy alebo odchodu.

Menšina v parlamente považovala zákon za klin na znehodnotenie ochrany proti výpovediam kvôli predaju nehnuteľnosti. V súčasnosti majiteľ budovy túto môže predať, ale všetky nájomné zmluvy ostávajú platné. Samozrejme budovy bez nájomníkov sa predávajú lepšie, lebo nový majiteľ si môže stanoviť ceny nájomného sám. Schválenie zákona by jednak znížilo počet nájomných bytov, ktorých je nedostatok, a mohlo by majiteľov priviesť k privilegovaniu nájomníkov s perspektívou odkúpenia bytu.

Pravicová väčšina v parlamente doporučila hlasovať za zákon, lebo vraj podporuje prístup k vlastníctvu bytov. Vláda nezaujala stanovisko, lebo nedávna jurisprudencia Federálneho tribunálu už beztak nájomníkovi otvorila možnosť odkúpenia bytu, ak sú splnené niektoré podmienky. Menšina v parlamente veľmi prudko zákon odmietla, lebo už v 80-tych rokoch developéri realizovali obrovské zisky pri predaji nájomných bytov jednotlivo bez toho, aby museli predať celé budovy. Nájomníci dostali ultimátum, odkúpiť alebo odísť. Kvôli tomu bol prijatý zákon zvaný LDTR, Loi sur les démolitions, transformations et rénovations. I napriek stropu na ceny bytov, len 20% nájomníkov bolo schopných si byt odkúpiť do vlastníctva. Odvtedy sa developéri a majitelia nehnuteľností snažia LDTR zrušiť (2001) alebo ohlodať (2004). Ak má majiteľ nájomníka, ktorý platí vysoké nájomné, bude sa snažiť si ho udržať čo najdlhšie bez prevodu vlastníctva. Nájomníci platiaci nízke nájomné by znovu mohli dostať ultimáta, odkúpiť alebo odísť. Odkúpený byt by už mohol byť predaný za voľnú cenu, alebo prenajatý za voľné nájomné, ktoré by nemohlo byť napadnuté, lebo vysoká kúpna cena by odôvodnila vysokú sumu nájomného. Iba LDTR v pôvodnom znení ochraňuje park nájomných bytov pred ukrajovaním predajmi. V Ženeve je 80% obyvateľov nájomníkov, 15% bytov je v neziskovom režime. V Zurichu ich je 26%. Majitelia nehnuteľností majú zaručený zisk 2.25%, no pri predaji bytov po kusoch by získali desiatky percent.

Zákon napokon neprešiel tesnou väčšinou. NIE hlasovalo 51.82% voličov v 13 obciach, ÁNO 48.18% v 32 obciach. Výsledky sú na serveri kantonálnej administrácie.



Mestské ženevské referendum sa týkalo uznesenia mestskej rady ohľadne mestského rozpočtu mesta Ženevy na rok 2016 a masívnych škrtov: 4.6 milióna v rozpočtovej kapitole 31 (objekty, služby a tovary), ako aj 3.2 milióna v rozpočtovej kapitole 36, ktorá sa týka subvencií do športu a kultúry.

Mestská rada sa rozhodla urobiť viaceré škrty v mestskom rozpočte predloženom administratívnou radou. Švajčiarske obce nemajú jedného starostu, ale kolektívnu administratívnu radu s rotujúcim predsedníctvom a potom väčšie mestské rady. Redukcie by sa týkali 2.5% na čistenie školských dvorov, 2% na subvencie, 10% na Všeobecný kultúrny fond, o 600 tisíc frankov menej do Mestského fondu boja proti nezamestnanosti, 50% na fond pre inovácie, a zrušenie sociálneho inkubátora. Finančný výsledok by zmenil prebytok v hospodárení z 8.2 milióna na prebytok 15.5 milióna frankov. Ušetrené prostriedky by boli vynaložené na financovanie renovácie budov mesta a infraštrukturálne investície, ktoré by tak boli kryté vlastnými zdrojmi bez bankových úverov.

Pravicové strany doporučili hlasovať za rozpočtové škrty, strany od socialistov naľavo doporučili škrty zamietnuť. Výsledok hlasovania bol záporný pre škrty v oboch rozpočtových kapitolách 60.31% a 61.68%. Podrobné výsledky mestského referenda sú na serveri mestskej administrácie.


Švajčiari rozhodujú o všetkých dôležitých otázkach kolektívne. Akonáhle sa niektorá otázka zdá byť dôležitou pre dostatočný počet voličov, majú možnosť prísť s ľudovou iniciatívou. Rovnako každý nový zákon môže byť napadnutý referendom. Britské referendum bolo To Leave or To Stay, To Be or Not To Be, Day D. Švajčiarske referendá sú skôr ako aha, potrebujem kúpiť chlieb a idem aj hlasovať. Referendá sú štyrikrát ročne a dátumy sú známe 20 rokov vopred. Ak by EÚ bola organizovaná ako Švajčiarsko, členské krajiny by mali možnosť korigovať veci, ktoré sa im nepáčia a nie jednu poslednú možnosť, spolok nadobro opustiť.

Voliči zodpovedne hlasujú aj o veľmi technických otázkach, o etických otázkach, no hlavne o daniach a rozpočte, čo je v mečiarovsko-gašparovičovskej ústave výslovne zakázané. Aj kvôli tomu sa veci vo Švajčiarsku hýbu pomaly, ale rozhodnutia majú najvyššiu možnú demokratickú legitimitu, ktorá zabezpečuje nevídanú politickú a legislatívnu stabilitu a s ňou prosperitu. Štyri národné jazyky, viacero náboženských vyznaní, nížina i hory, svetové univerzity a pasúce sa kravy. Na prvý pohľad spústa vecí, ktoré by Švajčiarov mali rozdeľovať. Zjednocuje ich politický systém. Ochrana rôznorodosti menšín, kultúrnych zvykov, podpora občianskych združení, ľudová iniciatíva, referendá, kolektívne rozhodovanie. Najlepší politický systém na svete.

Súvisiace blogy:

Ubytovacie kapacity pre uchádzačov o azyl sú v Ženeve vyčerpané
Bezpodmienečný príjem pre všetkých
Tŕnisté otázky dopravy